Späť Verzia pre tlač

Koncepcia daňovej reformy v rokoch 2004 - 2006

aktualizované dňa: 15. 07. 2005

A. Potreba daňovej reformy
B. Programové vyhlásenie vlády
C. Zásady zdaňovania
D. Daňový systém
E. Daň z príjmov
F. Daň z nehnuteľností
G. Daň z motorových vozidiel
H. Daň z pridanej hodnoty
I. Spotrebné dane
J. Miestne poplatky
K. Správa daní a sankcie
L. Správca dane a rozpočtové určenie daní
M. Rekapitulácia
N. Prílohy


A. Potreba daňovej reformy
Posledná výrazná reforma daňovej sústavy bola uskutočnená pred desiatimi rokmi pod vplyvom vážnych zmien v ekonomickej sfére - prechodu od centrálne plánovaného hospodárstva socialistického typu k trhovo orientovanej ekonomike. Daňové zákony platné od roku 1993 boli veľakrát novelizované, najmä v snahe opraviť ich nedostatky. Niektoré zmeny daňových zákonov boli podmienené aj politickými a ďalšími vplyvmi, na základe ktorých do daňových zákonov preniklo veľa nesystémových opatrení, ktoré zvýhodňovali či znevýhodňovali určité skupiny daňovníkov.
Dôsledkom tohto procesu je výrazné skomplikovanie daňového práva. Množstvo výnimiek a podmienok spôsobuje nejednoznačnosť zákonov, čo vyvoláva potrebu vydávania ďalších usmernení či výkladov. Ďalším negatívnym javom je, že daňové zákony sú voči daňovníkom často príliš podozrievavé a vopred ich paušálne „trestajú“, čo väčšina daňovníkov vníma ako nespravodlivosť. Nespravodlivý charakter niektorých opatrení v daňových zákonoch súčasne vedie k tomu, že v spoločnosti rastie všeobecná tolerancia k obchádzaniu a porušovaniu takýchto "nespravodlivých" zákonov, čo je nepochybne celospoločensky nežiadúca tendencia.

Ako nie správne sa javí aj uplatňovanie rôznych sadzieb daní, či už podľa výšky základu dane (napríklad pri dani z príjmov fyzických osôb podľa výšky príjmu) alebo podľa druhu zdaňovaného príjmu (napr. daň z kapitálových výnosov je nižšia než bežná daň z príjmu), prípadne rôzne daňové zaobchádzanie s rôznymi typmi daňových subjektov (napr. zvýhodňovanie len niektorých investorov, niektorých odvetví a pod.), čím sú daňovníci motivovaní k presunom svojich príjmov do iných druhových skupín, časovému rozloženiu či dokonca presunu na iné, výhodnejšie zdaňované daňové subjekty, aby tak "optimalizovali" svoju daňovú povinnosť.

Navrhovaný daňový systém má za cieľ tieto nedostatky a deformácie odstrániť. Chce dokonca omnoho viac: zdaniť všetky druhy príjmov a všetky výšky príjmov rovnako a takto docieliť maximálnu možnú mieru spravodlivosti. Priame zdanenie bude neutrálne a jednoduché a bude plniť výlučne fiškálnu úlohu.

Z pohľadu rozloženia daňového bremena Koncepcia daňovej reformy sleduje presunutie daňového zaťaženia z priamych daní na dane nepriame (daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane), ktoré sú z hľadiska výberu daní jednoduchšie. Výsledkom daňovej reformy bude zníženie váhy priamych daní.

Z makroekonomického hľadiska navrhnutá daňová reforma prinesie pozitívne efekty pre podnikateľské prostredie. V súčasnosti uplatňovaná selektívna daňová politika založená na zvýhodňovaní určitých odvetví alebo typov podnikateľských subjektov bude nahradená plošnou daňovou politikou, ktorá vytvorí všeobecne priaznivé podmienky pre podnikanie a investovanie (napríklad odpisovou politikou, voľnejším umorovaním daňovej straty, zrušením podmienky zaplatenia pri uznávaní daňových výdavkov a pod.).

Pri formulovaní daňovej politiky je potrebné zohľadniť aktuálnu situáciu vo verejných financiách a zámer vlády splniť deklarovaný cieľ vo vzťahu k Európskej únii – dosiahnuť, aby v roku 2006 celkový deficit verejných financií nepresiahol úroveň 3 % hrubého domáceho produktu. Preto je základnou podmienkou daňovej reformy jej fiškálna neutrálnosť. Navrhované úpravy jednotlivých daní sú navzájom previazané a podmienené. Výpadok príjmov štátneho rozpočtu vyplývajúci zo zavedenia rovnej dane z príjmov právnických osôb a fyzických osôb musí byť kompenzovaný zvýšením výnosov z iných daní, najmä DPH a spotrebných daní. Napriek tomu, že daňová reforma je fiškálne neutrálna, t. j. daňová kvóta 1sa nezmení, štruktúra daňového systému bude pre ekonomiku oveľa vhodnejšia, bude pôsobiť priaznivo na celkové podnikateľské prostredie, investovanie a ekonomický rast.

Slovenská republika nie je jedinou krajinou, ktorá sa podujala na takúto radikálnu zmenu svojho daňového systému. Ako príklad odvážnych reforiem možno uviesť Nový Zéland, Írsko alebo Estónsko. Írsko a Nový Zéland radikálne znížili dane z príjmov, Estónsko zaviedlo jednotnú sadzbu dane a na zisky ponechané vo firme daň zrušilo úplne. Výsledok je úctyhodný. Kým ešte v roku 1996 si priemerný občan Slovenska mohol za svoj príjem v parite kúpnej sily kúpiť o 35 % viac ako občan Estónska, v roku 2001 to bolo už len 12 %. Vývoj ekonomiky Írska a Nového Zélandu po uskutočnení reforiem sa často označuje ako hospodársky zázrak, charakterizovaný výrazným prílevom investícií a vysokou mierou ekonomického rastu.

B. Programové vyhlásenie vlády

Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení zo dňa 4. 11. 2002, v časti „Ekonomická politika” stanovuje pre oblasť daní nasledovné ciele:

  • sprehľadniť daňové zákony,
  • znížiť priame dane,
  • analyzovať možnosti zavedenia rovnej dane,
  • posilniť vlastné daňové príjmy obcí,
  • stanoviť vlastné daňové príjmy VÚC,
  • nový systém horizontálneho finančného vyrovnávania,
  • zabezpečiť prísny, priamy, spravodlivý a efektívny výber daní a znižovať sadzby
  • obmedziť daňové úniky,
  • zjednodušiť daňovú legislatívu,
  • novelizovať tie časti daňových zákonov, ktoré umožňujú nejednoznačný výklad,
  • zjednodušiť sankčný systém v daňovej oblasti,
  • zvážiť možnosti zjednotenia sadzieb dane z príjmu,
  • presun daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame dane,
  • prehodnotiť uplatňovanie sadzieb majetkových daní,
  • zvážiť systém stimulačných daňových nástrojov pre bytovú výstavbu.
Poznámka: Ciele sú zoradené v poradí podľa výskytu v programovom vyhlásení, niektoré sa opakujú.

Predkladaný návrh daňovej reformy v plnej miere zohľadňuje a napĺňa všetky body programového vyhlásenia.

C. Zásady zdaňovania

Predkladaná koncepcia daňovej reformy je založená na nasledovných zásadách:


Spravodlivosť, proporcionalita
Princíp spravodlivosti nerieši otázku, či samotné vyberanie daní je spravodlivé, ale to, aby spôsob ukladania a vyberania daní bol čo najspravodlivejší. Dane musia byť spravodlivé horizontálne aj vertikálne.
Horizontálna spravodlivosť znamená, že rovnaké predmety zdanenia majú byť zdanené rovnako (napríklad príjmy, majetok alebo spotreba rôznych osôb majú byť zdanené v zásade rovnako bez ohľadu na povahu týchto osôb).
Vertikálna spravodlivosť znamená, že subjekt, ktorý má vyššie príjmy, väčší majetok alebo spotrebu, platí vyššiu daň, pričom by však mala byť zachovaná zásada proporcionality , t. j. miera zdanenia by nemala progresívne stúpať so zvyšujúcim sa základom dane (lineárna sadzba dane).


Neutrálnosť
Uvalenie akejkoľvek dane ovplyvňuje ekonomické správanie daňových subjektov už len preto, lebo týmto subjektom odčerpá časť ich disponibilných zdrojov. Úplne neutrálna daň preto neexistuje. Zdanenie však musí byť neutrálne v tom zmysle, že nemá skresľovať hospodárske procesy a má v čo najmenšej miere ovplyvňovať ekonomické rozhodnutia subjektov. Keď subjekty začnú svoje správanie prispôsobovať umelo a zle vytvoreným daňovým normám, napr. preskupovať svoje príjmy, znižuje sa tým celospoločenská efektívnosť alokácie zdrojov.


Vylúčenie duplicity zdanenia
K zdaneniu príjmov má dôjsť len raz, a to pri prechode od tvorby dôchodkov k ich spotrebe, resp. reinvestícii. Obdobne by napr. pri majetkových daniach nemalo dochádzať k viacnásobnému zdaňovaniu majetku.


Jedoduchosť a jendoznačnosť
Pravidlá zdaňovania musia byť jednoduché a jednoznačné. Daňový systém má obsahovať len nevyhnutné minimum noriem, tieto musia byť ľahko pochopiteľné a smú mať len jeden výklad. Čím sú právne predpisy zložitejšie, tým sú vyššie náklady a nároky na výpočet, výber a správu dane. K vybranému objemu dane musia byť náklady na jej výber minimálne.
Daňové predpisy majú byť jednoduché a zrozumiteľné aj preto, že daňové zákony nie sú určené len pre správcov dane a odborníkov v oblasti daní, ale aj pre niekoľko miliónov daňových subjektov.


Účinnosť
Daň musí byť účinná. To znamená, že nesmie poskytovať legálne možnosti vyhnutia sa plateniu dane a nesmie uľahčovať nelegálny daňový únik, alebo dokonca subjekty k tomu nabádať alebo motivovať. Tak isto nesmie neprimeranými zásahmi a nelogickými opatreniami subjekty k daňovému úniku nepriamo nútiť. Čím viac výnimiek zákon obsahuje, tým ľahšie sa nájdu možnosti úniku. Účinnosť tiež znamená, že výnos z dane musí byť primerane vysoký, aby daň plnila svoju fiškálnu funkciu, t. j. celkové náklady na aplikáciu dane na strane daňových subjektov (napr. administratívne náklady) i štátnych orgánov (náklady na správu dane) musia byť primerané vo vzťahu k výnosom z dane.


Ďalšie tézy

Okrem uvedených všeobecných princípov zdaňovania je pri tvorbe daňového systému potrebné zohľadniť nasledovné tézy:

  • Priame zdaňovanie príjmov má slúžiť na plnenie fiškálnych cieľov a v zásade sa nemá používať na plnenie iných cieľov, ako napr. sociálna politika, štrukturálna či regionálna politika a hospodárska politika. Zavádzanie špecifických daňových režimov, a to z akýchkoľvek dôvodov, vedie ku zvyšovaniu zložitosti daňového systému, nárastu celospoločenských nákladov na jeho aplikáciu a k zvyšovaniu rizika obchádzania daní.
  • Daňové princípy sa musia realizovať bez ohľadu na záujmy, zámery a ciele rôznych parciálnych záujmových skupín.
  • Nevyhnutné potreby štátneho rozpočtu sa premietnu do výšky sadzieb, ale nesmú ovplyvniť realizáciu daňových princípov.
  • Zmeny v rámci daňovej reformy je vhodné realizovať podľa možností naraz a čo najskôr, aby daňovníci čím skôr pociťovali jej výhody a aby nový daňový systém reálne fungoval ešte počas tohto volebného obdobia. Najskorší možný termín nadobudnutia účinnosti nových daňových zákonov je 1. 1. 2004.

Niektoré vyššie uvedené zásady nie je možné v plnej miere dodržať súčasne. Napríklad zásada jednoduchosti môže byť niekedy v protiklade so zásadou jednoznačnosti - presné definície pojmov môžu vyžadovať zložitejšie slovné vyjadrenie. Zásada, že potreby štátneho rozpočtu sa premietnu do výšky sadzieb, tiež neplatí absolútne, pretože vysoké požiadavky na rozpočtové zdroje by mohli viesť k neprimerane vysokým sadzbám dane, ktoré by daňové subjekty mohli pociťovať ako nespravodlivé (so všetkými negatívnymi dôsledkami) a napokon by ani nemuseli viesť k naplneniu zamýšľaných rozpočtových cieľov vzhľadom na vyššiu pravdepodobnosť obchádzania daňových povinností, atď.. Vysoké sadzby daní tiež nepriaznivo ovplyvňujú celkové podnikateľské prostredie. Výsledný návrh daňového systému by teda mal predstavovať optimálnu kombináciu pri čo najlepšom možnom zohľadnení každého z vyššie uvedených princípov.

Daňová reforma sa bude uskutočňovať v kontexte ďalších spoločenských zmien, napr. reformy sociálneho systému, dôchodkového zabezpečenia, zdravotníctva. Je nevyhnutná koordinácia týchto reforiem a ich vzájomné zladenie tak, aby výsledný efekt bol optimálny a aby pozitívne pôsobili na hospodársky rast, rast pracovných príležitostí a neznižovali motiváciu k podnikaniu a k legálnemu zamestnávaniu. V tomto procese sa neskôr môže ukázať ako nevyhnutné korigovať niektoré predstavy o daňovom systéme s ohľadom na zámery vlády v iných oblastiach. Napríklad podpora rodín prostredníctvom nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa sa môže ukázať ako efektívnejšia než systém rodinných prídavkov, pretože podpora formou nezdaniteľnej časti základu dane neznižuje motiváciu dosahovať príjmy prácou. Takýto záver by bol v rozpore s vyššie uvedenou zásadou, že zdaňovanie príjmov má slúžiť len na plnenie fiškálnych cieľov a nie ako nástroj napr. sociálnej politiky, avšak čiastočný odklon od tejto zásady v danej čiastkovej otázke by sa mohol javiť ako dobré riešenie. Je preto potrebné ďalej diskutovať o otázkach, ktoré presahujú rámec čisto daňových opatrení, a hľadať optimálne riešenia.

Realizácia niektorých opatrení si tiež môže vyžadovať dlhší časový horizont. Napríklad prípadný prechod na zdaňovanie nehnuteľností na hodnotovom princípe si vyžaduje vypracovanie vhodného a administratívne relatívne jednoduchého spôsobu oceňovania nehnuteľností, a preto termín jeho zavedenia k 1. 1. 2004 (najmä u stavieb) nie je reálny.


Súlad s právom Európskej únie
Všetky opatrenia v oblasti daní budú prijímané tak, aby boli v súlade so záväznými dokumentmi Európskej únie, t. j. najmä so smernicami EÚ v oblasti daní, s prihliadnutím na výsledky rokovaní o prístupe Slovenskej republiky k Európskej únii.

D. Daňový systém

1. Zdaňovanie príjmov
2. Zdaňovanie majetku
3. Zdaňovanie spotreby
4. Zrušenie niektorých daní
5. Rekapitulácia

Vychádzajúc z vyššie uvedených všeobecných odporúčaní a zohľadňujúc konkrétne podmienky našej spoločnosti sa ukazuje ako najvhodnejšie zdaňovať Zisk, Majetok a Spotreba.

Navrhuje sa preto nasledovná štruktúra daňového systému:


1. Zdaňovanie príjmov

1.1 Daň z príjmov
Príjmy všetkých subjektov (fyzické osoby, zahraničné osoby, právnické osoby a ostatné subjekty) sa budú zdaňovať jednou lineárnou percentuálnou sadzbou (tzv. rovná daň) vo výške 19 %. Budú sa líšiť pravidlá pre stanovenie základu dane u jednotlivých typov subjektov. Napríklad u zamestnanca je základom dane jeho mzda znížená o odvody do poisťovní a nezdaniteľné minimum. U podnikateľa je základom dane upravený hospodársky výsledok. Príjmy vo všetkých možných formách sú zdaňované len raz, a to vtedy, keď prechádzajú od ich tvorby k ich použitiu.
Zavedenie rovnej dane z príjmov bude najmä v oblasti zdaňovania z príjmov fyzických osôb spojené s okamžitým výpadkom príjmov štátneho rozpočtu vo veľkom rozsahu, vzhľadom na potrebu kompenzovať zvýšenie sadzby pre nízkopríjmové skupiny súčasným zvýšením nezdaniteľného minima. Zavedenie systému tzv. rovnej dane je preto podmienené vykonaním navrhovaných úprav v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.

2. Zdaňovanie majetku
2.1 Daň z nehnuteľností
2.2 Daň z motorových vozidiel

2.1 Daň z nehnuteľností
Navrhuje sa, aby sa všetky nehnuteľnosti, t. j. pozemky a stavby, zdaňovali na hodnotovom princípe. To znamená, že podľa jednotných pravidiel sa určí hodnota nehnuteľnosti a z tejto hodnoty sa percentuálne vypočíta daň. Zavedenie tohto spôsobu zdaňovania nehnuteľností bude možné v závislosti od vypracovania administratívne jednoduchého systému určovania trhovej hodnoty nehnuteľností (cenová mapa). Najskorší reálny termín účinnosti je 1. 1. 2005. Navrhujú sa tiež niektoré čiastkové úpravy dane z nehnuteľností od 1. 1. 2004 smerujúce k posilneniu vlastných daňových príjmov obcí a odľahčeniu výdavkovej časti štátneho rozpočtu v časti transferov obciam.
Bude preskúmaná i alternatíva zavedenia zdaňovania len pozemkov (t. j. zrušenie dane zo stavieb a dane z bytov) pri zachovaní rovnakého celkového objemu vybranej dane.

2.2 Daň z motorových vozidiel
Navrhuje sa upustiť od zdaňovania osobných motorových vozidiel a autobusov, t. j. predmetom dane budú len úžitkové vozidlá. Zdaňujú sa všetky úžitkové vozidlá podľa ich hmotnosti a množstva emisií v zmysle smernice 99/62/EHS. Musia sa uplatniť úľavy na dani (smernica 92/106/EHS) pre kombinovanú dopravu. Táto úprava spôsobí zníženie príjmov ŠR o cca. 755 mil. Sk a bude zavedená od 1. 1. 2004.

3. Zdaňovanie spotreby
3.1 Daň z pridanej hodnoty
3.2 Spotrebné dane

3.1 Daň z pridanej hodnoty
Daň z pridanej hodnoty je všeobecnou daňou zo spotreby. Zdaňujú sa všetky spotrebované tovary a služby jednou percentuálnou sadzbou priebežnou metódou, to znamená u každého platiteľa tejto dane z jeho pridanej hodnoty. Navrhovaná sadzba je 19 %. Táto zmena bude zavedená od 1. 1. 2004. S účinnosťou odo dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (predpokladá sa 1. 5. 2004) bude prijatý nový zákon o dani z pridanej hodnoty s rovnakou sadzbou a s plne harmonizovaným systémom zdaňovania v zmysle výsledkov prístupových rokovaní v kapitole Dane.

3.2 Spotrebné dane
3.2.1 Spotrebná daň z liehu
3.2.2 Spotrebná daň z piva
3.2.3 Spotrebná daň z vína
3.2.4 Spotrebná daň z tabaku
3.2.5 Daň z minerálnych olejov
Spotrebné dane sú špecifickými daňami zo spotreby určitých druhov tovarov. Zdaňujú sa vybrané druhy spotreby podľa príslušných smerníc EÚ.

3.2.1 Spotrebná daň z liehu
Zdaňuje sa konzumný lieh pevnou sadzbou v Sk na liter čistého alkoholu.

3.2.2 Spotrebná daň z piva
Zdaňuje sa pivo. Smernica EÚ č. 92/84/EHS umožňuje zdaňovania piva pevnou sadzbou určenou v Sk na hektoliter a stupeň Plato, alebo pevnou sadzbou určenou v Sk na hektoliter a percentuálny obsah alkoholu. Zo systémového hľadiska je vhodnejšia a spravodlivejšia daň určená sadzbou na hektoliter a percentuálny obsah alkoholu, pretože umožňuje zachovať rovnakú mieru zdanenia piva ako iných alkoholických nápojov.

3.2.3 Spotrebná daň z vína
Zdaňuje sa tiché víno, šumivé víno a medziprodukty pevnou sadzbou v Sk na hektoliter. Podľa smernice č. 92/83/EHS má byť sadzba dane z vína určená podľa množstva vína v hektolitroch bez ohľadu na obsah alkoholu. Táto sadzba v zmysle smernice 92/84/EHS môže byť aj nulová. Zo systémového hľadiska je vhodné a spravodlivé určiť daň sadzbou na hektoliter tak, aby približne zodpovedala úrovni zdanenia iných alkoholických nápojov.

3.2.4 Spotrebná daň z tabaku
Zdaňuje sa tabak a tabakové výrobky kombinovanou sadzbou tak, aby celková daň z maloobchodnej predajnej ceny dosiahla požadované percento v zmysle smernice 2002/10/EC (zohľadňujúc dohodnuté prechodné obdobie).

3.2.5 Daň z minerálnych olejov
Zdaňujú sa minerálne oleje pevnou sadzbou v Sk podľa druhu na 1 000 litrov alebo 1000 kg (ťažké oleje).


4. Zrušenie niektorých daní

Navrhuje sa zrušiť nasledovné dane:

Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností nezdaňuje zisk, spotrebu ani majetok. Táto daň predstavuje viacnásobné zdanenie nehnuteľného majetku nadobudnutého zo zdanených príjmov (a ktorý sa každoročne zdaňuje daňou z nehnuteľností) pri jeho prevode alebo prechode na iného vlastníka. Je preto neopodstatnená.


Daň z darovania a daň z dedičstva zdaňuje majetok, ktorý už raz zdanený bol, a preto je nespravodlivá. Skutočnosť, že pred darovaním alebo dedením mal predmetný majetok iného vlastníka, nie je relevantná. Nič sa nevytvorilo, ani nespotrebovalo a uplatnenie majetkových daní nie je ovplyvnené. Súčasne žiadny dar nebude daňovým výdavkom ani nebude inak znižovať základ dane z príjmov u darcu.

Ďalším závažným dôvodom na zrušenie týchto daní je ich obzvlášť nízky výnos (0,9‰ daň z darovania, 0,6‰ daň z dedičstva z celkových daňových výnosov), čiže nízka účinnosť týchto daní. Okrem nehnuteľností a výnimočne veľkých majetkov sú daň z dedičstva a daň z darovania nekontrolovateľné.

Nasledovný graf obsahuje porovnanie výnosov z jednotlivých daní.
Porovnanie výnosov z daní
Zdroj: DR SR a MF SR
Poznámka: Položka „majetok“ obsahuje výnos dane z darovania, dane z dedičstva a dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.


5. Rekapitulácia

Výsledkom daňovej reformy bude daňový systém pozostávajúci z 9 rôznych daní:

Daňový systém pozostávajúci z 9 rôznych daní


E. Daň z príjmov

1. Zhodnotenie súčasného zákona o daniach z príjmov a jeho nedostatky
2. Nové znenie
3. Cieľ novej právnej úpravy
4. Základné zásady zákona o daniach z príjmov
5. Úprava nezdaniteľného minima
6. Dopad na štátny rozpočet
7. Vzťah k Ústave SR a k medzinárodným záväzkom SR


1. Zhodnotenie súčasného zákona o daniach z príjmov a jeho nedostatky

Zdanenie príjmov fyzických a právnických osôb je predmetom právnej úpravy zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 2000. Uvedený zákon bol doteraz novelizovaný 11-krát. Jemu predchádzal zákon č. 286/1992 Zb. (účinný od 1. 1. 1993), ktorý bol novelizovaný 21-krát.

Štruktúra a princípy zákona č. 366/1999 Z. z. a zákona č. 286/1992 Zb. boli prakticky totožné. Počas 10 rokov sa teda de facto uplatňoval rovnaký systém zdaňovania príjmov, hoci s mnohými čiastkovými zmenami. Počas tohto obdobia rástla zložitosť zákona – napríklad jeho slovný objem na štvornásobok, ako ukazuje graf:
Graf
Tento nárast bol spôsobený nielen upresňovaním textu, ale najmä veľkým počtom výnimiek, ktoré zákon komplikujú a samotnú daň deformujú. Za obdobie uplatňovania zákona vzrástol počet výnimiek a podobných ustanovení na 212.

Výnimky 90 položiek
Príjmy, ktoré nie sú súčasťou základu dane 19 položiek
Oslobodenie od dane 66 položiek
Rôzne sadzby dane 37 položiek

Výnimky pre jeden subjekt zákonite vedú ku zvyšovaniu dane pre ostatné subjekty. Výnimky porušujú všetky daňové princípy. Sú nespravodlivé voči ostatným, nie sú neutrálne, komplikujú zákony a znižujú ich účinnosť.

Výnimky, úľavy a oslobodenia preto treba v novom zákone v maximálnej možnej miere zrušiť, resp. obmedziť.

Ide najmä o:

Výnimky, úľavy a oslobodenia

Pozn.: Niektoré oslobodenia od dane je vhodné zachovať z praktických dôvodov, ako napr. komplikované vyčíslenie hodnoty, administratívna jednoduchosť a pod.. Pre názornosť uvádzame niektoré príklady:

  • môže sa ukázať ako vhodné, aby niektoré transfery z verejných zdrojov neboli predmetom dane, alebo aby boli oslobodené od dane - nie je logické, aby orgány verejnej moci poskytovali podporu z verejných zdrojov a súčasne aby časť tejto podpory vzápätí odobrali späť formou dane,
  • je vhodné, aby príjmy fyzických osôb z predaja hnuteľného majetku, ktorý neslúži na podnikanie, boli v zásade oslobodené od dane – je to bežná prax vo väčšine krajín; predajom použitého hnuteľného majetku v zásade nie je možné dosiahnuť zisk (až na niektoré výnimky, ako napr. drahé kovy, cenné papiere a pod.). Zdaňovanie takýchto príjmov by súčasne vyžadovalo plošné zavedenie evidenčných povinností vzťahujúcich sa na každého občana z dôvodu potreby preukazovania výdavkov na nadobudnutie tohto majetku. Administratívne náklady na správu dane by teda pravdepodobne vysoko prevýšili výnos z dane.

Všetky oslobodenia od dane budú preto podrobené dôkladnej analýze. Zachovanie akéhokoľvek oslobodenia musí byť podmienené preukázaním objektívneho dôvodu. Nie je možné zachovanie akéhokoľvek oslobodenia, ktoré by znamenalo zvýhodnenie jednej skupiny daňovníkov oproti iným skupinám, alebo iný vážny zásah do uplatňovania základných zásad daňovej reformy (spravodlivosť, neutrálnosť atď.).


2. Nové znenie

Je zjavné, že ďalšia novelizácia zákona o daniach z príjmov nie je vhodnou cestou na zásadnú systémovú zmenu v zdaňovaní príjmov. Navrhuje sa vypracovať nový zákon o daniach z príjmov, ktorý bude v zmysle načrtnutých zásad daňovej reformy spravodlivo, jednoducho, neutrálne a účinne zdaňovať príjmy daňovníkov.


3. Cieľ novej právnej úpravy

Cieľom zákona o daniach z príjmov je jednoduchými a jednoznačnými pravidlami jednou nízkou lineárnou sadzbou rovnakou pre všetky daňové subjekty zdaniť vytvorený zisk, čím sa na nediskriminačnej báze podporia všetky druhy ekonomických aktivít.

Tento cieľ má dosiahnuť uplatnením nasledovných zásad:

Hlavné zásady

Pre účely zdanenia teda nebude podstatné, kto predmetný zisk vytvoril a o aký druh zisku ide.
Okrem sadzby dane je kľúčová aj konštrukcia základu dane, ktorý bude koncipovaný priaznivejšie pre podnikateľské prostredie v porovnaní so súčasným stavom. Voľnejšie pravidlá budú zavedené pre odpisovanie hmotného a nehmotného majetku, pre umorovanie daňovej straty, pre uznávanie daňových výdavkov a pod..


4. Základné zásady zákona o daniach z príjmov

Daňovníkmi sú tuzemské fyzické osoby a právnické osoby a zahraničné osoby, t. j. všetci, ktorí tvoria alebo môžu tvoriť zisk.
Predmetom dane sú peňažné a nepeňažné príjmy zo všetkých činností a z nakladania so všetkým majetkom. Úvery, pôžičky, zálohy a preddavky nie sú príjmy v zmysle tohto zákona.

Predmetom dane nie sú príjmy, ktoré už raz predmetom zdanenia boli a posudzovaním týchto príjmov ako predmetu dane by bola porušená zásada jediného priameho zdanenia, a to najmä:

  • vyplatené podiely na zisku po zdanení, dividendy a podobné plnenia;
  • príjmy z dedenia a z darovania;
  • príjmy z niektorých druhov poistenia osôb a majetku, z niektorých náhrad škôd a podobne.

Zahraničné osoby , t. j. také, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo bydlisko, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky.

Neziskové organizácie sú daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie. Predmetom dane u týchto organizácií nie sú príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom, členské príspevky, ak tieto príspevky neboli daňovým výdajom u platiteľa, výnosy z kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a podobne.

Základ dane je u zamestnancov mzda znížená o povinné odvody do poisťovní a o nezdaniteľné minimum, u právnických osôb je to upravený hospodársky výsledok. U podnikateľa (fyzickej osoby i právnickej osoby) by základom dane mal byť v zásade zisk (rozdiel medzi výnosmi/príjmami a nákladmi/výdavkami) dosiahnutý z podnikania, upravený pre daňové účely. Úprava zisku pre účely stanovovania základu dane by však nemala spôsobovať výrazné odchýlky základu dane od skutočného hospodárskeho výsledku. Osobitne je potrebné na najnižšiu možnú mieru obmedziť najmä odchýlky od princípov jednoduchého a podvojného účtovníctva (napr. uznateľnosť niektorých výdavkov až po zaplatení aj pri subjektoch účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, povinnosť časového rozlíšenia niektorých výdavkov v jednoduchom účtovníctve a pod.).

Daňovým výdavkom je náklad (výdavok) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Daňový výdavok by mal byť uznateľný v zásade vždy, ak súvisí s podnikaním, je preukázateľný a ak bolo možné pri jeho vynaložení rozumne predpokladať, že vynaloženým výdavkom sa dosiahne, zabezpečí alebo udrží zdaniteľný príjem alebo sa zníži strata. Zákon bude obsahovať vymedzenie niektorých výdavkov, ktoré možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Tieto limity by mali byť obmedzené na minimum nevyhnutné pre zamedzenie obchádzania zákona, prípadne pre zabezpečenie jednoduchej aplikácie a zníženie administratívnej náročnosti správy dane (nie však na úkor spravodlivosti zdanenia). Z dôvodu jednoduchej aplikácie je vhodné ponechať fyzickým osobám možnosť namiesto uplatňovania skutočných výdavkov výdavky v paušálnej výške, t. j. percentom z príjmov, avšak relatívne nízkym a pre všetkých daňovníkov rovnakým (navrhuje sa sadzba 19 %, okrem výdavkov na povinné poistné odvody, ktoré sa budú môcť uplatniť v preukázanej výške).

Sadzba dane je jedna sadzba dane na všetky druhy príjmov a všetky subjekty, a to 19 %.

Dividendy a iné rozdelenie zisku – zdaňovanie dividend, t. j. rozdelenia zisku zdaneného daňou z príjmov právnických osôb, narúša zásadu jednorazového zdanenia. Preto sa navrhuje zrušiť zdanenie dividend.

Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku - pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa použije postup určený v dnes platnom zákone o daniach z príjmov FO a PO, prípadne sa zváži použitie iných metód odpisovania umožňujúce flexibilnejšiu voľbu spôsobu odpisovania daňovníkom. Je vhodné uvažovať najmä o ďalšom skrátení odpisových lehôt na niektoré typy majetku z dôvodu podpory investovania i z dôvodu, že dlhé odpisové lehoty v niektorých prípadoch nezodpovedajú skutočnej miere fyzického a morálneho opotrebenia hmotného majetku a nehmotného majetku (napr. výpočtová technika, niektoré technológie a pod.).

Odpočet daňovej straty bude možný za voľnejších podmienok v porovnaní so súčasným zákonom o daniach z príjmov, ktorý obsahuje mnohé dodatočné podmienky, ktoré tento inštitút prakticky znefunkčňujú. V novom zákone o daniach z príjmov sa ustanoví, že daňovník bude môcť odpočítať daňovú stratu od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období nasledujúcich po období, za ktoré je vykázaná odpočítavaná strata. Odpočet daňovej straty bude umožnený aj právnemu nástupcovi daňovníka, ktorý zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, prípadne vo väzbe na aplikáciu nového zákona o účtovníctve 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Daňové priznanie podáva každá fyzická osoba, ktorá má príjmy prevyšujúce nezdaniteľné minimum, alebo ktorá má príjmy z podnikania, každá právnická osoba a ostatné subjekty.

Daňové priznanie podáva daňovník v stanovenej lehote po skončení zdaňovacieho obdobia a pri každej zmene zdaňovacieho obdobia. Zákon bude definovať spôsob platenia preddavkov na daň .

V niektorých prípadoch s ohľadom na vhodnosť a administratívnu jednoduchosť sa zachová vyberanie dane zrážkou, a to napríklad z úrokov, z niektorých cenných papierov, z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z plnenia z poistenia atď. V súlade so zásadami daňovej reformy sa umožní zahrnutie týchto príjmov do základu dane a vysporiadanie zrazenej dane ako preddavku na daň v daňovom priznaní.

Obmedzenie používania jednoduchého účtovníctva
Časový nesúlad vznikajúci v dôsledku odlišného okamihu zahrnutia príjmov do základu dane v sústave jednoduchého a podvojného účtovníctva umožňuje subjektom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva za pomoci subjektov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctve rôznymi technikami sa vyhýbať zdaneniu, resp. presúvať svoj zisk do budúceho zdaňovacieho obdobia.
Je nesporné, že vedenie podvojného účtovníctva je zložitejšie ako vedenie jednoduchého účtovníctva. Preto má množstvo malých a najmenších živnostníkov zábrany a obavy účtovať v systéme podvojného účtovníctva, prípadne by vedenie podvojného účtovníctva bolo pre nich z praktických dôvodov nemožné. Riešením teda je obmedziť používanie jednoduchého účtovníctva na nevyhnutnú mieru.

Navrhuje sa preto, aby účtovať v sústave podvojného účtovníctva bol povinný každý, kto je platiteľom DPH . Spolu so znížením hranice na povinnú registráciu za platiteľa DPH z 3 mil. Sk na 1,5 mil. Sk obratu ročne sa veľkej skupine daňových subjektov obmedzí možnosť presunu ziskov využívajúc slabiny jednoduchého účtovníctva. Súčasne však zostane zachovaná možnosť používania jednoduchého účtovníctva pre drobných podnikateľov.

Paušálna daň
Navrhuje sa zrušiť model paušálnej dane, pretože ide o nesystémový prvok. Hlavným účelom tohto spôsobu zdaňovania nemá byť nižšie daňové zaťaženie vybraných profesií, ale najmä zníženie administratívnej náročnosti podnikania pre drobných podnikateľov, ktorí nemajú dostatočné administratívne kapacity na vedenie riadnej účtovnej a daňovej evidencie. Túto funkciu v dostatočnej miere spĺňa aj uplatňovanie paušálnych výdavkov percentom z príjmu. Ak by mala byť paušálna daň napriek tomu zachovaná, je vhodné zúžiť okruh daňovníkov, na ktorých sa vzťahuje možnosť uplatnenia paušálnej dane, len na činnosti pôvodne uvedené v zákone č. 366/1999 Z. z. pred jeho prvou novelizáciou. Pôvodné znenie viac vystihovalo účel zákona, ktorým bolo zjednodušenie spôsobu zdaňovania a administratívy pre drobných podnikateľov vykonávajúcich živnosti najmä remeselného charakteru.

Asignácia 1 % dane
Napriek tomu, že nejde o systémové opatrenie, navrhuje sa zachovať doterajší spôsob poukazovania 1% dane pre organizácie neziskového sektora vzhľadom na nezastupiteľné celospoločenské funkcie tretieho sektora, ktorý nemá dostatok vlastných prostriedkov na rozvoj svojej činnosti a zatiaľ u nás absentujúcich kapitálovo silných donorov. Opatrenie tiež nedeformuje samotný daňový systém, pretože sa netýka spôsobu výberu daní, ale len použitia daňových výnosov.


5. Úprava nezdaniteľného minima

Nezdaniteľné minimum v súčasnosti
Podľa údajov DR SR priemerná výška uplatnených nezdaniteľných častí základu dane v roku 2001 bola 46.697 Sk. Po odrátaní nezdaniteľného minima na daňovníka vo výške 38 760 Sk zostáva 7 937 Sk, ktoré sa delia na manželku a deti. Podľa údajov Štatistického úradu bola v 12,81% ekonomicky aktívnych domácností žena v domácnosti.

Z toho vyplýva následná priemerná skladba nezdaniteľného minima:

daňovník 1,0000 36.780 Sk 38.760 Sk
manželka 0,1281 12.000 Sk 1.537 Sk
deti 0,5614 11.400 Sk 6.400 Sk
spolu 46.697 Sk

Poznámka: Podľa sčítania obyvateľov za rok 2001 je na Slovensku 1.168.023 úplných rodín, z toho 291.479 rodín dôchodcov. Žien v domácnosti je 338.709, z toho je 226.382 (na tieto sa nezdaniteľné minimum uplatniť nedá) manželiek nepracujúcich dôchodcov. Ostáva 876.544 rodín a 112.327 nepracujúcich manželiek, čo zodpovedá 12,81 %.

Nezdaniteľné minimum po daňovej reforme
V závislosti od výšky zdanenia sa určí nezdaniteľné minimum tak, aby žiaden typ daňovníka pri žiadnej výške príjmu nebol zdanený viac ako dnes. Pri sadzbe rovnej dane 19 % by nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavovala sumu 84 000 Sk ročne oproti dnešným 38 760 Sk a na manželku (manžela), ktorá nemá zdaniteľné príjmy, by sa uplatňovala rovnaká nezdaniteľná suma (za predpokladu nezmenenej výšky nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa 16 800 Sk). Ak by manželka (manžel) mal(a) zdaniteľné príjmy, avšak tieto by nedosahovali sumu 84 000, mohol by si daňovník uplatniť za manželku (manžela) sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi sumou 84 000 Sk a dosiahnutými príjmami manželky (manžela), ak si nezdaniteľnú sumu neuplatňuje manželka (manžel). Pri priemerných počtoch detí a manželiek (manželov), na ktorých si daňovníci uplatňujú nezdaniteľné časti základu dane by si teda po reforme daňovníci priemerne ročne uplatňovali nezdaniteľnú sumu spolu vo výške 104 360 Sk. Táto suma bude pravidelne ročne valorizovaná spôsobom ustanoveným v zákone. V závislosti od prehodnotenia cieľov v oblasti sociálnej a rodinnej politiky môže byť rozhodnuté o inom spôsobe rozdelenia tejto úhrnnej sumy medzi daňovníka, manželku (manžela) a deti.


Nadväznosť koncepcie daňovej reformy na koncepciu reformy dôchodkového zabezpečenia a niektoré ďalšie zložky sociálneho systému
V súvislosti s pripravovanou koncepciou reformy dôchodkového zabezpečenia sa navrhuje, aby príspevky platené do I. povinného, verejne spravovaného piliera a príspevky do II. povinného, súkromne spravovaného piliera, boli položkami znižujúcimi základ dane. Príjem (dôchodok) plynúci z dôchodkového systému bude oslobodený od dane s tým, že dôchodcovia nebudú mať nárok na odpočet nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Oslobodenie od dane sa bude vzťahovať aj na dôchodky príslušníkov silových rezortov (ozbrojené sily, bezpečnostné zbory, príslušníci Slovenskej informačnej služby).

Vzhľadom na to, že nezdaňovanie ostatných dávok výsluhového zabezpečenia, plnení poskytovaných v cudzej mene príslušníkom Diplomatického zboru, príslušníkom mierových síl OSN, príslušníkom ozbrojených síl a zborov a pod. je nesystémový prvok, tieto dávky plnenia budú zdaňované ako príjem.

Zamestnancom, ktorí plnia úlohy mimo územia SR a ich plnenie vyplácané v cudzej mene, bude plnenie kompenzované čiastkou, o ktorú bude znížené daňovou povinnosťou.

Tretí pilier bude upravený ako akýkoľvek iný druh sporenia, t. j. príspevky (poistné) do III. súkromného piliera nebudú znižovať základ dane a kapitálové výnosy (zisky) budú predmetom dane. Príspevok, ktorý v rámci III. piliera (napr. doplnkové dôchodkové poistenie) platí zamestnávateľ za zamestnanca bude daňovým výdavkom u zamestnávateľa, ale súčasne bude považovaný za súčasť zdaniteľných príjmov zamestnancov.


6. Dopad na štátny rozpočet

Dopady navrhovaných zmien na štátny rozpočet sú vyčíslené v prílohe.


7. Vzťah k Ústave SR a k medzinárodným záväzkom SR

Predkladaný zámer je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Poznámka: Dane zo ziskov sa týkajú tri smernice EÚ:

  • Smernica 90/434/EHS zakazuje zdanenie ziskov vznikajúcich pri výmene akcií alebo podielov v rámci fúzií, delenia a akvizícií až do ich realizácie. Táto požiadavka je splnená, keďže daň zo ziskov zdaňuje len finančne realizovaný zisk.
  • Smernica 90/435/EHS zakazuje ďalšie zdaňovanie ziskov zrážkovou daňou pri zdroji pri ich vyplácaní materským spoločnostiam do členského štátu EÚ. Toto ustanovenie sa však netýka (článok 7 smernice) samotnej dane zo ziskov, ktorá zrazená byť môže.
  • Smernica 69/335/EHS pojednáva o zdaňovaní kapitálových vkladov a navýšení kapitálu právnických osôb. Článok 7 ods. 1 prikazuje od zdanenia upustiť, pokiaľ sa toto zdanenie neuplatňovalo pred 1. 7. 1984.


F.Daň z nehnuteľností

1. Zhodnotenie súčasného zákona o dani z nehnuteľností
2. Cieľ novej právnej úpravy zákona
3. Základné zásady zákona o dani z nehnuteľností
4. Dopad na miestne rozpočty
5. Vzťah k Ústave SR a k medzinárodným záväzkom SR
6. Krátkodobé opatrenia v oblasti dane z nehnuteľností (k 1. 1. 2004)


1. Zhodnotenie súčasného zákona o dani z nehnuteľností

Zdanenie nehnuteľností (daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov) je predmetom právnej úpravy zákona SNR č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

Uvedený zákon bol dosiaľ 8-krát novelizovaný a pozostáva zo 6 častí, ktoré upravujú daň z pozemkov, daň zo stavieb, daň z bytov, spoločné ustanovenia, splnomocňujúce ustanovenia a prechodné a záverečné ustanovenia.

10-ročné uplatňovanie tohto zákona v praxi ukazuje, že existujú principiálne, vecné a formálne nedostatky, najmä

Nedostatky zákona


Keďže ďalšia novelizácia platného zákona by zjavne neodstránila súčasné nedostatky, bude potrebné vypracovať nový zákon o zdaňovaní nehnuteľností. O zavedení tohto spôsobu zdaňovania nehnuteľností sa rozhodne v závislosti od vypracovania administratívne jednoduchého systému určovania trhovej hodnoty nehnuteľností (cenová mapa), čo prichádza do úvahy najskôr od 1. 1. 2005. Alternatívne je možné uvažovať o zdanení len pozemkov (t. j. o zrušení dane zo stavieb a dane z bytov) pri zachovaní rovnakého celkového objemu vybranej dane z nehnuteľností. Výhodou takéhoto spôsobu zdaňovania by bolo, že pôsobí neutrálne vo vzťahu k investíciám - pozemok by bol zdanený rovnako bez ohľadu na to, aká stavba je na ňom umiestnená.

V prípade prijatia alternatívy, že sa budú zdaňovať len pozemky, nebude každý druh pozemku (pôdy) zdaňovaný rovnakou sadzbou a iná daňová sadzba sa bude uplatňovať na poľnohospodársku pôdu na vidieku a iná napríklad na stavebný pozemok v centre veľkého mesta, pričom rozdiely v sadzbách v týchto prípadoch môžu byť výrazné. Zámerom daňovej reformy v oblasti dane z nehnuteľností nie je preniesť ťažisko zdaňovania výlučne na poľnohospodársku pôdu.


2. Cieľ novej právnej úpravy zákona

Cieľom nového zákona o dani z nehnuteľností je vytvorenie právneho základu pre transparentné zdanenie nehnuteľností na hodnotovom princípe. Odstránením značného počtu výnimiek a zjednotením sadzieb sa má naplniť princíp spravodlivosti zdanenia. Nový zákon má byť oveľa jednoduchší.

3. Základné zásady zákona o dani z nehnuteľností

Daňovníkmi sú vlastníci nehnuteľností, a to aj v prípade, že nehnuteľnosť je dlhodobo prenajatá a pod. Rozhodujúci je vlastník zapísaný v katastri. Týmto sa sleduje zjednodušenie určenia daňovníka. Daňovník je platcom dane. Prípady spoluvlastníctva (BSM a podielové), sporov o vlastníctvo a absencie vlastníka budú riešené v zákone osobitne.

Predmetom dane sú nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky v členení pozemky, stavby a byty. Predmetom dane nie je napr. cestný fond a stavby priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie, el. energie, produktovody, železnice a príslušné pozemky. V závislosti od rozhodnutia v rámci fiškálnej decentralizácie sa rozhodne, či predmetom dane budú nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, obcí a vyšších územných celkov (ak budú predmetom dane, zníži sa napr. potreba transferov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom obcí). Zákon osobitne ustanoví, ktoré pozemky, stavby a byty nebudú predmetom dane, ďalšie oslobodenia nebudú zákonom poskytnuté.
( alt. II: – predmetom dane sú len pozemky).

Základom dane je hodnota pozemku, stavby alebo bytu určená vhodným administratívne jednoduchým spôsobom - podľa cenovej mapy.

Sadzba dane je maximálna sadzba (obec ju môže znížiť, a to i diferencovane pre jednotlivé časti obce svojho katastrálneho územia) určená percentom (napr. 0,1 % - 0,2 %) z hodnoty nehnuteľnosti. Konkrétna maximálna sadzba bude stanovená v súlade s potrebami rozpočtov.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok. Na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k 1. 1. zdaňovacieho obdobia. Pri prvom platení dane daňovník podá daňové priznanie k 1. 1. zdaňovacieho obdobia. Ďalšie roky, pokiaľ nedôjde k zmene, sa daňové priznanie podávať nemusí. Daň je splatná vždy k 1. 1. zdaňovacieho obdobia. Na zmeny predmetu dane, ako aj na zmeny vlastníkov počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada.

Správca dane môže podľa vlastnej úvahy znížiť daň až o 100%.
Všeobecné procesné ustanovenia určuje zákon o správe daní. Sankcie upraví osobitný právny predpis.
O zavedení tohto spôsobu zdaňovania nehnuteľností sa rozhodne v závislosti od vypracovania administratívne jednoduchého systému určovania trhovej hodnoty nehnuteľností (cenová mapa), čo prichádza do úvahy najskôr od 1. 1. 2005. Bude tiež preskúmaná i alternatíva zavedenia zdaňovania len pozemkov (t. j. zrušenie dane zo stavieb a dane z bytov) od. 1. 1. 2005 alebo od 1. 1. 2004, pri zachovaní rovnakého celkového objemu vybranej dane.


4. Dopad na miestne rozpočty

Prehľad o výnose dani z nehnuteľností v rokoch 1995 až 2002 poskytuje nasledovný graf:

Výnos dane z nehnuteľnosti
Zdroj: MF SR

Daň z nehnuteľností bola v roku 2001 predpísaná z nasledovných výmer:

Druh Výmera
v mil. m 2
Odhad hodnoty na m 2 v Sk Odhad hodnoty celkom v mil. Sk
Orná pôda, vinice 14 419 20 288 380
Trávne porasty 6 929 10 69 290
Záhrady 820 100 82 000
Lesné pozemky 9 570 10 95 700
Rybníky 73 20 1 460
Zastavané plochy 726 500 363 000
Stavebné pozemky 49 500 24 500
Ostatné plochy 696 200 139 200
Bytové domy a príslušenstvo 124 10 000 1 240 000
Stavby poľnohospodárskej prvovýroby 32 2 000 64 000
Rekreačné a záhradné chaty 4 5 000 20 000
Garáže 8 2 000 16 000
Stavby priemyselné, energetické 21 10 000 210 000
Stavby na ostatné podnikanie 32 10 000 320 000
Ostatné stavby 22 5 000 110 000
Byty 30 10 000 300 000
Potenciálny hodnota celkom v mil. Sk 3 343 530

Zdroj: MF SR

Tieto údaje neobsahujú výmery, ktoré boli oslobodené od dane. Dopad na miestne rozpočty závisí od rozpočtového cieľa, podľa toho je možné nastaviť sadzbu dane z nehnuteľností. Za predpokladu rozpočtového cieľa na rok 2004 suma 5,5 mld. Sk, sadzba dane by bola 0,16 %.


5. Vzťah k Ústave SR a k medzinárodným záväzkom SR

Predkladaný zámer je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.


6. Krátkodobé opatrenia v oblasti dane z nehnuteľností (k 1. 1. 2004)

V súvislosti s procesom decentralizácie, postupného prechodu právomocí na obce a VÚC a decentralizácie financovania verejnej správy je možné uvažovať o posilnení koeficientu, ktorým sa násobí sadzba dane, zvýšiť príjmy rozpočtov 5 najväčších slovenských miest (Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Prešov, Žilina) o cca. 1,56 mld. Sk. Toto opatrenie by súčasne umožnilo zníženie niektorých účelovo viazaných transferov týmto obciam zo štátneho rozpočtu o rovnakú sumu. Znamenalo by to však v priemere cca. 3-násobné zvýšenie dane z nehnuteľností v týchto mestách. Obdobná úprava by sa vzťahovala aj na ďalšie 3 krajské mestá – ide spolu o 8 miest (uvedených 5 miest + Trenčín, Trnava, Nitra). Celkovo by sa potom výnos z tejto dane zvýšil o 1,84 mld. Sk. Tieto opatrenia sa vykonajú k 1. 1. 2004.

Od 1. 1. 2005 sa uvažuje so zavedením nového systému zdaňovania nehnuteľností, ktorý bude založený na hodnotovom princípe a zváži sa možnosť zdaňovania len pozemkov.


G. Daň z motorových vozidiel

1. Zhodnotenie súčasného zákona o cestnej dani a jeho nedostatky
2. Cieľ novej právnej úpravy
3. Základné zásady zdaňovania motorových vozidiel
4. Dopad na štátny rozpočet
5. Vzťah k Ústave SR a k medzinárodným záväzkom SR


1. Zhodnotenie súčasného zákona o cestnej dani a jeho nedostatky

Cestná daň je predmetom zákona č. 87/1994 Z. z., ktorý bol dosiaľ novelizovaný 3-krát. Jemu predchádzal zákon č. 319/1992 Zb..
Zákon zdaňuje osobné motorové vozidlá používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním sadzbami 1.600 Sk až 5.600 Sk ročne podľa zdvihového objemu motora a úžitkové vozidlá a autobusy sadzbami 1.800 Sk až 71.800 Sk ročne podľa celkovej hmotnosti.


2. Cieľ novej právnej úpravy

Cieľom nového zákona o dani z motorových vozidiel (prípadne novely zákona o cestnej dani) je vytvorenie právneho základu pre zdanenie len úžitkových motorových vozidiel. Navrhuje sa zrušiť zdaňovanie osobných motorových vozidiel a autobusov. Daň z motorových vozidiel (resp. cestná daň)

Informácie o cestnej dani

Zrušenie výnimiek môže mať za následok plošné zníženie sadzieb dane pre úžitkové vozidlá, ktoré sú v porovnaní s minimálnymi sadzbami stanovenými smernicou č. 99/62/ES príliš vysoké.


3. Základné zásady zdaňovania motorových vozidiel

Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako držiteľ motorového vozidla alebo prípojného vozidla zapísaná v dokladoch vozidla alebo užívateľ.

Predmetom dane je úžitkové motorové vozidlo alebo prípojné vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné číslo.

Základom dane je celková hmotnosť vozidla v tonách a počet náprav. Úľava na dani podľa množstva emisií.
Nevyhnutná úľava na dani pre kombinovanú dopravu v zmysle smernice č. 92/106/EHS. Zo 148 425 úžitkových vozidiel bola pre 106 vozidiel podaná žiadosť na vrátenie dane z titulu kombinovanej dopravy. Kombinovaná doprava má v závislosti od cenových relácii význam od vzdialenosti 500 až 800 km (informácia ministerstva dopravy). Na takéto vzdialenosti je Slovensko jednoducho malé, takže vnútroštátna kombinovaná doprava sa takmer nerealizuje. Medzištátna kombinovaná doprava je zase pri cenách zahraničných železníc oproti nákladom slovenských dopravcov pridrahá.
Ďalej bude zákon obsahovať ostatné hmotnoprávne ustanovenia, ako je zdaňovacie obdobie, vznik/zánik daňovej povinnosti a pod.. Všeobecné procesné ustanovenia určuje zákon o správe daní. Sankcie upraví osobitný právny predpis.


4. Dopad na štátny rozpočet

Táto úprava spôsobí zníženie príjmov ŠR o cca. 755 mil. Sk. Bude preto zavedená v závislosti od možností štátneho rozpočtu od 1. 1. 2004 alebo neskôr. Zároveň sa však ušetria náklady na výber dane z osobných motorových vozidiel.


5. Vzťah k Ústave SR a k medzinárodným záväzkom SR

Predkladaný zámer je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.


H. Daň z pridanej hodnoty

1. Zhodnotenie súčasného zákona o dani z pridanej hodnoty
2. Cieľ novej právnej úpravy zákona
3. Dopad na štátny rozpočet
4. Vzťah k Ústave SR a k medzinárodným záväzkom SR


1. Zhodnotenie súčasného zákona o dani z pridanej hodnoty

Zdanenie pridanej hodnoty je predmetom právnej úpravy zákona č. 289/1995 Z. z. účinnej od 1. 1. 1996. Uvedený zákon bol doposiaľ novelizovaný 10-krát. Jemu predchádzal zákon č. 222/1992 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1993, ktorý bol novelizovaný 7-krát.
Zákon sa novelizáciami postupne upravuje tak, aby vyhovoval platným smerniciam EÚ, najmä smernici č. 77/388/EHS v znení neskorších predpisov.
Navrhuje sa vypracovanie novely zákona, resp. nového zákona o DPH, ktorý zohľadní požiadavky smerníc EÚ a predmetný zákon zjednoduší tam, kde to je možné.


2. Cieľ novej právnej úpravy zákona

Cieľom novely zákona o DPH je

Cieľ novely zákona


3. Dopad na štátny rozpočet

Dopad zmien v oblasti DPH na štátny rozpočet je vyčíslený v prílohe.


4. Vzťah k Ústave SR a k medzinárodným záväzkom SR

Predkladaný zámer je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.


I. Spotrebné dane

1. Zhodnotenie stavu súčasných zákonov o spotrebných daniach
2. Uplatňovanie spotrebných daní
3. Dopad na štátny rozpočet
4. Vzťah k Ústave SR a k medzinárodným záväzkom SR


1. Zhodnotenie stavu súčasných zákonov o spotrebných daniach

1.1Spotrebná daň z liehu, spotrebná daň z vína a spotrebná daň z piva
1.2 Spotrebná daň z liehu
1.3 Spotrebná daň z piva
1.4 Spotrebná daň z vína
1.5 Spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov
1.6 Daň z minerálnych olejov

1.1 Spotrebná daň z liehu, spotrebná daň z vína a spotrebná daň z piva
Z dôvodu kogentných ustanovení smerníc EÚ nie je možné alkohol obsiahnutý v rôznych alkoholických nápojoch zdaňovať jedným spôsobom a jednou sadzbou na liter čistého alkoholu. Napriek tomu je možné a vhodné stanoviť rôzne sadzby tak, aby alkohol v rôznych alkoholických nápojoch bol zdaňovaný približne rovnako.

1.2 Spotrebná daň z liehu
Platná právna úprava č. 229/1995 uplatňuje sadzbu vo výške 250 Sk na liter čistého liehu, ktorá zodpovedá požiadavkám smernice 92/84/EHS, ktorá stanovuje minimálnu sadzbu vo výške 550 EURO na hl čistého liehu.

Výnos a odhad dane z liehu
Zdroj: Daňové riaditeľstvo SR

Pri liehu dochádza k vysokým daňovým únikom. Rozdiel medzi odhadom dane podľa spotreby a výnosu je cca 1 mld. Sk. Aj preto je nutné dôsledne uplatniť smernicu č. 92/12/EHS o zavedení všeobecného systému uplatňovania spotrebnej dane. Neodporúča sa túto daň zvyšovať pred zavedením funkčného systému daňových skladov a ďalších opatrení na zamedzenie daňových únikov. Z doterajších skúseností vyplýva, že po zvýšení sadzby z 240 Sk/l na 250 Sk/l došlo k poklesu výberu tejto dane vzhľadom na vyššiu mieru daňových únikov.

1.3 Spotrebná daň z piva
Sadzba uplatňovaná od 1. 1. 2003 vo výške 30 Sk/stupeň Plato/hl je mierne nižšia oproti požiadavkám smernice 92/84/EHS, ktorá stanovuje minimálnu sadzbu alternatívne vo výške 0,784 EUR/ hl/stupeň Plato alebo 1,87 EUR/hl/percento alkoholu.

Výnos a odhad dane z piva
Zdroj: DR SR

Aby sa zdanenie piva priblížilo k zdaneniu liehu a k zdaneniu šumivého vína, musela by byť sadzba 100 Sk/hl/stupeň Plato, resp. 250 Sk/hl/percento alkoholu. Keďže je to zo systémového hľadiska vhodnejšie, bude uplatnená sadzba 250Sk/hl/% alkoholu. Výnos z tejto dane by potom stúpol o cca 2 mld. Sk. Náklady na výber a kontrolu dane by stúpli minimálne, keďže ide len o zvýšenie už existujúcej sadzby.

1.4 Spotrebná daň z vína
Smernica č. 92/84/EHS požaduje síce zdanenie tichého vína a šumivého vína, ale zároveň stanovuje minimálnu sadzbu tichého vína na 0 EURO/hl a šumivého vína tiež na 0 EURO/hl. Zákon č. 309/1993 Z. z. zdaňuje tiché víno sadzbou 0 Sk/hl a šumivé sadzbou 2.400 Sk/hl. Rozlišovať zdanenie tichého a šumivého vína len preto, že výrobcov šumivého vína štát dokáže ľahšie zdaniť, nie je spravodlivé.

Navrhuje sa preto zdaňovať všetko víno (vrátane tichého vína) sadzbou 2500 Sk/hl. Sadzba 2500 Sk/hl približne zodpovedá zdaneniu liehu (obsah alkoholu vo víne sa najčastejšie pohybuje okolo 10 %). Toto riešenie vyhovuje požiadavke spravodlivosti zdanenia. Pri sadzbe 2500 Sk/hl by sa zvýšil výnos dane z vína o cca 1 mld. Sk a zvýšia sa aj náklady na výber a kontrolu dane. S ohľadom na administratívnu náročnosť a pravdepodobný zanedbateľný daňový výnos bude doriešená problematika výroby vína drobnými pestovateľmi výlučne pre potreby vlastnej domácnosti tak, aby takáto drobná výroba vína nebola zdaňovaná a súčasne aby boli dodržané požiadavky EÚ.

Vínos a odhad dane z vína
Zdroj: DR SR

1.5 Spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov
Zdanenie tabaku a tabakových výrobkov je predmetom právnej úpravy zákona č. 312/1993 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 1994 a dosiaľ bol novelizovaný 10-krát. Takisto ako ostatné spotrebné dane, aj táto je predmetom smerníc EÚ, konkrétne č. 92/79/EHS, 92/80/EHS a 95/59/EHS. Tieto smernice presne stanovujú minimálne zdanenie tabaku a tabakových výrobkov. Z dôvodu procesu harmonizácie si bude platná právna norma vyžadovať ďalšie novely, hlavne zvýšenie dane na požadovaných 57 % z maloobchodnej predajnej ceny (vrátane DPH) najpredávanejšieho typu cigariet, ako to požaduje smernica 92/79/EHS a zavedenie kombinovanej sadzby dane pre cigarety.

Najpredávanejší typ cigariet na Slovensku sú krátke cigarety v maloobchodnej cene v roku 2002 cca 45 Sk s DPH za jedno balenie s 20 kusmi cigariet. V súčasnosti platná sadzba spotrebnej dane je 0,95 Sk/kus (daňové zaťaženie približne 42 % maloobchodnej predajnej ceny). Od 1. 1. 2004 sa navrhuje zvýšiť sadzbu dane na úroveň 1,40 Sk/kus.

Nasledovný graf prehľad o výnosoch dane z tabaku a tabakových výrobkov:

Výnos dane z tabaku a tabakových výrobkov
Zdroj: DR SR

Ako ukazuje nasledovná tabuľka, sadzby dane boli v rokoch 1994 až 2002 zvýšené 6-krát.

Vývoj sadzieb dane z tabakových výrobkov
sadzba v Sk/kus
zákon číslo ku dňu cigarety cigary
dlhé krátke
312/1993 1. 1. 1994 0,58 0,30 0,00
182/1994 1. 8. 1994 0,60 0,30 0,00
367/1997 1. 1. 1998 0,80 0,50 0,00
333/1998 1. 8. 1998 0,80 0,35 0,00
152/1999 1. 7. 1999 0,85 0,45 0,50
339/1999 1. 1. 2000 0,90 0,50 0,50
582/2001 1. 1. 2002 0,95 0,70 0,95
641/2002 1. 1. 2003 0,95 0,95 0,95

V porovnaní s výnosmi dane z tabaku a tabakových výrobkov a po zohľadnení trendu poklesu spotreby cigariet sa dá povedať, že výnosy približne korelujú so sadzbami.

1.6 Daň z minerálnych olejov
Zdanenie minerálnych olejov upravuje zákon č. 239/2001 Z. z., ktorý nahradil zákon o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív č. 316/1993 Z. z..
Výnos dane z uhľovodíkových palív a mazív
(pozn. v roku 2002 bola správa dane z minerálnych olejov presunutá na colné úrady)
Zdroj: DR SR

Graf ukazuje výnos dane z uhľovodíkových palív a mazív, ktorá bola k 1. 1. 2002 nahradená daňou z minerálnych olejov a tabuľka porovnáva platné sadzby dane s minimálnymi sadzbami dane EÚ stanovenými v smernici 92/82/EHS.

Porovnanie sadzieb dane z minerálnych olejov uplatňovaných od 1. 1. 2003 a minimálnych sadzieb EÚ
platná
sadzba
v Sk
min. sadzba
v EURO
min. sadzba
v Sk
prevýšenie min.
sadzby
olovnatý benzín 14 500 337 14 154 2,4 %
bezolovnatý benzín 12 400 287 12 054 2,9 %
nafta 11 800 245 10 290 14,7 %
kerozín 11 800 245 10 290 14,7 %

Ako vidieť, Slovenská republika už dosiahla minimálne sadzby dane stanovené smernicou č. 92/82/EHS o približovaní sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov (k 1. 1. 2003 sú prekročené o 2,4 % až 14,7 %). Taktiež smernica č. 92/12/EHS o zavedení všeobecného systému uplatňovania spotrebnej dane sa už uplatňuje. Napriek tomu sadzby týchto daní patria k najnižším medzi členskými a kandidátskymi krajinami EÚ. Ku dňu vstupu SR do EÚ je potrebné zapracovať ustanovenia smerníc EÚ upravujúce intrakomunitárny obeh tohto tovaru. K 1. 1. 2004 sa navrhuje zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z jednotlivých druhov minerálnych olejov takto:

minimálna sadzba v EÚ dnešná sadzba v SR navrhovaná sadzba
bezolovnatý benzín 12 054 Sk/1000 l 12 400 Sk/1000 l 13 900 Sk/1000 l
olovnatý benzín 14 154 Sk/1000 l 14 500 Sk/1000 l 17 000 Sk/1000 l
kerozín 10 290 Sk/1000 l 11 800 Sk/1000 l 13 900 Sk/1000 l
nafta 10 290 Sk/1000 l 11 800 Sk/1000 l 13 900 Sk/1000 l
vykurovací olej 546 Sk/1000 kg 600 Sk/1000 kg 1 600 Sk/1000 kg
LPG 4 200 Sk/1000 kg 4 300 Sk/1000 kg 6 800 Sk/1000 kg
označené plynové oleje 750 Sk/1000 l 4100 Sk/1000 l 6200 Sk/1000 l


2. Uplatňovanie spotrebných daní

Pre správu spotrebných daní sa požaduje zaviesť všeobecný systém uplatňovania spotrebných daní (okrem dane z minerálnych olejov, kde tento systém už zavedený je) v zmysle smernice č. 92/12/EHS. Tento systém, spolu s ďalšími krokmi, ako napríklad zavedenie kontrolných pások s vysokým stupňom ochrany proti falšovaniu na lieh a cigarety má spresniť evidenciu pohybu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani a znížiť objem daňových únikov.


3. Dopad na štátny rozpočet

Dopad na štátny rozpočet je uvedený v prílohe.


4. Vzťah k Ústave SR a k medzinárodným záväzkom SR

Predkladaný zámer je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.


J. Miestne poplatky

1. Zhodnotenie súčasného zákona o miestnych poplatkoch
2. Špecifiká niektorých poplatkov


1. Zhodnotenie súčasného zákona o miestnych poplatkoch

Miestne poplatky sú predmetom právnej úpravy zákona č. 544/1990 Zb., ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 1991. Uvedený zákon bol dosiaľ novelizovaný 10-krát. Obce môžu vyberať nasledovné poplatky:

poplatok predmet poplatku maximálna sadzba
1 za užívanie verejného priestranstva plocha 10 Sk/m 2
2 za užívanie bytu alebo časti bytu na iné účely ako na bývanie nájom 500 %
3 za ubytovaciu kapacitu, lôžko 2 Sk/deň
4 za pobyt v kúpeľnom mieste alebo mieste sústredeného cestovného ruchu osoba 15 Sk/deň
5 za psa pes 1000 Sk/ročne
6 zo vstupného vstupné 20 %
7 z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov predajná cena 10 %
8 za vjazd motorovým vozidlom do historických častí miest motorové vozidlo 10 Sk/deň
9 z reklamy reklama 5 % z ceny reklamy
5 Sk/ m 2
10 za zábavné hracie prístroje hrací prístroj 20 000 Sk/rok
11 za predajné automaty
príplatok 500%, keď tovar je alkohol alebo tabak
predajný automat 1000 Sk/rok do 10 tovarov
2000 Sk/rok nad 10 tovarov
12 za umiestnenie jadrového zariadenia jadrové zariadenie Mochovce 37,7 mil. Sk
Jasl. Bohunice 69,1 mil. Sk
13 za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych a drobných stavebných odpadov množstvo odpadu 80 - 1200 Sk/osobu/rok

Výnos z týchto poplatkov okrem poplatku za zber komunálneho odpadu a umiestnenia jadrového zariadenia dosiahol 940 mil. Sk v roku 2001.


2. Špecifiká niektorých poplatkov

Poplatok z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov tvoril takmer 50 % celkových výnosov, ale keďže je v rozpore so smernicami EÚ, ktoré dovoľujú zaťažovať alkohol a tabak len jedenkrát a u nás je uvalená daň z liehu, piva a vína a daň z tabaku a tabakových výrobkov, bude musieť byť zrušený. Toto sa týka aj prirážky k predajným automatom, pokiaľ tovarom je alkohol alebo tabak.

Poplatok za užívanie verejného priestranstva tvorí druhú najväčšiu časť výnosov všetkých poplatkov okrem poplatku za zber komunálneho odpadu, a síce takmer 20 %.

Poplatky za predajné automaty, za vjazd motorových vozidiel a za užívanie bytu na iné účely majú zanedbateľný výnos vo výške niekoľkých promile z celkových výnosov.

Poplatok za umiestnenie zábavných a hracích automatov má silne klesajúcu tendenciu z dôvodu neochoty obcí umiestnenie týchto automatov vôbec povoliť kvôli sprievodným javom, ako je napr. znečistenie, výtržníctvo a pod..

Niektoré poplatky nie sú spravodlivé. Napríklad poplatok za ubytovaciu kapacitu má charakter majetkovej dane, lebo spoplatňuje samotnú existenciu ubytovacieho zariadenia. Na druhej strane, napr. reštauračná kapacita spoplatnená nie je.
Poplatok za umiestnenie jadrového zariadenia nespĺňa požiadavku všeobecnosti. V zákone je síce stanovený poplatok za umiestnenie všetkých jadrových zariadení, no v skutočnosti sa jedná len o dve a v dohľadnej budúcnosti len o jedno zariadenie. Celkovo je postihnutých menej ako 10 % územia štátu, po odstavení Jaslovských Bohuníc menej ako 4 %.

Výnos zo 7 štátnych daní je 400-krát vyšší ako z 10 miestnych poplatkov. Vzniká preto otázka, či by z čisto finančného hľadiska nebolo výhodnejšie poplatky zrušiť. Poplatok za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych a drobných stavebných odpadov bol zavedený len s účinnosťou od 1. 1. 2002 a predstavuje nesystémový prvok v sústave miestnych poplatkov. Oveľa efektívnejšie riešenie je nahradiť tento poplatok systémom komerčných platieb za zber, prepravu a zneškodňovanie odpadov. Poplatok za užívanie verejného priestranstva by obec mohla riešiť formou nájmu.

K. Správa daní a sankcie

1. Zhodnotenie súčasného zákona o správe daní a poplatkov

Správa daní a poplatkov je predmetom právnej úpravy zákona č. 511/1992 Zb., ktorá nadobudla účinnosť od 1. 1. 1993. Uvedený zákon bol dosiaľ 22-krát novelizovaný.

Zákon a správe dani a poplatkov pozostáva z 9 častí:

9 častí Zákona o správe daní a poplatkov

Zákon o správe daní, prípadne nový osobitný zákon o sankciách, má obsahovať ustanovenia o daňovej kontrole, sankciách a proces ukladania sankcií k všetkým daniam. Jednotlivé zákony o daniach majú obsahovať len hmotnoprávne ustanovenia. Jedná sa o najmä tieto sankcie:

Sankcie

Jednotlivé sankcie majú byť v zásade pre všetky druhy daní rovnaké. Z dôvodu preventívneho pôsobenia proti daňovým únikom je možné zvážiť zavedenie vyšších sankcií pri daniach, ktoré sú významným príjmom verejných rozpočtov a kde je riziko obchádzania zákona vyššie (napr. DPH, spotrebné dane).


L. Správca dane a rozpočtové určenie daní

1. Správca dane
2. Rozpočtové určenie


1. Správca dane

Daň z príjmov spravuje daňový úrad príslušný podľa miesta bydliska alebo sídla daňovníka.
Daň z nehnuteľností spravuje obec, v ktorej katastri sa nehnuteľnosť nachádza.

Daň z motorových vozidiel spravuje daňový úrad príslušný podľa miesta bydliska alebo sídla daňovníka. Pri vozidlách v medzinárodnej premávke správu dane vykonávajú orgány colnej správy, v ktorých obvode je hraničný priechod použitý na vstup do tuzemska, prípadne na odchod z tuzemska.

Daň z pridanej hodnoty spravuje daňový úrad príslušný podľa miesta bydliska alebo sídla platiteľa dane, pri príležitostnej autobusovej doprave správu dane vykonávajú orgány colnej správy, v ktorých obvode je hraničný priechod použitý na vstup do tuzemska, prípadne na odchod z tuzemska.

Spotrebné dane z liehu, z piva, z vína a z tabaku a tabakových výrobkov spravuje colný úrad príslušný podľa sídla alebo bydliska daňovníka.
Daň z minerálnych olejov spravuje colný úrad príslušný podľa sídla alebo bydliska daňovníka.


2. Rozpočtové určeni
e

Pre správne rozpočtové určenie je nevyhnutné:

  • poznať kompetencie a úlohy samosprávy
  • určiť finančné potreby samosprávy, t. j. VÚC a obcí
  • stanoviť sadzby všetkých daní, aby bolo možné odhadnúť ich výnos
  • rozhodnúť o rozpočtovom určení jednotlivých daní.

Zásadne by dane, ktorých výnos nie je možné územne priradiť, mali plynúť do štátneho rozpočtu. Naopak, dane teritoriálne priraditeľné, ktorých výnos vedia obce ovplyvniť, by mohli plynúť do samosprávnych rozpočtov. Rozpočtové určenie jednotlivých daní bude upresnené neskôr v závislosti od rozhodnutia o reforme verejnej správy. Daňovú reformu však možno realizovať nezávisle od toho, kedy bude definitívne rozhodnuté o konečnom rozpočtovom určení výnosu z daní.


M. Rekapitulácia

Navrhnutá daňová reforma si vyžaduje konkrétne úpravy daňových zákonov. Pri niektorých zákonoch je potrebné vypracovať nové znenie, iné stačí novelizovať. Účinnosť od 1. januára 2004 sa predpokladá u nasledovných zákonov:

  • zákon o daniach z príjmov,
  • zákon, ktorým sa zrušuje daň z dedičstva, daň z darovania a daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

Zákon o DPH a zákony o spotrebných daniach bude nutné novelizovať k. 1. januáru 2004. Súčasne so vstupom Slovenskej republiky do EÚ (predpokladá sa 1. mája 2004) budú musieť nadobudnúť účinnosť nové zákony zohľadňujúce aj systém zdaňovania intrakomunitárnych transakcií v zmysle smerníc EÚ.

Zákon o dani z motorových vozidiel (prípadne novela zákona o cestnej dani) bude účinný s ohľadom na rozpočtové súvislosti k 1. 1. 2004 alebo neskôr. Zákon o dani z nehnuteľností možno prijať v závislosti od pripravenosti cenových máp s účinnosťou najskôr od 1. 1. 2005. Malú novelu zákona o dani z nehnuteľností je možné prijať s účinnosťou od 1. 1. 2004. Novela zákona o miestnych poplatkoch bude prijatá po prehodnotení jednotlivých druhov poplatkov k 1. 1. 2004 alebo k 1. 1. 2005.

Príloha: