Späť Verzia pre tlač

Vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Dopadová štúdia

aktualizované dňa: 08. 07. 2013

- jún 2004 -

Hlavné ciele reformy vysokého školstva

Slovenské vysoké školy sa už roky stretávajú so závažnými problémami, ktoré spôsobujú ich nízku konkurencieschopnosť a neustále sa znižujúcu kvalitu pri zvyšujúcom sa počte vysokoškolských študentov.

Jedným z kľúčových cieľov reformy vysokého školstva je ozdraviť deformovaný vysokoškolský systém , kde nekvalitné externé štúdium organizované za pololegálne školné už dnes nahrádza dennú formu štúdia. Negatívny dopad na študentov plynúci z tohto vývoja je posilnený neefektívnym a nespravodlivým systémom sociálneho zabezpečenia, ktorý nie je schopný pomôcť sociálne slabším študentom a distribuuje obmedzené zdroje medzi študentov stredných a vyšších vrstiev. Všetky tieto problémy spôsobujú narastajúcu uzavretosť vysokých škôl pre študentov z nižších sociálnych vrstiev. Návrh novely zákona č. 131/2002 o vysokých školách v znení neskorších predpisov poskytuje odpoveď na tieto problémy prostredníctvom viacerých opatrení.

Zavedenie transparentného systému školného rovnocenného pre dennú aj externú formu štúdia je iba jedným z opatrení.

Zavádza sa nový systém pôžičiek, ktorý robí vysoké školy dostupné pre všetkých študentov bez ohľadu na ich súčasnú ekonomickú situáciu. Návrh zákona o študentských pôžičkách totiž zároveň vytvára systém všeobecne dostupných pôžičiek slúžiacich na úhradu školného. Splácanie nákladov na štúdium je závislé len od budúceho príjmu študenta.

Posilňuje sa systém sociálneho zabezpečenia študentov , ktorý je prechodom od nepriamej sociálnej pomoci postavený k priamej, teda adresnej podpore výhradne tým študentom, ktorí ju potrebujú.

Zrovnoprávňuje sa financovanie verejných a súkromných vysokých škôl. Tento návrh smeruje k zvýšeniu zdrojov zo súkromného sektora do vysokých škôl, k vytvoreniu diverzity v rámci slovenského vysokoškolského systému a vďaka zvýšeniu konkurencie k väčšiemu tlaku na kvalitu vysokých škôl. Zrovnoprávnenie financovania súkromných vysokých škôl bude zároveň pôsobiť ako stimul pre príchod pobočiek zahraničných vysokých škôl na Slovensko, čo prispeje k riešeniu problému úniku mozgov zo Slovenska.

Zlepšuje sa odmeňovanie pedagógov a ich asistentov. Predkladaná úprava ruší platové stupne, čím sa zvýši priemerný plat mladých vysokoškolských pedagógov a vedcov. Finančná motivácia, tak prispeje k zotrvaniu mladých vedeckých a pedagogických talentov na vysokých školách.

Reforma má rozvojový a nie reštriktívny charakter a prináša do systému viac peňazí. Návrh nového zákona o študentských pôžičkách a zmeny niektorých zákonov poskytujú nielen odpoveď na akútne problémy slovenských vysokých škôl, ale zároveň približuje legislatívny rámec vysokých škôl na Slovensku štandardom v krajinách s najvyspelejším terciárnym vzdelávaním.

Úvod

Dňa 26.5.2004 schválila Vláda Slovenskej republiky návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhované zmeny budú mať dopady na celkový systém vysokých škôl. Predkladané legislatívne zmeny poskytujú riešenie na kľúčové problémy slovenského vysokého školstva:

- Nadpriemerne rozšírená forma externého štúdia spojená s pololegálnym vyberaním poplatkov za štúdium a znižovaním kvality vysokoškolského štúdia na Slovensku.
- Vysoká miera nežiaducich prerozdeľovacích účinkov plošnej dotácie vysokoškolského vzdelávania. Táto sa prejavuje jednak v oblasti rovnakej dotácie študentov v oblasti štúdia bez zvýšenej účasti majetnejších študentov, ktorí majú uľahčený prístup k štúdiu vzhľadom na svoj súčasný nadpriemerný sociálny status. V budúcnosti bude ich status ďalej posilnený vďaka získanému vzdelaniu. Vysoká miera redistribúcie paradoxne zároveň panuje aj v oblasti sociálneho zabezpečenia študentov. Prostredníctvom inštitucionálneho financovania študentských domovov a jedální sú rovnako podporovaní študenti pochádzajúci z bohatých, stredných i najchudobnejších vrstiev.
- Nízky podiel súkromného kapitálu vo vysokoškolskom vzdelávaní. Toto je problém, na ktorý v novembri 2003 upozornila v správe o plnení Lisabonskej stratégie na úrovni EÚ aj Európska komisia. Na Slovensku, ale aj inde v EÚ, je tento stav spôsobený najmä veľmi nízkym pomerom súkromných vysokých škôl a absenciou participácie študentov na financovaní svojho štúdia v porovnaní s krajinami, ktoré sú dnes svetovými lídrami vo vysokoškolskom vzdelávaní ako USA, Japonsko, či Austrália Pozri ranking top 500 univerzít sveta v roku 2003: http://www.degreejungle.com/rankings/best-online-colleges.
- Absentujúca diverzita vysokých škôl, ktorá spočíva v sústredení sa vysokých škôl takmer výhradne na poskytovanie druhého stupňa vysokoškolského štúdia, čo sa odráža v nízkej schopnosti vysokých škôl reflektovať potreby trhu práce vysokoškolskými inštitúciami.
- Vysoký priemerný vek vysokoškolských pedagógov, ktorý vzniká kvôli nízkej finančnej motivácií začínajúcich vedcov a pedagógov, ktorí sú potom absorbovaní súkromnou sférou.

Legislatívne zmeny teda prinášajú reformu, ktorá pôsobí na systém vysokého školstva rozvojovo a nie reštriktívne. Predkladané legislatívne zmeny nie sú v žiadnom prípade len riešením vyššie uvedených akútnych problémov vysokého školstva na Slovensku, ale tvoria najmä základ pre vytvorenie moderného a konkurencieschopné vysokého školstva.

Za kľúčového aktéra a cieľovú skupinu reformy je považovaný študent vysokej školy , pre ktorého predkladaný vládny návrh zlepšuje situáciu z pohľadu prístupu na vysokú školu, kvality vysokej školy, ako aj z pohľadu sociálneho zabezpečenia. Reforma sa taktiež orientuje na zlepšenie situácie mladých vedeckých pracovníkov a vysokoškolských učiteľov. Racionalizácia využitia verejných zdrojov tak, aby pomohli jednotlivcom v núdzi a nerozpustili sa v neadresnom systéme, je tretím nadmieru dôležitým pilierom reformy vysokého školstva.

Predložená dopadová štúdia prináša analýzu dopadov navrhovaných legislatívnych zmien na jednotlivé skupiny aktérov, ktorých sa dané zmeny dotýkajú. Ide o študentov, vysoké školy a o vysokoškolských učiteľov. Materiál je rozdelený na štyri tematické časti: školné a pôžičky, štipendiá, zrovnoprávnenie financovania vysokých škôl a zmeny v platovom ohodnotení vysokoškolských pedagógov. Každá časť najprv popisuje súčasnú situáciu a následne dopady, ktoré so sebou prinesie navrhovaná legislatíva. Prvá a druhá časť (o školnom a o pôžičkách a o štipendiách) obsahujú aj prípadové štúdie konkrétnych typov rodín s deťmi študujúcimi na vysokej škole a študentov, ktoré dokresľujú mikro pohľad na dopady novej legislatívy Piata, záverečná časť dopadovej štúdie obsahuje konkrétne dopady predkladaných návrhov na výdavky štátneho rozpočtu, ktorých krytie je prisľúbené Ministerstvom financií SR.

Časť I Školné a pôžičky

Stále väčšia skupina študentov je v súčasnosti vytláčaná do situácie kedy nemá nárok na sociálnu podporu, získava štúdium otáznej kvality a musí platiť školné, ktorého výška nie je regulovaná a využitie je len ťažko kontrolovateľné. Otázka riešenia školného je teda na Slovensku naliehavejšia ako v iných európskych krajinách. Akútnosť problému je spôsobené najmä vysokým stupňom deformácie vysokého školstva, kde sa situácia nedostatočnej kapacity a finančných prostriedkov začala riešiť prostredníctvom extrémneho nárastu podielu externých študentov na celkovej vysokoškolskej populácii. Externé štúdium je charakterizované nízkou kvalitou a je sprevádzané pololegálnym výberom školného. Externisti navyše nemajú nárok na žiadnu pomoc v rámci systému sociálneho zabezpečenia.

Cieľom predloženej reformy je pretransformovať školné na nástroj rozširujúci prístup na vysokú školu. V súčasnosti netransparentne vyberané školné bez vyvažujúceho systému sociálneho zabezpečenia pôsobí ako bariéra pre uchádzačov o štúdium z nižších sociálnych vrstiev. Okrem toho vyberanie poplatkov za prípravné kurzy, ktorými sa v praxi de facto podmieňuje prijatie na VŠ znamená pre chudobných neprekonateľnú prekážku. Školné je tiež spôsobom rozdelenia nákladov na vysokoškolské štúdium medzi študentom a štátom tak, ako sa delia medzi týchto aktérov aj výnosy zo vzdelania. Spoločnosť má prospech z vysokoškolsky vzdelaných ľudí, pretože s vyšším vzdelaním sa zvyšuje ich produktivita práce na čo nadväzuje aj zvyšovanie výkonnosti ekonomiky Education at a glance 2003, OECD (2003), Paríž. Ani prospech jednotlivca z vysokoškolského vzdelania nie je zanedbateľný, keď plat jednotlivca s vysokoškolským vzdelaním je približne o 70% vyšší než je priemerný plat na Slovensku.

Súčasne navrhovaný systém pôžičiek stavia všetkých študentov na rovnakú štartovaciu čiaru, keďže im umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie bez ohľadu na ich momentálnu sociálnu situáciu, alebo na sociálnu situáciu ich rodiny. Aby školné mohlo naplniť uvedené ciele musí existovať systém, ktorý pomôže študentom zaplatiť si školné počas štúdia. Dlh nespláca študent, ale absolvent vysokej školy a to v závislosti od svojho príjmu. Na rozdiel od existujúceho systému študentských pôžičiek pôjde o efektívny a všetkým dostupný zdroj finančných prostriedkov.

1.1 Súčasný stav

1.1.1 Školné

Podľa platného zákona č. 131/2001 o vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o vysokých školách) je možné vyberať školné len v prípade prekročenia štandardnej dĺžky štúdia (§ 92 ods. 3 a 4) a v prípade cudzincov, ktorí nemajú na území Slovenska trvalý pobyt (§ 92 ods. 6), pokiaľ medzištátna zmluva, v rámci ktorej na Slovenku študujú, neurčuje inak.

Realita je však taká, že sa školné za externé štúdium od študentov vyberá, a to prostredníctvom daru, takzvaných sprostredkovateľských organizácií, alebo iným spôsobom, ktorý nie je v priamom rozpore so zákonom o vysokých školách. Podľa informácií Ministerstva školstva SR, plynúcich priamo z podaní študentov študujúcich na daných vysokých školách, bolo v októbri 2003 nelegálne školné vyberané na najmenej 20–tich fakultách ôsmich vysokých škôl. Výška školného sa pohybovala od 12 000 Sk do 40 000 Sk za jeden akademický rok. V prípadoch známych ministerstvu tak dochádzalo k úniku približne pol miliardy korún ročne. Avšak vzhľadom na veľkosť skupiny študentov externého štúdia, reálny únik prostriedkov získaných zo školného je pravdepodobne oveľa vyšší.

Negatívny trend vyberania pololegálneho školného za realizáciu externej formy štúdia je posilnený dlhodobo rastúcim podielom externých študentov na celkovom počte vysokoškolských študentov, ktorý v súčasnosti dosiahol až 31% študentov. Problémom je, že externá forma nepredstavuje spôsob získania vysokoškolského vzdelania tak, ako to bolo pôvodne zamýšľané. Teda vzdelanie pre skupinu ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nemohli hneď po absolvovaní strednej školy začať študovať na vysokej škole a začnú študovať až po niekoľkých rokoch praxe. Ide skôr o veľmi otázne riešenie problému obmedzenej kapacity existujúcich vysokých škôl cez formu štúdia subštandardnej kvality.

Tabuľka č. 1 Počty študentov denného a externého štúdia bez PhD študentov

  1993 1995 1997 1999 2001 2003
spolu 67194 85982 100472 117432 131088 142253
študenti externého štúdia 8351 10457 18040 29240 38948 44494
študenti denného štúdia 58843 75525 82432 88192 92140 97759
podiel študentov externého štúdia na všetkých študentov 12,4% 12,2% 18,0% 24,9% 29,7% 31,3%

(Zdroj: Slovenské vysoké školstvo v číslach a grafoch, UIPŠ, 2002; MŠ SR: rozpis rozpočtu pre verejné vysoké školy na rok 2003/2004)

Graf č. 1 Denní a externí študenti vysokých škôl (1993 – 2003)

 

(Zdroj: Slovenské vysoké školstvo v číslach a grafoch, UIPŠ, 2002; MŠ SR: rozpis rozpočtu pre verejné vysoké školy na rok 2003/2004)

Porovnanie s Českou republikou poskytuje vhodný spôsob na ilustráciu rozsahu problému extrémne rastúceho externého štúdia na Slovensku. Od roku 1918 až do roku 1998 V roku 1998 bol v Čechách prijatý nový zákon č. 111/1998 o vysokých školách. Dovtedy sa české aj slovenské vysoké školy riadili ešte spoločným federálnym zákonom 172/1990. malo Slovensko rovnaký právny rámec upravujúci vysokoškolské štúdium s Českou republikou. Vývoj po roku 1993 sa v oblasti nárastu študentov externého štúdia v každej krajine ubral úplne odlišným smerom, čo zachytáva graf a tabuľka č.2.

Tabuľka č. 2 Podiel študentov externého štúdia na celkovom počte študentov bakalárskeho a magisterského stupňa štúdia (v %)

  1993 1995 1997 1999 2001
externí študenti - Česká republika 10,0 8,0 10,0 11,0 13,0
externí študenti - Slovensko 12,4 12,0 18,0 25,0 29,5

Graf č.2 Porovnanie % študentov externej formy štúdia v celkovej skupine vysokoškolákov v Čechách a na Slovensku (1993 – 2001)

Zdroj: http://www.uiv.cz/
UIPS, Štatistiky, Vybrané časové rady, Vysoké školy

V Čechách odpoveďou na obmedzenú kapacitu a verejné zdroje vysokých škôl riešila vznikom legálne pôsobiacich súkromných vysokých škôl, ktoré transparentne vyberajú od svojich študentov školné. Na Slovensku sa problémy zdrojov a kapacity začali riešiť neštandardným spôsobom rozširovania externého štúdia spojeného s vyberaním školného formou hraničiacou s porušením zákona o vysokých školách. Z grafu číslo 2 vyplýva, že slovenské aj české vysoké školy začali z podobnej pozície v oblasti externého štúdia, keď na Slovensku študovalo externou formou 12,4 % a v Čechách 10 % študentov. Vývoj na Slovensku sa však v nasledujúcich rokoch ubral výrazne odlišným smerom, keď sa masové poskytovanie externého štúdia stalo veľmi neštandardným riešením problému kapacity a financovania vysokých škôl. Pohľad na tabuľku číslo 7 hovoriacu o počte súkromných vysokých škôl v Čechách (36) a na Slovensku (3) zároveň ponúka vysvetlenie tohto vývoja. Výsledkom je, že na Slovensku je dnes 31% študentov externej formy štúdia v porovnaní s 13% http://www.uiv.cz v Českej republike. Tretina slovenských vysokoškolákov tak získava vysokoškolské vzdelanie podpriemernej kvality, za ktoré poväčšine platia neadekvátne poplatky bez nároku na akékoľvek sociálne výhody poskytované zvyšným dvom tretinám denných študentov.

1.1.2 Pôžičky pre študentov vysokých škôl

Dnešný systém študentských pôžičiek je nielen veľmi neefektívny, ale zároveň vôbec nereflektuje potreby študentov vysokých škôl, čo je do značnej miery spôsobené neštandardnosťou pololegálnej situácie študentov externého štúdia. V každom prípade je ŠPF ďalším prvkom v „systéme“ prispievajúcim k stavu, kedy externou formou, teda na tretinu miest, môžu študovať len študenti z ekonomicky silnejších rodín. V rámci zvyšných dvoch tretín študentov je v priemere schopný pomôcť necelým štyrom percentám študentov ročne.

Už od roku 1995 štát dotuje systém zvýhodnených študentských pôžičiek, ktoré boli v rokoch 1995 až 1997 administrované Slovenskou sporiteľňou a od roku 1997 prevzal túto funkciu Študentský pôžičkový fond (ďalej len ŠPF). Zriadenie a fungovanie ŠPF je upravené v zákone číslo 200/1997 o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov. V rokoch 1995 až 2003 ŠPF každoročne poskytoval približne 5 000 pôžičiek vo výške 20 000 Sk na 10 mesiacov (teda na 1 akademický rok) s dotovaným 3%-ným úrokom. V novembri 2003 Národná rada SR schválila novelizáciu zákona o ŠPF na základe, ktorej budú môcť žiadatelia získať pôžičku vo výške 10 000, 20 000, 30 000, alebo 40 000 Sk ročne. Pričom podľa pravidiel schválených ŠPF majú na najvyššiu pôžičku nárok najchudobnejší študenti – merané na základe príjmu na člena rodiny. Podrobnosti viď domovská stránka ŠPF: www.spf.sk Podľa predbežných odhadov riaditeľa ŠPF by mal byť ŠPF schopný za podmienok vytvorených poslednou novelou zákon o ŠPF vyplatiť zhruba 3,500 pôžičiek v priemernej výške 30 000 Sk ročne. Súčasné úpravy zároveň definitívne pretransformovali ŠPF z fondu, ktorý pôvodne podporoval vynikajúcich študentov na inštitúciu podporujúcu sociálne najslabších. Tento vývoj bol logický vzhľadom na dlhodobo podfinancované sociálne štipendiá (viď nasledujúca časť Dopadovej štúdie).
Vzhľadom na fakt, že počet študentov neustále narastal zatiaľ čo množstvo pôžičiek zostávalo od roku 1995 až do súčasnosti viac menej rovnaké, je zrejmé, že z pôžičiek profitovala stále menšia časť študentov (tabuľka a graf číslo 3). Pre úplnosť charakteristiky dnešného Študentského pôžičkového fondu je potrebné povedať, že počet žiadateľov o pôžičku už pravidelne len mierne prekračuje množstvo pôžičiek poskytovaných ŠPF V roku 2000 bolo 5642 žiadateľov na 4950 pôžičiek, v roku 2001 bolo žiadateľov 5025 na 4971 pôžičiek a v roku 2002 bolo 5656 žiadateľov na 5048 pôžičiek a v roku 2003 bolo 6054 žiadateľov na 5601 pôžičiek.

Tabuľka č. 3 Počet pôžičiek zo ŠPF a počet študentov

1996 1997 1998 1999 2000 2003
Počet pôžičiek 5 650 5 344 4 985 4 988 4 958 5 601
Počet študentov 91 368 100 472 109 332 117 432 123 506 142 253
Podiel študentov poberajúcich pôžičky vyjadrený v % 6,2% 5,3% 4,6% 4,2% 4,0% 3,9%

(Zdroj: Slovenské vysoké školstvo v číslach a grafoch, UIPŠ, 2002; MŠ SR: rozpis rozpočtu pre verejné vysoké školy na rok 2003/2004)

Zároveň je však pravdou, že ŠPF tak, ako je dnes konštituovaný, by nemohol administrovať väčšie množstvo študentských pôžičiek, a to z dvoch základných dôvodov. Prvým je veľmi neefektívna dotácia úroku , ktorý bol od počiatku vzniku ŠPF 3%, čiže nižší ako trhová cena úrokov. Systém tak viedol k zneužívaniu pôžičiek študentmi, ktorí pôžičku v skutočnosti nepotrebovali a len si ju uložili v banke, aby mohli profitovať z komerčných úrokov, ktoré v banke získali. Táto skutočnosť bola zároveň zrejme hlavnou príčinou nízkej návratnosti pôžičiek, podobne ako v prípade Veľkej Británii. Barr, N., A strategy for financing terciary education. (Júl 2000)

Graf č. 3 Počet pôžičiek zo ŠPF a počet študentov denného štúdia

Zdroj: Slovenské vysoké školstvo v číslach a grafoch, UIPŠ, 2002; MŠ SR: rozpis rozpočtu pre verejné vysoké školy na rok 2003/2004

Druhým dôvodom prečo súčasný ŠPF nie je schopný administrovať pôžičky v masovom merítku, je vysoká finančná náročnosť spravovania samotného fondu. Zákon číslo 200/1997 o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov v § 9 ods. 3 stanovuje, že až 6% zo schváleného rozpočtu ŠPF po odčítaní dane z príjmov a po úprave v závislosti od ročnej inflácie môže byť použitých na správu ŠPF. Vo vyspelých krajinách je však bežné na administratívu inštitúcie spravujúcej študentské pôžičky použiť maximálne 1% portfólia. Salmi, Jamil: Student Loans in an International Perspective: The World Bank Experience, str. 6

1.2 Dopady zákona o študentských pôžičkách a o zmenách a doplnení niektorých zákonov na školné a na študentské pôžičky.

1.2.1 Školné a pôžičky

Najdôležitejším prínosom nového zákona o študentských pôžičkách bude odbúranie bariéry v podobe momentálnej a prípadnej budúcej nepriaznivej sociálnej situácie uchádzača o štúdium pri rozhodovaní sa či ísť na vysokú školu, alebo nie. Prepojenie školného so systémom pôžičiek tak poskytuje všetkým študentom rovnakú štartovaciu čiaru. Hodnotenie dopadov školného navrhovaného v novele zákona o vysokých školách totiž nie je možné oddeliť od dopadu nového systému pôžičiek zakotveného v návrhu zákona o študentských pôžičkách. Navrhovaný systém pôžičiek mu umožní splácať svoj dlh, a teda svoje štúdium, po absolvovaní vysokej školy a v závislosti od jeho príjmu, čiže priamo v závislosti od jeho životnej úrovne. Týmto sa eliminuje znevýhodnenie sociálne najslabších študentov v porovnaní so študentmi z vyšších a stredných vrstiev.

Dopad na najchudobnejšie vrstvy bude v porovnaní so súčasným stavom pozitívny. V súvislosti so školným a pôžičkami je potrebné zvlášť vyzdvihnúť dopady na študentov externej formy štúdia. Dnes totiž možnosť študovať u tretiny študentov (teda u externistov) často záleží na tom, či uchádzač má dostatok peňazí na uhradenie školného, s ktorým mu vzhľadom na jeho nelegálnosť štát nemôže nijako pomôcť. Súčasný návrh má výrazne pozitívne dopady zvlášť na túto skupinu. Zároveň aj externí študenti nadobudnú možnosť získavať na úhradu školného študentskú pôžičku, čo im doterajší zákon o ŠPF neumožňoval. Tieto opatrenia by mali viesť k návratu externého štúdia do pôvodne zamýšľanej formy, teda externé štúdium doplňujúce denné štúdium a nie nahrádzajúce denné štúdium.

Ani po absolvovaní štúdia však dlžník nemusí mať obavu z neprimerane prísneho splácania pôžičky. Cez systém splácania v závislosti od príjmu štát garantuje primeranú životnú úroveň absolventa školy. Nebude na neho vyvíjaný tlak, aby si hľadal zamestnanie, ktoré mu zaručí splatenie pôžičky namiesto zamestnania, o ktoré má skutočný záujem i keď nie je až tak dobre zaplatené. Pokiaľ sa totiž študent rozhodne pre prácu, ktorá bude málo finančne ohodnotená, ale spoločensky je veľmi potrebná (napríklad učiteľ, zamestnanec štátnej správy, sociálny pracovník a pod.) splatí za daného dlžníka pôžičku štát (§ 12 ods. 7 a 8 návrhu zákona o študentských pôžičkách). Zároveň ak bude absolvent VŠ zarábať len minimálnu mzdu (dnes 6 080 Sk), alebo menej, tak mu bude splácanie pôžičky odložené (§ 11, ods. 3 návrhu zákona o študentských pôžičkách). Keď z dôvodu nízkych príjmov dlžník spláca menej ako je bežná splátka, takéto obdobie sa mu zaratáva do splácania pôžičky primerane, teda nie je sankcionovaný za predĺženie splácania pôžičky spôsobeného nepriaznivou sociálnou situáciou (§ 11, ods. 3 návrh zákona o študentských pôžičkách). Pre bežne zarábajúcich absolventov vysokých škôl splátky pôžičky nebudú predstavovať viac ako 10% ich príjmu. Tabuľky č. 4a a 4b uvádzajú výšky mesačných splátok pri rôznych výškach priemernej výšky školného. Pri posudzovaní výšky splátok treba brať do úvahy fakt, že priemerná výška mesačného zárobku vysokoškolsky vzdelanej osoby sa pohybuje nad 20 000 Sk. Ako bolo uvedené, pre osoby s nižšími príjmami bude výška splátky obmedzená alebo dokonca nulová.

Tabuľka č. 4a Mesačné splátky úverov – 10-ročná splatnosť

  5ročné štúdium 3ročné štúdium
ročné školné 9000 11000 13000 9000 11000 13000
počet rokov splácania 10 10 10 10 10 10
Úroková sadzba
4% 513 Sk 627 Sk 741 Sk 296 Sk 362 Sk 427 Sk
5% 554 Sk 677 Sk 800 Sk 316 Sk 386 Sk 456 Sk
6% 597 Sk 730 Sk 862 Sk 337 Sk 412 Sk 487 Sk

Tabuľka č. 4b Mesačné splátky úverov – 15-ročná splatnosť

  5 ročné štúdium

3 ročné štúdium

ročné školné 9000 11000 13000 9000 11000 13000
počet rokov splácania 15 15 15 15 15 15
Úroková sadzba
4% 375 Sk 458 Sk 542 Sk 216 Sk 264 Sk 312 Sk
5% 413 Sk 505 Sk 596 Sk 236 Sk 288 Sk 340 Sk
6% 454 Sk 555 Sk 656 Sk 256 Sk 313 Sk 370 Sk

Pozn: Platí iba v prípade, ak uvedené sumy nepresahujú 10% príjmu dlžníka. Počíta sa s odkladom splátky do obdobia po skončení štúdia.
(Zdroj: návrh zmien zákona o VŠ, MŠ SR, MPSVR SR)

Okamžitý dopad školného sa prejaví len v podobe prísunu významného objemu prostriedkov do rozpočtov vysokých škôl. Po nábehu systému na plnú funkčnosť vysoké školy získajú zavedením školného finančnú injekciu v objeme 1,3 – 1,7 mld. Sk ročne, z ktorých 350 až 410 mil. Sk použijú v zmysle zákona na podporu svojich študentov ako doplnok k 900 miliónovej sociálnej podpore zo strany štátu. Štipendijné fondy vysokých škôl ustanovené už vo februári 2002 týmto získajú konečne reálnu náplň v podobe finančných prostriedkov. Sfunkčnením štipendijných fondov vysokých škôl sa ďalej rozširuje systém sociálneho zabezpečenia študentov o nový, doteraz neexistujúci zdroj na úrovni univerzity, čo vytvorí základ na ďalšie zlepšenie sociálnej situácie študentov.

Pre vysoké školy nová právna úprava zabezpečí, že členovia jej akademickej obce budú môcť priamo vplývať a dohliadať na to, aby výnosy zo školného plynuli na rozvoj vysokej školy a nie do ťažko kontrolovateľných tretích inštitúcií ako je tomu v súčasnosti. Posilnenia sa právomoci študentov pri rozhodovaní o použití prostriedkov získaných z výberu školného. Novela zákona o vysokých školách prinesie školné, ktoré je transparentne vyberané a transparentne využívané vďaka kontrole samosprávnych orgánov vysokých škôl. V súlade s novelizáciou §§ 9 a 27 zákona o vysokých školách je táto kontrola posilnená najmä čo sa týka študentskej časti akademických senátov.

Dôležitými črtami školného zavedeného predloženým zákonom je jeho výška, ktorá je hlboko pod doterajšou praxou a rovnakosť pre študentov externého aj denného štúdia. Pri pololegálnom výbere školného študenti externej formy štúdia zaplatili v akademickom roku 2003/2004 sumu od 12 000 Sk do 40 000 Sk, zatiaľ čo predložený návrh počíta s maximálnym školným vo výške trojnásobku základu, t.j. 21 900 Sk v súčasných cenách Návrh novely zákona o vysokých školách predpokladá od akademického roku 2007/2008 zavedenie aj spodnej hranice školného.. Pre študentov, ktorí bez vážneho dôvodu študujú dlhšie, ako je štandardná dĺžka štúdia návrh zavádza školné až do výšky 5 násobku základu (36 500 Sk v dnešných cenách). Je však potrebné zdôrazniť, že aj toto „sankčné“ školné je o takmer 5 000 Sk nižšie ako už v súčasnosti vyberané pololegálne školného za externé štúdium. Očakávame, že priemerná výška školného v prechodnom období dosiahne úroveň okolo 8 900 Sk. Neskôr by táto suma mohla narásť na približne 11 000 Sk. Pri odhade výšky školného, ktoré budú školy účtovať svojim študentom, sme vychádzali z predpokladu, že sa školy budú rozhodovať na základe atraktívnosti toho-ktorého odboru a nákladovosti poskytovania štúdia v danom odbore. Model rozhodovania školy o výške školného popisuje Rámček 1.

Rámček 1 Metóda odhadu priemernej výšky školného

Nákladovosť poskytovania vzdelávania v príslušnom odbore sme merali pomocou koeficientu ekonomickej náročnosti, ktoré má MŠ SR k dispozícii (priemer za fakultu). Atraktívnosť sme merali ako pomer počtu uchádzačov o štúdium na príslušnej fakulte a kapacity voľných miest na fakulte. Po vylúčení extrémnych hodnôt sme hodnoty uvedených premenných štandardizovali, aby sa ich hodnoty merali na spoločnej, porovnateľnej škále. Váženým priemerom (65% * atraktívnosť + 35% * nákladovosť) štandardizovaných hodnôt premenných pre jednotlivé fakulty sme vypočítali hodnoty indexu pre každú fakultu, ktorá vystihuje správanie sa inštitúcie pri stanovovaní výšky školného. Na základe tohto indexu boli fakulty klasifikované do kvantilov, pričom ku každému kvantilu bola priradená priemerná výška školného v intervale od 0 do 21 900 Sk resp. 3650 do 21 900 Sk.

1.3 Zhrnutie hlavných dopadov školného a pôžičiek

Hlavnými dopadmi uzákonenia školného a reformy študentských pôžičiek budú:

- Väčšia sociálna spravodlivosť
- Väčšia kapacita VŠ
- Vyšší tlak na kvalitu
- Poriadok v systéme školného a pôžičiek

Časť II Sociálne štipendiá a zmeny systému sociálneho zabezpečenia

Dnes platný systém sociálneho zabezpečenia študentov je paradoxne jednou z najväčších prekážok otvoreného prístupu na vysoké školy pre najnižšie sociálne vrstvy. Hlavným problémom systému sociálneho zabezpečenia je jeho neadresnosť a nízka schopnosť pomôcť všetkým, ktorí sociálnu podporu potrebujú. Problematická je tak priama aj nepriama forma sociálnej podpory. Priama sociálna podpora (štipendiá a pôžičky) sa týka len okrajovej skupiny študentov, ktorá ani zďaleka nezahŕňa všetkých tých, ktorí by danú pomoc bytostne potrebovali. Nepriama podpora (dotácie ubytovania a stravovania) je na rozdiel od priamej pomerne masívna, keďže pokrýva tretinu všetkých študentov. Avšak okrem masívnosti je nepriama podpora aj absolútne neadresná. To znamená, že v rámci uvedenej tretiny študentov sú dotovaní aj takí ľudia, ktorí to vôbec nepotrebujú, čím dochádza k plytvaniu už i tak značne obmedzených zdrojov. Toto následne spôsobuje, že nezostávajú prostriedky na podporu v adekvátnej výške všetkých tých, ktorí ich nevyhnutne potrebujú, aby vôbec mohli študovať.
Navrhovaná reforma presunie väčšinu prostriedkov určených na sociálnu podporu študentov do priamej formy podpory prostredníctvom sociálnych štipendií. Nový systém zabezpečí, aby sociálna podpora bola poskytovaná v o veľa väčšej miere výhradne študentom, ktorí ju potrebujú. Druhým dopadom bude, že táto podpora bude vo výške reálne reflektujúcej náklady na štúdium na vysokej škole.

2.1 Súčasný stav

Je paradoxné, že práve priama sociálna podpora, ktorá je výlučne zameraná na pomoc sociálne slabým študentom dlhodobo pokrýva menší počet študentov než nepriama podpora dotácie ubytovania. V súčasnosti platný zákon o vysokých školách hovorí o sociálnej podpore študenta priamou a nepriamou formou (§ 94 ods. 1) Zákon hovorí aj zvýhodnených pôžičkách (§ 94 ods. 4). Tie však boli predmetom prvej časti Dopadovej štúdie, preto v druhej časti štúdie nie sú spomínané.. Pod priamou podporou študentov zákon uvádza sociálne štipendiá a pod nepriamou poskytnutie príspevku na náklady spojené so stravovaním a ubytovaním Keďže dotácie na ubytovanie predstavujú najpodstatnejšiu časť nepriamej podpory študentov ďalší text sa pri analýze nepriamej podpory študentov sústredí na podporu ubytovania študentov.. V roku 2003 poberalo sociálne štipendiá približne 7 % študentov, v rozmedzí od 1000 do 2000 Sk. Poberatelia sociálneho štipendia získali v roku 2003 štipendium v priemernej výške 1 814 Sk mesačne. Príspevok na ubytovanie v podobe dotácie zhruba 990 Sk na ubytovaného mohlo v roku 2003 využiť na základe dostupnej kapacity na internátoch a v zmluvných priestoroch 34,1 % všetkých študentov (približne polovica študentov denného štúdia). Maximálna možná miera priamej a nepriamej sociálnej podpory bola v roku 2003 pre jedného študenta 2 990 Sk mesačne. Mesačné náklady na vysoké štúdium sú približne dvojnásobne vyššie ako maximálna výška sociálnej podpory, čo znamená, že pre študentov z chudobných rodín súčasný systém nedostatočne reflektuje ich potrebu.

Aj z tabuľky č. 5 a grafu č. 4 je zrejmé, že najviac študentov dostáva podporu nepriamo - formou ubytovania na internátoch.

Tabuľka č. 5 Študenti denného štúdia poberajúci priamu a nepriamu sociálnu podporu

2000 2001 2002 2003
Počet sociálnych štipendií 1 844 2 743 7 667 10 072
Priemerná výška sociálneho štipendia* 573 Sk 1228 Sk 1290 Sk 1814 Sk
Podiel poberateľov sociálneho štipendia na všetkých študentoch vyjadrený v % 1,5% 2,1% 5,6% 7,1%
Počet ubytovaných na internáte, alebo na zmluvnom mieste 44 123 44 529 48 667 48 568
Celkový počet študentov 123506 131088 136922 142253
Podiel študentov ubytovaných na internátoch zo všetkých študentov vyjadrený v % 35,7% 34,0% 35,5% 34,1%

* Údaje odzrkadľujú koľko pripadlo z celkového množstva prostriedkov určených na sociálne štipendiá na jedného poberateľa. Pričom študent mohol dostať štipendium vo výške 1 000, 1 500, alebo 2 000 Sk v závislosti od príjmu na jedného člena z okruhu spoločne posudzovaných osôb § 7, ods. 1 Vyhlášky č. 326/1990 Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy SR o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov.

Graf č. 4 Študenti poberajúci priamu a nepriamu sociálnu podporu

(Zdroj: MŠ SR)

Výsledkom inštitucionálneho financovania študentských domovov je vytesnenie významnej časti študentov do nedotovaného ubytovania a navodenie korupčného prostredia. Najznámejšou formou korupcie v oblasti ubytovania študentov vysokých škôl je kupčenie s miestami na internátoch. Dochádza k nemu v prípadoch, kedy ubytovanie na internáte získavajú študent z ekonomicky silnejších rodín a chudobnejší študenti ubytovanie nezískajú. Vtedy študent, ktorý ubytovanie získal izbu, svoju izbu, ktorú v skutočnosti nepotrebuje, predá chudobnejšiemu študentovi. Štát, takto dotuje zisk študenta, ktorý nepotrebuje sociálnu podporu a ktorý následne ide do podnájmu, ktorý si bez problémov dokáže zaplatiť.

Druhým problémom, ktorý so sebou prináša inštitucionálne financovanie internátov je podpora ďalšieho prevádzkovania drahých a neefektívnych ubytovacích kapacít, ktoré sú vo veľmi zlom technickom a hygienickom stave. Sociálne znevýhodnení študenti sú odkázaní výhradne na využitie takéhoto ubytovania, ak sa k nemu vôbec dostanú. Problém znižovania kvality bývania na internátoch sa odráža v znižujúcom sa záujme študentov o ubytovanie na internátoch. Tabuľka číslo 5 ukazuje, že v roku 2003 bolo ubytovaných o 101 študentov menej než v predchádzajúcom roku. Historicky po prvýkrát pri narastajúcom počte študentov sa znížil počet ubytovaných a aj počet nevybavených žiadostí o ubytovanie V roku 2002 bolo nevybavených 14 399 žiadostí, zatiaľ čo v roku 2003 bolo nevybavených len 11 850 žiadostí (Zdroj: MŠ SR). Sú to však študenti pochádzajúci zo strednej a vyššej vrstvy, ktorí si dnes môžu dovoliť odmietnuť sociálnu podporu vo forme dotácie ubytovania nízkej kvality a vybrať si alternatívnu formu ubytovania. Pre chudobných študentov znamená systém pascu.

Problematickosť masového poskytovania nepriamej sociálnej podpory súvisí s jej neadresnosťou, ktorá spôsobuje, že ju môžu využívať študenti, ktorí ju nepotrebujú. Príspevok na ubytovanie teda dostávajú bohatí študenti aj napriek tomu, že nie všetci študenti zo sociálne slabších rodín by boli uspokojení. Pri získaní sociálnej podpory je totiž dôležitejším kritériom vzdialenosť bydliska študenta od vysokej školy, než jeho sociálna situácia. To znamená, že študent pochádzajúci s rodiny s nadpriemerným príjmom, ktorý má trvalé bydlisko v Košiciach má v Bratislave nárok na internát (ergo na dotáciu vo výške 990 Sk mesačne). Študent z Nitry z rodiny žijúcej v hmotnej núdzi si musí naopak zohnať nedotovaný podnájom, alebo si môže načierno kúpiť izbu od uvedeného Košičana. Študent z Nitry samozrejme na ani jednu z uvedených možných transakcií nedostane dotáciu štátu, ktorý peniaze naopak poskytne bohatému Košičanovi. Pričom daný Košičan vzhľadom na vzdialenosť trvalého bydliska nemusí mať na získanie internátu ani príliš dobrý študijný prospech.

Plošná forma dotácie teda spôsobuje neadresné prerozdelenie obmedzeného množstva prostriedkov medzi veľkú skupinu študentov, čo spôsobuje, že prostriedky pre jednotlivca v hmotnej núdzi sú neadekvátne nákladom na štúdium. Pre ekonomicky silnejšie vrstvy je sociálna podpora, ktorú dostávajú zanedbateľná a pre sociálne slabé vrstvy je príliš nízka na to aby im pomohla. Týmto sa stráca zmysel v súčasnosti poskytovanej sociálnej podpory študentov.

2.2 Dopady novelizácie zákona o vysokých školách na systém sociálneho zabezpečenia študentov vysokých škôl
Dopad nového systému bude, že všetci sociálne odkázaní študenti získajú priamu sociálnu podporu, ktorá bude v dostatočnej výške, aby pokryla ich životné náklady. Zároveň aj študenti z nižších vrstiev získajú vďaka priamej sociálnej podpore slobodu aby si mohli rovnako ako študenti zo strednej a vyššej vrstvy vyberať poskytovateľa ubytovania, alebo inej služby. Hlavnou zmenou, ktorú so sebou prináša novela zákona o vysokých školách v oblasti sociálneho zabezpečenia študentov je presunutie dôrazu z nepriamej sociálnej podpory študentov na priamu (§ 94 až 100 návrhu novely zákona o vysokých školách). Táto zmena bude mať pozitívny dopad na zvýšenie adresnosti a rozsahu priamej sociálnej pomoci. Nárok na sociálne štipendiá získa približne 30% študentov, pričom maximálna výška štipendia pre študentov študujúcich mimo svojho bydliska Študent s trvalým bydliskom 30 a viac kilometrov od navštevovanej vysokej školy. bude 1,5 násobok životného minima (dnes to činí 6 870 Sk) a pre študenta študujúceho v mieste bydliska to bude výška životného minima (dnes 4 580 Sk). Priama sociálna podpora v podobe sociálneho štipendia im umožní rozhodnúť sa, či svoje peniaze použijú na ubytovanie na internáte, alebo inde. V dôsledku implementovania princípu slobody študentov v rozhodovaní o investovaní sociálnej podpory vstúpi na trh študentského ubytovania reálna konkurencia spojená s bojom o študenta. Výsledkom súťaže o študenta bude zvýšenie racionálneho správania internátov, ku ktorému doteraz, vďaka monopolnému postaveniu v rámci študentského ubytovania, neboli vôbec nútené. Keďže strana dopytu systému zostáva rovnaká, iba dochádza k preskupeniu finančných prostriedkov, nový systém by nemal viesť k zvyšovaniu cien bývania. Naopak, dlhodobým dopadom súťaže by malo byť lacnejšie a kvalitnejšie bývanie. Odbúra sa financovanie vysoko nákladných a nekvalitných internátov, ktoré v otvorenej súťaži bez zásadnej reštrukturalizácie zrejme neobstoja.

Tabuľka č. 6 Dopady novely zákona o vysokých školách na zmenu systému sociálneho zabezpečenia

  Maximálna výška štipendia % poberateľov zo všetkých denných študentov Dotácia zo štátneho rozpočtu Dotácia z fondov VŠ
Súčasný model 2 000 Sk 11 % 201 mil. Sk 0
Nový model 6 870 Sk 30 % 900 mil. Sk 350-410 mil. Sk

(Zdroj: MŠ SR, prepočty)

Okrem sociálneho štipendia zo štátneho rozpočtu je potrebné zdôrazniť, že na základe vyberania školného vznikne v zmysle zákona na každej verejnej vysokej škole rozšírený priestor na poskytovanie štipendií a pôžičiek priamo školami. Pokiaľ bude priemerné školné 8 900 až 11 000 Sk, ako predpokladajú naše výpočty, tak z 1,3 až 1,7miliardy korún, ktoré sa za plnej funkčnosti vyzbierajú zo školného pôjde minimálne 350 až 410 mil. Sk na podporu študentov zo štipendijných fondov univerzít ako doplnok k 900 miliónovej sociálnej podpore zo strany štátu.

2.3 Dopad zmien sociálneho zabezpečenia na jednotlivé rodiny

Štipendiá poskytnú študentom citeľnú podporu na úhradu nákladov spojených so štúdiom. Štipendium bude významnou súčasťou rodinných rozpočtov, aj u rodín, ktoré sú bežne označované ako “stredné vrstvy”. Napríklad z údajov Ústavu informácií a prognóz školstva vyplýva, že priemerný hrubý zárobok učiteľa na gymnáziu dosiahol v roku 2003 úroveň 13 749 Sk, pričom učitelia na základných školách zarábali v priemere 12 839 Sk. Čistý príjem učiteľského manželského páru za predpokladu, že majú 2 deti a obaja zarábajú plat na úrovni priemerného zárobku v ich zamestnaní sa tak pohybuje okolo 20 000 až 22 000 Sk. Ani tieto rodiny nebudú dostávať nižšiu podporu zo strany štátu ako je tomu v súčasnosti. V súčasnosti môžu prinajlepšom nepriamo dostávať okolo 1 000 Sk v podobe dotácie na ubytovanie, ak ich dieťa býva na internáte. Podrobnosti uvádzajú nasledujúce tabuľky, ktoré prezentujú dopad starého a nového systému štipendií na rozpočty rôznych typov rodín s rôznou výškou príjmu. (Tabuľky už boli počítané na základe nových výšok súm životného minima – 4580, 3200 resp. 2080 Sk).

Osamelá matka s dieťaťom študujúcim na VŠ v mieste trvalého bydliska.

Príjem matky
(čistý)
Súčasný systém Reformovaný systém -
príjmový koeficient 0,5
  štipendium príjem rodiny vrátane štipendia štipendium príjem rodiny vrátane štipendia
6000 1300 7300 3870 9870
7000 800 7800 3370 10370
8000 0 8000 2870 10870
9000 0 9000 2370 11370
11000 0 11000 1370 12370
13000 0 13000 370 13370
15000 0 15000 0 15000

Rodina s dvomi deťmi, pričom obe študujú na VŠ mimo trvalého bydliska.

Príjem rodiny (čistý) Súčasný systém Reformovaný systém -
príjmový koeficient 0,5
  štipendium príjem rodiny vrátane štipendia štipendium príjem rodiny vrátane štipendia
7000 4000 11000 13740 20740
9000 4000 13000 13130 22130
11000 3000 14000 12130 23130
13000 2000 15000 11130 24130
15000 0 15000 10130 25130
17000 0 17000 9130 26130
19000 0 19000 8130 27130
21000 0 21000 7130 28130
23000 0 23000 6130 29130
25000 0 25000 5130 30130
27000 0 27000 4130 31130
29000 0 29000 3130 32130
31000 0 31000 2130 33130
33000 0 33000 1130 34130
35000 0 35000 130 35130
37000 0 37000 0 37000

Rodina s dvomi deťmi, z ktorých jedno študuje na VŠ mimo trvalého bydliska.

Príjem rodiny (čistý) Súčasný systém Reformovaný systém - príjmový koeficient 0,5
  štipendium príjem rodiny vrátane štipendia štipendium príjem rodiny vrátane štipendia
9000 2000 11000 6870 15870
11000 1500 12500 6300 17300
13000 1000 14000 5300 18300
15000 0 15000 4300 19300
17000 0 17000 3300 20300
19000 0 19000 2300 21300
21000 0 21000 1300 22300
23000 0 23000 300 23300
25000 0 25000 0 25000

Rodina s jedným dieťaťom, ktoré študuje na VŠ v mieste trvalého bydliska.

Príjem rodiny (čistý) Príjem rodiny (čistý) Reformovaný systém -
príjmový koeficient 0,5
  štipendium príjem rodiny vrátane štipendia štipendium príjem rodiny vrátane štipendia
7000 1800 8800 4580 11580
9000 1300 10300 3970 12970
11000 800 11800 2970 13970
13000 0 13000 1970 14970
15000 0 15000 970 15970
17000 0 17000 0 17000
19000 0 19000 0 19000
21000 0 21000 0 21000
23000 0 23000 0 23000

2.4 Zhrnutie hlavných dopadov reformy sociálnej podpory študentov

Hlavnými dopadmi v súvislosti s reformou systému sociálneho zabezpečenia sú:

- Zvýšenie otvorenosti prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu najnižším ekonomickým vrstvám obyvateľstva v súvislosti so zavedením adresného systému priamej sociálnej podpory v adekvátnej výške
- Odstránenie deformácií inštitucionálneho financovania ubytovania
- Poskytnutie ekonomickej slobody sociálne slabším študentom vo výbere poskytovateľa ubytovania
- Zvýšenie kvality služieb študentských domovov.

Časť III Zrovnoprávnenie financovania súkromných a verejných vysokých škôl

Primárnym problémom Slovenska sú dnes nízke investície do terciárneho vzdelávania. Situácia je vážna najmä z hľadiska celkového rozvoja ekonomiky, pretože investície do vzdelania sa ukazujú byť jedinou investíciou so strednodobým pozitívnym dopadom na znižovanie zaostávania menej vyspelých ekonomík Rodriíguez-Pose, A. and Fratesi, U: Unbalanced develeopment strategies and the lack of regional convergence in the EU, 2003.

U lídrov vo financovaní terciárneho vzdelávania značnú časť týchto investícií tvoria prostriedky zo súkromných zdrojov, pričom väčšina súkromného kapitálu vzniká na základe účasti súkromných vysokoškolských inštitúcií na vzdelávacom systéme. Školné tvorí len menšiu časť týchto zdrojov Výnimkou je Kórea, kde vyše 80% študentov študuje na súkromných školách, ktorých rozpočet je tvorený z viac ako 95% zo školného (Education at a glance 2003, OECD).. Naopak na Slovensku sa súkromné vysoké školy podieľajú na vysokoškolskom vzdelávaní len veľmi okrajovo a miera súkromného kapitálu v terciárnom vzdelávaní sa v rokoch 1995 až 2000 podľa údajov OECD na Slovensku dokonca znížila Od roku 1995 klesla o 33% (Education at a glance 2003, OECD). Preto primárnym problémom, ktorý bude zrovnoprávnenie financovania súkromných a verejných vysokých škôl riešiť, bude stimulovanie nárastu súkromného kapitálu vo vysokoškolskom systéme.

Ďalšie injekcie výhradne do sektora verejných vysokých škôl z verejných zdrojov sa javia byť neefektívnym nástrojom zvyšovania investícií do terciárneho vzdelávania. V porovnaní s rokom 2001 vzrástli bežné výdavky vo vysokom školstve na jedného študenta denného štúdia v reálnom vyjadrení o viac ako 23%, čo je približne o 10% viac ako je reálny rast HDP zaznamenaný v rovnakom období. Výrazne teda vzrástla nákladovosť poskytovania vzdelávania z verejných zdrojov, čo sa však vo výstupoch systému neprejavilo.

Účasť súkromných vysokých škôl v systéme terciárneho vzdelávania okrem čisto ekonomických výhod dáva aj odpovede na akútne problémy Slovenska, ktorými sú kvalita vysokých škôl a zosúladenie ponuky vysokých škôl s potrebami trhu práce. Malé súkromné vysoké školy sú viac orientované na požiadavky trhu práce, ako to potvrdzujú príklady z Čiech, či USA a sú schopné v masovej miere pripraviť absolventom s potrebným stupňom (väčšinou bakalárskym) vysokoškolského vzdelania. Vysoké školy orientované na vedu a výskum, ktoré budú vznikať hlavne ako pobočky významných zahraničných vysokých škôl budú mať dvojakú funkciu. Jednak budú pôsobiť ako zdravá konkurencia pre existujúce slovenské univerzity, čo v konečnom dôsledku zvýši kvalitu vysokých škôl na Slovensku. Zároveň budú istým spôsobom „protiopatrením“ proti odlivu mozgov do zahraničia, čo už je dnes akútnym problémom Slovenska s vyše 10 000 Slovákmi študujúcimi v zahraničí. V neposlednom rade je zrovnoprávnenie financovania cestou k racionálnejšiemu využitiu verejných zdrojov na zvládnutie otvorenia vysokých škôl čo najširšiemu počtu obyvateľov Education at a glance 2003, OECD.

3.1 Súčasný stav

Slovensko je krajinou s ďaleko najnižším počtom súkromných vysokých škôl spomedzi krajín Višegrádskej štvorky. Podiel súkromných zdrojov, ktoré v terciárnom vzdelávaní boli, sa v rokoch 1995 až 2000 znížili o 33% a dosiahli 0, 1%. Opačný trend zaznamenalo susedné Maďarsko. Ako ukazuje nasledujúca tabuľka v Maďarsku je v porovnaní so Slovenskom veľké množstvo súkromných vysokých škôl, čo sa odráža v náraste súkromných zdrojov o 29% v maďarskom vysokom školstve v rokoch 1995 až 2000. Podiel súkromného kapitálu bol v terciárnom vzdelávaní u južných susedov v roku 2000 trojnásobne vyšší ako na Slovensku v tom istom období, keď dosahoval až 0,3 % HDP. Ako ukazuje tabuľka číslo 7 a graf číslo 5 aj v ostatných krajinách V4 bol vývoj značne odlišný než na Slovensku. Zaujímavé je v tejto súvislosti aj porovnanie Slovenska s Japonskom a Austráliou. Obidve tieto krajiny majú porovnateľné výdavky z verejný zdrojov na vysoké školstvo (Japonsko 0,5% HDP a Austrália 0,8% HDP), avšak čo sa týka súkromných zdrojov tak tie sa verejným výdavkom vyrovnajú, alebo ich mierne prekračujú (v Japonsku 0,6% HDP a v Austrálii 0,7% HDP zo súkromných zdrojov). Je treba poznamenať, že všetky spomínané krajiny majú nielen výraznejší podiel súkromných zdrojov vo financovaní vysokých škôl, ale na rozdiel od Slovenska, sa univerzity zo všetkých týchto krajín (ako aj Českej republiky a Poľska) objavili v ranking top 500 univerzít za rok 2003. Príčiny nerozvinutosti súkromného vysokého školstva na Slovensku možno hľadať v rigidnej legislatívnej úprave súkromných vysokých škôl a nerovnoprávnosti súkromných poskytovateľov s ich verejnými konkurentmi pri financovaní z verejných zdrojov.

Tabuľka č. 7 Súkromné a verejné VŠ v krajinách V4

Krajina Počet súkromných VŠ Počet študentov na súkromných VŠ Počet verejných a štátnych VŠ Počet všetkých študentov Študenti súkromných VŠ ako % zo všetkých študentov
Poľsko 137 527 276 227 1 781 458 29,6%
Maďarsko 36 44 187 68 330 549 13,4 %
Česko 36 11 969 24 verejných VŠ a 4 štátne VŠ 260 044 4,6 %
Slovensko 3 1 369 xxi 23 142 253 0,96 %

Zdroje: OECD http://www1.oecd.org/scripts/cde/default.asp , http://www.msmt.cz/ , http://www.uips.sk/statis/index.html

Slovenský zákon o vysokých školách je napriek uvoľneniu v súčasnom zákone o vysokých školách stále najmenej liberálny zo všetkých krajín V4, čo do možnosti získania dotácií zo štátneho rozpočtu na súkromnú vysokú školu a čo do zriadenia vysokej školy . Zdĺhavý a komplikovaný proces zriadenia pobočky zahraničnej vysokej školy na Slovensku sa dá chápať ako vážna bariéra vstupu do slovenského systému vysokoškolského vzdelávania. V prípade, že si chce na Slovensku zriadiť pobočku akákoľvek zahraničná vysoká škola, musí si na Slovensku zriadiť sídlo a musí prejsť slovenskou akreditáciou. A to i v prípade, že už je akreditovaná vo svojom domovskom štáte (§ 47, ods. 13 Zákon o vysokých školách Z.z.). To znamená, že v prípade, že by si chcel na Slovenku zriadiť svoju pobočku Harvard, alebo Oxford, musel by tak isto prejsť takouto procedúrou. Napríklad v Maďarsku existuje možnosť uznať akreditáciu zo zahraničia ako fakultatívny nástroj, čo umožňuje ustrážiť kvalitu a zároveň obmedziť administratívne bariéry. Okrem toho už spomínaný deformovaný systém externého štúdia na Slovensku eliminoval prirodzene vznikajúce súkromné vysoké školy.

Súkromné vysoké školy na Slovensku sú znevýhodňované pri získavaní štátnych dotácií v porovnaní s verejnými vysokými školami. Pokiaľ má súkromná vysoká škola záujem o získanie dotácie zo štátneho rozpočtu, môže jej ju ministerstvo poskytnúť, ale len po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl a so súhlasom vlády (§ 91 ods. 2). Fakt, že reprezentácia vysokých škôl je zložená najmä z predstaviteľov verejných vysokých škôl, vysvetľuje, prečo toto ustanovenie zákona o vysokých školách nie je v súčasnosti využívané. Takéto ustanovenia neexistujú v okolitých krajinách, ktoré zaznamenali vyšší rozmach súkromných vysokých škôl.
Študenti v dôsledku absencie kapacity a kvality začali „voliť nohami“. Výsledkom nepriaznivej situácie vo vysokom školstve na Slovensku je, že pre získanie vysokoškolského vzdelania študenti preferujú vysoké školy v zahraničí najmä v Čechách, v Rakúsku, v Nemecku a v Británii. Celkový počet Slovákov študujúci v súčasnosti v zahraničí je zhruba 10 000, zatiaľ čo na Slovensku študuje 1 500 cudzincov.

3.2 Dopad po prijatí novely zákona o vysokých školách

Vláda SR sa rozhodla presadiť zrovnoprávnenie financovania súkromných a verejných vysokých škôl. Možnosť získať dotácie aj na vysokoškolské vzdelávanie organizované súkromnou inštitúciou je len ďalším prvkom v systéme spolufinancovania vzdelávania z verejných a súkromných zdrojov. Podobná iniciatíva vlády na úrovni základných a stredných škôl bola spoločnosťou vnímaná pozitívne a funguje ako výborný nástroj rozširovania kapacít a zvyšovania kvality, pričom platí, že školné na súkromných školách nie je limitované. Rovnakého menovateľa má tiež podpora z verejných zdrojov na vzdelávanie a rekvalifikáciu pracovníkov súkromnými firmami, tak aby spĺňali potreby zamestnávateľov a mohli sa úspešne zapojiť do pracovného procesu.

V prvom rade sa so súkromnými vysokými školami zvýši množstvo investícií vo vysokom školstve. Podľa OECD investície do vzdelania prinášajú zvýšenie produktivity práce OECD dospela k záveru, že každý rok vzdelania navyše znamená nárast v produktivite práce až o 6% (Education at a glance 2003). , vyšší rast ekonomiky, sociálny a osobnostný rozvoj a znižovanie sociálnej nerovnosti. Získanie dotácie na študenta súkromnej vysokej školy, kombinované s možnosťou požičať si na zaplatenie školného aj na súkromnej škole za výhodných podmienok (samozrejme, do výšky maximálneho školného pre verejné vysoké školy), bude pôsobiť ako stimul tak pre vznik slovenských súkromných univerzít, ako aj pobočiek zahraničných vysokých škôl. Súkromné zdroje sa tak stanú plnohodnotným doplnkom verejných zdrojov investovaných do vysokých škôl. Podľa štatistiky OECD existuje prepojenie medzi bohatstvom krajiny (merané v HDP na osobu) a výdavkami na vysoké školstvo The Economist, January 24th 2004, Who pays to study?, s. 26.. Krajiny, ktoré sú lídrami vo financovaní vysokých škôl, sú zároveň lídrami v celkovej ekonomickej výkonnosti. Investície do vzdelania tiež vyvolávajú efekt konvergencie menej rozvinutej ekonomiky k vyspelým štátom. V súvislosti s konvergenciou menej vyspelých ekonomík sú zase prostriedky vynaložené na vzdelanie vnímané ako jediný typ investície so strednodobým pozitívnym efektom na rozvoj zaostalejších regiónov Rodriíguez-Pose, A. and Fratesi, U: Unbalanced develeopment strategies and the lack of regional convergence in the EU, 2003 na rozdiel od investícií do infraštruktúry, poľnohospodárstva, turizmu, či životného prostredia.

Zintenzívni sa konkurencia medzi existujúcimi vysokými školami . Väčšia súťaž vytvára zásadný predpoklad na zvyšovanie kvality vysokých škôl a predpokladané kvalitnejšie terciárne vzdelávanie s rozvinutou vedou a výskumom bude dynamickou komparatívnou výhodou Slovenska, na ktorej bude Slovensko dlhodobo stavať pri lákaní zahraničných investícií s vysokou pridanou hodnotou. Zároveň možno konštatovať, že všetky riziká spojené s touto formou vzdelávania už Slovensko pozná prostredníctvom externého štúdia, ktoré je však na rozdiel od súkromných škôl netransparentné a vďaka implicitnej dotácii menej otvorené konkurencii.

Zvýši sa diverzita vysokých škôl na Slovensku. Diverzita sa prejaví tak v pôvode finančných prostriedkov ako aj v type inštitúcií, čo napomôže priblíženiu sa požiadavkám trhu práce. Diverzita vysokých škôl je aj jedným zo základných faktorov úspechu amerického vysokého školstva The Economist, January 24th 2004, Who pays to study?, s. 23. Až polovica zo všetkých výdajov na vysoké školstvo v USA (1,3% HDP) pochádza zo súkromných zdrojov. Diverzita je však dôležitá aj v typoch vysokoškolských inštitúcií 2000 zo 4000 amerických vysokých škôl sú neziskové súkromné vysoké školy in Arthur Hauptman, http://www1.worldbank.org/education/tertiary/docu ments/bcspeech.htm . Väčšina amerických študentov vysokých škôl študuje na vysokých školách, ktoré ponúkajú pomerne lacné kurzy úzko naviazané na konkrétne potreby zamestnávateľov. Podobne sa začína vyvíjať aj situácia v susednej Českej republike, kde súkromné vysoké školy a to či už s účasťou zahraničného kapitálu, alebo bez neho, veľmi efektívne vypĺňajú priestor vysokoškolského vzdelávania reflektujúceho konkrétne požiadavky trhu práce. V Čechách sú medzi takýmito súkromnými školami napríklad: Bankovní institut vysoká škola a. s., Evropský polytechnický institut, s. r. o., Škoda auto a. s., vysoká škola a podobne Kompletný zoznam vysokých škôl je na web stránke Ministerství školství, mládeže, tělovýchovy a sportu: http://www.msmt.cz/_DOMEK/default.asp? ARI=101566&CAI=2432 . Takýto typ vysokých škôl na Slovensku chýba a je veľmi nepravdepodobné, že by mohol byť ich vznik stimulovaný súčasnou sieťou vysokých škôl.

Napokon, pozitívnym prínosom otvorenia systému slovenského vysokého školstva bude príchod pobočiek prestížnych zahraničných vysokých škôl orientovaných na vedu a výskum . Pobočky zahraničných škôl musia byť v tejto súvislosti vnímané ako priama zahraničná investícia s najvyššou pridanou hodnotou a nástroj na zabránenie odlivu mozgov. Prítomnosť kvalitných vysokých škôl prinesie nové možnosti pre vedeckú komunitu, študentov aj verejnosť a pre rozvoj vedy v medzinárodnom kontexte. Príkladom takýchto pobočiek v Európe je University of New York in Prague, s. r. o. v Čechách (ktorá je v medzinárodnom rankingu na 55. mieste), alebo University of Bremen v Nemecku. Pridanou hodnotou pôsobenia takýchto škôl na Slovensku bude že na jednej strane udržia najschopnejších študentov a vedcov na Slovensku a zároveň na Slovensko pritiahnu schopných študentov z iných krajín stredoeurópskeho regiónu, ktorí by inak šli za podobnými školami a výskumnými pracoviskami do Británie, alebo USA V USA dnes študuje dva krát toľko študentov z EÚ ako naopak. Ako ukazuje skúsenosť najmä z USA ide o veľmi účinný spôsob riešenia odlivu mozgov a zvyšovania kvality pracovnej sily v danej krajine.

3.3 Zhrnutie hlavných dopadov zrovnoprávnenia financovania súkromných a verejných vysokých škôl

- Zvýšenie objemu výdavkov zo súkromných zdrojov na vysoké školy
- Zvýšenie konkurencie ako predpoklad zvýšenia kvality vysokých škôl
- Rozšírenie ponuky vysokých škôl pre študentov
- Vytvorenie študijných programov úzko nadväzujúcich na konkrétne potreby trhu práce
- Prevencia proti odlivu mozgov
- Celkový pozitívny vplyv na vývoj ekonomiky Slovenska

Časť IV Zrušenie platových stupňov pre učiteľov vysokých škôl

Reforma dáva šancu mladým vedeckým talentom. Slovenské vysoké školstvo potrebuje omladenie, ak si chce zachovať kvalitu a kapacitu. Razantné zvýšenie platov plynúce zo zrušenie platových stupňov pre pedagogických pracovníkov má tomu napomôcť. Už v Koncepcii ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie (ďalej len Koncepcia) schválenej vládou SR v auguste 2000 sa uvádzajú ako hlavné problémy vysokého školstva na Slovensku pedagogická priemernosť na vysokých školách. Jednou z príčin problematickej kvality vysokoškolských učiteľov je aj ich vysoký priemerný vek, ktorý znižuje dynamiku rozvoja vysokých škôl. Koncepcia v roku 2000 identifikovala dva hlavné spôsoby ako riešiť tento problém. Jednak prostredníctvom vytvorenia pracovného zaradenia „docent“ a „profesor“ a jednak cez zlepšenie platových podmienok. Prvý z uvedených nástrojov bol už implementovaný do súčasného znenia zákona o vysokých školách (§ 75 súčasného Zákona o vysokých školách). Reforma prináša výrazné zlepšenie platových podmienok pre všetkých vysokoškolských pedagógov.

4.1 Súčasný stav

Nízke ohodnotenie vytláča z akademickej sféry mladých a talentovaných. Vysoký priemerný vek vedeckých a pedagogických pracovníkov vysokých škôl je zásadným problémom. Jednou z hlavných príčin tohto stavu je nízke platové ohodnotenie mladých akademikov. Je ťažké očakávať, že mladý človek s najvyšším vysokoškolským vzdelaním, ktorý si chce založiť rodinu, si môže dovoliť pracovať za hrubú mzdu 15 580 Sk. Väčšina mladých a talentovaných ľudí odchádza radšej pracovať do súkromnej sféry, kde získajú oveľa lepšie platové ohodnotenie a celkové materiálne podmienky.

4.2 Dopad zmeny zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a doplnení niektorých zákonov

Reformou sa priemerný tarifný plat zamestnancov VŠ pôsobiacich v akademickej oblasti zvýši v o 11,5%, mladým vedeckým talentom až o viac ako 40%. Každý akademický zamestnanec dostane po reforme vyšší tarifný plat. Nová tabuľka pre vysokoškolských učiteľov tak bude pozostávať len z jedného stupňa.

Tabuľka č. 8 Osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotných zamestnancov (Sk mesačne)

Zdroj: Príloha č. 5 k zákonu č. 553/2003 Z. z.

Tabuľka č. 9 Nová osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotných zamestnancov (Sk mesačne)

Mladé talenty dostávajú šancu. Mladší vysokoškolský učiteľ v pracovnej pozícii profesora, či docenta nebude musieť zarábať menej ako starší pedagóg na danej vysokej škole v rovnakej funkcii len kvôli svojmu veku, keďže výsledkom schválenia Čl. IV vládneho návrhu zmeny zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude zrušenie závislosti platu vysokoškolských pedagógov od dĺžky praxe. Z frekvenčnej tabuľky platových tried a stupňov vyplýva, že priemerný vek akademickej obce je príliš vysoký. Viac ako polovica zamestnancov v akademických funkciách má prax presahujúcu 24 rokov (t.j. vek približne nad 50 rokov). Nízke zastúpenie majú mladí ľudia, ktorých tarifné platy nedokážu ani len približne konkurovať platom obvyklým pre daný stupeň vzdelania v súkromnej sfére. Visí tak otáznik nad budúcou schopnosťou kapacitne zvládnuť poskytovanie vysokoškolského vzdelávania, z čoho vzniká potreba poskytnúť mladým talentom s náklonnosťou k akademickej a vedeckej činnosti šancu. Aby sa zvrátil nepochybne negatívny trend starnutia akademickej obce, percentuálne bude nárast tarifných platov naklonený v prospech mladších zamestnancov. Na ilustráciu uvádzame dopady reformy na vybrané typy zamestnancov v akademickej sfére.

Tabuľka č. 10 Zmena ohodnotenia mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov

Pozícia Plat pred reformou Plat po reforme Rozdiel
26-ročný odborný asistent s titulom PhD 15 580 22 590 7 010
Univerzitný docent s 15-ročnou praxou 20 180 24 290 4 110
Univerzitný profesor s 18-ročnou praxou 22 550 26 250 3 700

4.3 Zhrnutie hlavných dopadov zrušenia platových stupňov pre vysokoškolských učiteľov

- Nárast priemerného platu pre mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov
- Zvýšený záujem mladých učiteľov o zamestnanie sa na akademickej pôde
- Zníženie priemerného veku vysokoškolských učiteľov
- Zvýšenie dynamiky rozvoja vysokých škôl

Časť V Agregovaný finančný dopad reformy

Objem prostriedkov určených pre vysoké školy z verejných zdrojov sa nebude po prijatí predložených návrhov znižovať. Naopak, očakáva sa významný nárast výdavkov z verejných zdrojov. Ak bude zrealizovaná reforma, tak podpora vysokoškolského vzdelávania dosiahne v najbližších rokoch historicky najvyššie úrovne. Prostriedky zo školného v žiadnom prípade nemajú nahrádzať rozpočtové prostriedky.

Tabuľka č. 11 Zvyšovanie prostriedkov pre vysoké školy po schválení reformy

v mil. Sk 2004 2005 2006 2007
Štátny rozpočet - verejné VŠ 9 400 10 400 11 000 11 500
Priority ŠR - Zvýšenie platov 0 300 300 300
Priority ŠR - Zrovnoprávnenie financovania 0 0 200 200
Štátny rozpočet - štátne VŠ 1200 1200 1300 1400
Verejné zdroje celkom 10 600 11 900 12 800 13 400
Zdroje EÚ* 0 500 540 580
Zdroje zo školného 0 730 1300 1700
Zdroje celkom 10 600 13 130 14 640 15 680

* Ide o veľmi konzervatívne odhady. Vysoké školy sa môžu uchádzať o granty z prostriedkov EÚ v rámci vnútorných opatrení v celkovom objeme od 1,5 mld Sk v roku 2005 až do 2,7 mld Sk v roku 2007.

Graf č. 5 Zvyšovanie prostriedkov pre vysoké školy po schválení reformy (v mil. Sk)

Zhrnutie

Predložená reforma vysokého školstva prináša so sebou zásadné zmeny v oblasti financovania vysokých škôl, sociálneho zabezpečenia študentov a odmeňovania vysokoškolských pedagógov. V oblasti financovania vysokých škôl dochádza k oficiálnemu zavedeniu školného pre dennú aj externú formu štúdia. Nový systém študentských pôžičiek, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou systému školného, otvorí vysoké školy pre všetky vrstvy obyvateľstva bez ohľadu na ich súčasnú sociálnu situáciu. Eliminuje sa motivácia vysokých škôl poskytovať externé štúdium na úkor denného štúdia za pololegálne školné.

Novela zákona o vysokých školách zároveň prináša nový adresný systém sociálneho zabezpečenia, ktorý umožní štúdium na vysokej škole všetkým ekonomickým skupinám. Presunutie ťažiska sociálnej podpory z nepriamej na priamu odstráni deformácie inštitucionálneho financovania ubytovania a zabezpečí prostriedky v dostatočnej výške pre všetkých študentov, ktorí ich skutočne potrebujú.

V oblasti financovania škôl novela zákona o vysokých školách ďalej zrovnoprávňuje financovanie verejných a súkromných vysokých škôl. Týmto opatrením sa zvýši objem výdavkov zo súkromných zdrojov na vysoké školy, vznikne tlak na kvalitu vysokých škôl a zároveň sa rozšíri ponuka typov štúdia vysokých škôl pre študentov. Nové súkromné školy zaplnia miesto pre študijné programy úzko nadväzujúce na potreby trhu práce. Zároveň prídu pobočky kvalitných zahraničných univerzít, ktoré budú motivovať slovenských študentov zostať na Slovenku, alebo sa vrátiť zo zahraničného štúdia naspäť. Zníži sa tým tendencia k odlivu mozgov zo Slovenska.
Zmeny v odmeňovaní vysokoškolských pedagógov prostredníctvom zrušenia platových stupňov zvýši priemerný plat mladých vysokoškolských pedagógov a vedcov. Finančná motivácia tak prispeje k omladeniu pedagogických a vedeckých tímov vysokých škôl, čo zvýši dynamiku ich rozvoja. Všetky uvedené zmeny poskytnú nielen odpoveď na akútne problémy slovenských vysokých škôl, ale zároveň priblížia slovenský vysokoškolský systém medzinárodným štandardom.


iii) Nový návrh zákona o študentských pôžičkách dáva do úzkej súvislosti pôžičky pre študentov vysokých škôl so školným, kde pôžičky slúžia na úhradu školného. Preto sú spoločne skúmané dopady školného a nového pôžičkového systému.

xxxi) Tento údaj sa vzťahuje k situácii keď na Slovensku pôsobila len Vysoká škola manažmentu, City University a Slovenská zdravotnícka univerzita. Tretia súkromná škola: Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave bude mať prvých študentov až od školského roku 2004 – 2005.

Použitá literatúra

Barr, N. (júl, 2000): A strategy for financing terciary education, London School of Economics, Londýn EURIDYCE
Európska komisia (november, 2003), COMMUNICATION FROM THE COMMISSION / "EDUCATION & TRAINING 2010" § THE SUCCESS OF THE LISBON STRATEGY HINGES ON URGENT REFORMS
Európska komisia, (september 2003), COMMUNICATION FROM THE COMMISSION Investing efficiently in education and training: an imperative for Europe
Hauptman, A. (2000), Príhovor, http://www1.worldbank.org/education/tertiary/docu ments/bcspeech.htm
Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie (august, 2000), www.government.gov.sk
Ministerstvo školstva SR (2003), Rozpis rozpočtu na rok 2004, www.education.gov.sk
Ministerstvo školství ČR (máj 2004), Seznam soukromých vysokých škol, http://www.msmt.cz/_DOMEK/default.asp? ARI=101566&CAI=2432
OECD (2003), Education at a Glance 2003, Paríž
OECD http://www1.oecd.org/scripts/cde/default.asp
Salmi, Jamil (2000), Student Loans in an International Perspective: The World Bank Experience
Rodriíguez-Pose, A. and Fratesi, U (2003), Unbalanced develeopment strategies and the lack of regional convergence in the EU, London School of Economics, Londýn
The Economist, 24.1. 2004, Who pays to study?
Top 500 univerzít sveta v roku 2003 (január, 2003), http://ed.sjtu.edu.cn/ranking.htm
ÚIPŠ (2003) Slovenské vysoké školstvo v číslach a grafoch, www.uips.sk
ÚIPŠ (2003), Vybrané časové rady vybraných ukazovateľov, Vysoké školy, http://www.uips.sk/statis/index.html
ÚIV (2004), Statistické informace, 
Vyhláška č. 326/1990 Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy SR o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov, www.education.gov.sk
Zákon číslo 200/1997 Z. z.o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov, www.spf.sk
Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov
Zákon č. 553/2003 Z. z. odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

Tabuľky

Tabuľka č. 1 Počty študentov denného a externého štúdia bez PhD študentov 7
Tabuľka č. 2 Podiel študentov externého štúdia na celkovom počte študentov bakalárskeho a magisterského stupňa štúdia (v %) 8
Tabuľka č. 3 Počet pôžičiek zo ŠPF a počet študentov 9
Tabuľky č. 4a a Mesačné splátky úverov - 10-ročná splatnosť 11
Tabuľka č. 4b Mesačné splátky úverov – 15-ročná splatnosť 11
Tabuľka č. 5 Študenti denného štúdia poberajúci priamu a nepriamu sociálnu podporu 14
Tabuľka č. 6 Dopady novely zákona o vysokých školách na zmenu systému sociálneho zabezpečenia 16
Tabuľka č. 7 Súkromné a verejné VŠ v krajinách V4 20
Tabuľka č. 8 Osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotných zamestnancov (Sk mesačne) 24
Tabuľka č. 9 Nová osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotných zamestnancov (Sk mesačne) 24
Tabuľka č. 10 Zmena ohodnotenia mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov 25
Tabuľka č. 11 Zvyšovanie prostriedkov pre vysoké školy po schválení reformy 26

Grafy

Graf č. 1 Denní a externí študenti vysokých škôl (1993 – 2003) 7
Graf č. 2 Porovnanie % študentov externej formy štúdia v celkovej skupine vysokoškolákov 8
Graf č. 3 Počet pôžičiek zo ŠPF a počet študentov 10
Graf č. 4 Študenti poberajúci priamu a nepriamu sociálnu podporu 14
Graf č. 5 Zvyšovanie prostriedkov pre vysoké školy po schválení reformy 26

Rámček

Rámček 1 Metóda odhadu priemernej výšky školného 12

Prípadové štúdie

Dopad starého a nového systému štipendií na rôzne typy rodín
Osamelá matka s dieťaťom študujúcim na VŠ v mieste trvalého bydliska 16
Rodina s dvomi deťmi, pričom obe študujú na VŠ mimo trvalého bydliska 17
Rodina s dvomi deťmi, z ktorých jedno študuje na VŠ mimo trvalého bydliska 17
Rodina s jedným dieťaťom, ktoré študuje na VŠ v mieste trvalého bydliska 18

Príloha: