Späť Verzia pre tlač

Podklad k Daňovej reforme

aktualizované dňa: 14. 07. 2005

ZHRNUTIE: HLAVNÉ PRINCÍPY A CIELE

Nedávno prijatá daňová reforma je jednou z najdôležitejších iniciatív slovenskej vlády smerom k vytvoreniu vysoko konkurenčného a nedeformovaného trhového prostredia na Slovensku. Vo svojom programovom vyhlásení sa vláda zaviazala znížiť sadzby dane z príjmov a analyzovať možnosti zavedenia rovnej dane. Skutočná reforma v podstate ide až za tieto pôvodne ambiciózne ciele. Jej základným cieľom je transformovať slovenský daňový systém na jeden z najkonkurencieschopnejších v celej oblasti EÚ a OECD. Konkurencieschopným daňovým systémom vláda nemá na mysli len nízku mieru zdaňovania – je to o mnoho viac. Slovenský daňový systém by mal byť konkurencieschopný hlavne kvôli jeho vysokému stupňu efektívnosti, transparentnosti a nedeformovanosti.

Zámerom reformy , navrhnutej ako fiškálne neutrálna, je dosiahnuť nasledujúce široké ciele :

o vytvorenie priaznivého podnikateľského a investičného prostredia pre jednotlivcov aj spoločnosti
o odstránenie existujúcich slabých stránok a deformačných účinkov daňových zákonov
o dosiahnutie vysokého stupňa daňovej spravodlivosti rovným zdaňovaním všetkých druhov a výšky príjmov

Tieto ciele by sa mali dosiahnuť dôkladnou implementáciou niekoľkých jednoduchých zásad, na ktorých je založená daňová reforma :

o presun daňového bremena z priamych daní na nepriame dane, t.j. presun od zdaňovania výroby smerom k zdaňovaniu spotreby
o zavedenie nízkych daňových sadzieb a eliminácia všetkých výnimiek, oslobodení od dane a špeciálnych režimov
o zrušenie progresívneho zdaňovania príjmov zavedením rovnej dane
o odstránenie deformujúcich prvkov daňovej politiky ako nástroja pre dosiahnutie nefiškálnych cieľov
o odstránenie dvojitého zdanenia príjmov v maximálnej možnej miere

ZDAŇOVANIE PRÍJMOV

Zavedenie rovnej dane

V oblasti zdanenia príjmov sa daňová reforma sústreďuje na zavedenie rovnej dane. V súlade so zásadou rovného zdanenia príjmov fyzických osôb aj právnických osôb sa od 1. januára 2004 uplatňuje iba jedna lineárna 19% sadzba dane. Nová legislatíva eliminovala 21 rôznych spôsobov zdanenia príjmov, vrátane piatich rôznych daňových sadzieb v jednotlivých daňových pásmach pri dani z príjmov fyzických osôb (10%, 20%, 28%, 35% and 38%).

Táto radikálna zmena má niekoľko hlavných výhod. Po prvé, rovná daň si stále zachováva progresívnu povahu efektívnych sadzieb dane, ktorú platia jednotlivci s rôznou výškou príjmov. Všetky príjmy fyzických osôb do výšky 1,6 násobku hranice chudoby budú oslobodené od dane. V dôsledku toho efektívna sadzba dane pre jednotlivcov pod týmto prahom bude nulová. Priemerná sadzba dane začne narastať v momente, keď jednotlivec prekročí tento prah. Zavedenie rovnej dane z príjmov nebude mať negatívny dopad na osoby s nízkym príjmom, iba zanedbateľný dopad v strednom rozpätí výšky príjmov a pozitívny dopad na osôb s najvyššími príjmami. Po druhé, existencia jednej marginálnej daňovej sadzby pre všetky príjmy vyššie ako je príjem pre štandardné oslobodenie od dane, znižuje deformačné účinky zdaňovania príjmov fyzických osôb a obmedzuje ekonomické prekážky s tým spojené. To by malo zvýšiť produktivitu práce v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, pretože stimuluje k vyšším pracovným výkonom, ako aj vyššie investície do ľudského kapitálu.

S účinnosťou od 1. januára 2004, bola znížená sadzba daň z príjmov právnických osôb na 19% z pôvodnej 25 %-nej sadzby. Nový daňový systém zároveň sleduje princíp jednorazového zdanenia investícií a kapitálových príjmov, a to v momente, keď sú prevádzané z úrovne spoločnosti na jednotlivcov. Z uvedeného dôvodu bola zrušená daň z dividend a kapitálový príjem bude zdanený iba raz, na úrovní ziskov spoločností.

Radikálne zjednodušenie zákona o dani z príjmov

Zákon o dani z príjmov tiež radikálne zjednodušuje zdaňovanie príjmov fyzických osôb aj právnických osôb. Aby sa dosiahol najvyšší možný stupeň daňovej transparentnosti a minimalizovali ekonomické deformácie, nový zákon o dani z príjmov eliminuje v maximálnej možnej miere výnimky, oslobodenia od dane a špeciálne režimy.

V oblasti zdaňovania príjmov fyzických osôb boli v minulosti vzhľadom na rôzne nefiškálne ciele ustanovené mnohé výnimky, oslobodenia od dane, odpočítateľné položky, atď., napríklad v oblasti sociálnej politiky. Tieto opatrenia zvyčajne generovali závažné negatívne vedľajšie účinky, ako je hospodárska neefektívnosť a deformácie. Daňová reforma bola koordinovaná s reformou sociálneho zabezpečenia, dôchodkovou reformou a reformou systému zdravotníctva. Prakticky všetky odpočítateľné položky a výnimky, ktoré boli pôvodne zamerané na dosahovanie nefiškálnych politických cieľov, sú teraz nahradené cielenými opatreniami v konkrétnych oblastiach politiky. Napríklad odpočítateľná položka na dieťa bola zrušená a bola zavedená nová forma cielených sociálnych kompenzácií a nárokov, ktoré by mali zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie príjmov, z ktorých majú prospech predovšetkým rodiny s deťmi s nízkym príjmom.

Výnimky a oslobodenia od dane, vrátane daňových prázdnin, odkladov platenia daní, individuálne daňové základy a osobitné sadzby dane, sú eliminované aj pri zdaňovaní spoločností. Paušálna daň pre podnikateľov bola zrušená a bol zavedený inštitút paušálnych výdavkov.

Zjednodušenie zákona o dani z príjmov dramaticky zlepší jeho transparentnosť a podnikateľské prostredie. Eliminuje jednu z hlavných prekážok podnikania, ktoré boli identifikované na Slovensku v podnikateľských prieskumoch – neúnosná komplikovanosť a časté zmeny v daňových zákonoch. Implementácia daňovej reformy by mala pozitívne ovplyvniť podnikateľské prostredie v strednodobom a dlhodobom výhľade a mala by slúžiť ako hlavný stimul pre ďalší príliv priamych zahraničných investícií. Okrem toho vláda očakáva, že nízke sadzby dane z príjmov právnických osôb a vysoká transparentnosť zákona o dani z príjmov by mali prudko znížiť rozsah daňových únikov a obchádzanie povinnosti platiť dane. Následne na to sa v strednodobom a dlhodobom výhľade očakáva zlepšenie výberu daní, napriek zníženiu nominálnej sadzby dane.

NEPRIAME ZDANENIE

Zjednotenie sadzieb DPH

Bezprostredným výsledkom zavedenia relatívne nízkej rovnej dane by bola nižšia absolútna suma vybraných priamych daní. Straty na príjmoch sa preto kompenzovali zvýšením príjmov z nepriamych daní generovaných vyššími sadzbami nepriamych daní, ako súčasť reformy.

Pred reformou malo Slovensko štandardnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 20% a zníženú sadzbu vo výške 14%. Súčasťou reformy bolo, že znížená DPH sa úplne zrušila a od 1. januára 2004 bola zavedená jednotná 19% sadzba dane pre všetky tovary a služby. Okrem generovania zvýšených daňových príjmov, zjednotenie sadzieb DPH eliminuje aj ekonomické deformácie a nedostatky spojené s rozdielnym zdaňovaním spotreby rôznych tovarov. Existencia znížených sadzieb DPH bola zvyčajne zdôvodnená nefiškálnymi argumentmi. Predpokladalo sa, že znížené sadzby DPH povedú k dosiahnutiu nefiškálnych cieľov. Očakávalo sa, že budú generovať nižšie ceny, umožnia lepšiu dostupnosť základných potravín a iného vybraného tovaru pre skupiny s nízkym príjmom, alebo zvýšia spotrebu tovarov, ktoré sa považujú za spoločensky žiaduce. Existuje však množstvo dôkazov, ktoré vážne spochybňujú argument, že znížené sadzby DPH skutočne podporujú splnenie takýchto cieľov, napriek nedostatkom, ktoré predstavujú. V dôsledku toho sa slovenská vláda rozhodla nahradiť tieto neefektívne nástroje fiškálnej politiky cielenými nástrojmi priamo v konkrétnych oblastiach politiky, ako sú sociálna politika a zdravotná starostlivosť.

Daňová reforma tiež zahŕňa novely zákonov o spotrebných daniach – z minerálnych olejov, tabaku a tabakových výrobkov a piva, ktoré nadobudli platnosť 1. augusta 2003. Novely zvýšili sadzby spotrebných daní týchto druhov výrobkov. Zvýšením sadzieb spotrebných daní z tabakových výrobkov došlo k harmonizácii slovenského zákona s príslušnými smernicami EÚ skôr, ako sa očakávalo v Zmluve o pristúpení Slovenska do Európskej únie. Zákon o spotrebnej dani z liehu zaviedol prísnejšie podmienky pre výrobcov liehu a liehovín a daňovým skladom, čo by malo zabrániť daňovým únikom a zvýšiť výber daní.

Eliminácia iných foriem zdaňovania

Súčasťou daňovej reformy je tiež zrušenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, dane z darovania a dane z dedičstva. Daň z darovania a daň z dedičstva boli zrušené od 1. januára 2004. Od zrušenia dane z darovania, dary už nie sú považované za daňovo uznateľné výdavky. Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností bude zrušená od 1. januára 2005.

Po daňovej reforme nasledovala fiškálna decentralizácia, ktorá zahŕňa významné zmeny v štruktúre miestnych daní týkajúce sa dane z nehnuteľností, cestnej dane a miestnych poplatkov. Fiškálna decentralizácia v podstate významne posilňuje fiškálnu právomoci samosprávnych obcí v oblasti miestnych daní.

Úspešná realizácia reformy daňovej a colnej správy je úzko spätá s hladkým prispôsobením sa slovenského daňového systému podmienkam daňového systému v Európskej únii. Medzi najdôležitejšie činnosti, ktoré sa v súčasnosti realizujú, patrí e-DP projekt (podávanie daňových priznaní prostredníctvom internetu) a e-TAX projekt (elektronické zdaňovanie a elektronická komunikácia s daňovými subjektami).

Fiškálne dopady reformy

Vláda venovala veľkú pozornosť tomu, aby zabezpečila, že daňová reforma nebude mať negatívny dopad na jej fiškálnu pozíciu. Za účelom zabezpečenia fiškálne neutrálneho výsledku v prvom roku po reforme, vláda dala vypracovať päť nezávislých odhadov fiškálneho dopadu reformy. Úplne presný odhad týchto vplyvov bolo ťažké kvantifikovať v dôsledku komplikácií s odhadovaním presných daňových elasticít a nedostatku podrobných údajov o štruktúre a vývoji daňových príjmov na úrovni domácností. Za účelom zmiernenia negatívnych dopadov spojených s touto nepresnosťou, vláda vychádzala pri reforme z najkonzervatívnejšieho z týchto odhadov. Vývoj daňových príjmov v roku 2004 naznačuje, že odhady boli správne. Plnenie daňových príjmov štátneho rozpočtu zodpovedá očakávaniam a priame dane dokonca mierne prevyšujú očakávania.

Reakcie spoločností a ekonómov zo Slovenska a zahraničia potvrdzujú, že koncepcia daňovej reformy vytvorila v Slovenskej republike jeden z najkonkurencieschopnejších daňových systémov v celej oblasti EÚ a OECD.

% HDP 2002 2006B
Daň z príjmov 6,9 5,0
Daň z príjmov fyzických osôb 3,4 2,4
Daň z príjmov právnických osôb 2,7 2,2
Zrážková daň 0,9 0,4
Daň z pridanej hodnoty 7,6 8,4
Spotrebné dane 3,1 3,2
Daň z darovania, daň z dedičstva, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností 0,2 0,0
Miestne dane 0,6 0,7
Cestná daň 0,2 0,0
Iné daňové príjmy 0,4 0,1
Daňové príjmy celkom 19,0 17,3