Späť Verzia pre tlač

Odhad vplyvu niektorých reforiem na čistý reálny príjem vybraných typov rodín v roku 2004 a odhad vývoja relevantných parametrov pre roky 2005 a 2006

aktualizované dňa: 13. 07. 2005

(vplyv daňovej reformy, úprav legislatívy v sociálnej oblasti a predpokladaných úprav regulovaných cien v roku 2004)

1. Východiská
2. Pracujúci v roku 2004
3. Sociálne odkázaní a dôchodcovia
4. Sociálna situácia rodín (zamestnaných v NH) v rokoch 2005 a 2006
5. Záver

1. Východiská

V roku 2004 sa uskutočňujú zmeny vo fiškálnej oblasti, ktoré majú za cieľ zvýšiť dlhodobý rastový potenciál slovenskej ekonomiky . Ide predovšetkým o presúvanie váhy z priamych na nepriame dane ako aj o zníženie odvodovej zaťaženosti zamestnávateľov. Okrem týchto opatrení dochádza aj k zmenám v sociálnej oblasti, najmä k zmenám v prídavkoch na deti, vo valorizácii starobných dôchodkov a tiež k zvýšeniu regulovaných cien. Niektoré z uvedených zmien zvyšujú v roku 2004 index spotrebiteľských cien, čo vplýva na hodnotu čistých reálnych príjmov obyvateľov. V nasledujúcej časti uvedieme odhady pravdepodobného vplyvu uvedených reforiem na čistú mesačnú mzdu rôznych skupín obyvateľstva a typov rodín, ktoré prezentujeme aj graficky. Výsledné odhady a hodnotenia vplyvov reforiem na situáciu rodiny v roku 2004 vychádzajú z aktualizovaných konkrétnych výpočtov pre:

  • výšku dane , zohľadňujúc zmeny:
    · v platbách do poistných fondov (v minimálnych a maximálnych vymeriavacich základoch a sadzbách pre jednotlivé fondy);
    · v uplatňovaných odpočítateľných položkách (pre daňovníka 19,2-násobok životného minima; uplatnenie odpočtu na nepracujúcu manželku v rovnakej výške ako na daňovníka, zrušenie odpočítateľnej položky na dieťa zo základu dane a nahradenie bonusom);
  • výšku podpory na deti (za istých podmienok mesačný bonus 400 Sk a prídavok 500 Sk);
  • pravdepodobnú priemernú mieru inflácie na rok 2004 (8,1%) až 2007 (2,5%), v členení na príspevok k inflácií plynúci z úpravy nepriamych daní (zjednotenie sadzieb DPH na úrovni 19%), z očakávanej úpravy regulovaných cien a jadrovej inflácie, t.j. rastu cenovej hladiny v dôsledku pôsobenia trhových síl;
  • pravdepodobný rast (reálny a nominálny) priemernej mesačnej mzdy v NH (nominálny rast cca 7,8%, reálny pokles o 0,3%);
  • veľkosť čistej reálnej mzdy sledovanej rodiny v roku 2003 (v súčasnom systéme) a 2004 (pri reformách); t.j. hrubej mzdy rodiny očistenej o poplatky do poistných fondov a daň, zvýšené o príslušné podpory na dieťa a očistené od vplyvu inflácie, t.j. cenového nárastu výdavkov domácnosti.

Odhad miery inflácie považujeme za jeden z obzvlášť významných parametrov pre posudzovanie sociálnej situácie. Mieru inflácie sme odhadovali na základe priemerného spotrebného koša a za silného predpokladu, že zvýšenie dolnej sadzby sa prejaví v plnej miere. Konkurencia v maloobchodoch však môže zabrániť plnému premietnutiu zvýšenia sadzby do spotrebiteľských cien. V realistickom scenári sa predpokladá len 90-percentný vplyv. Pri odhade vplyvu zvýšenia regulovaných cien sa vychádzalo z podkladov ÚRSO a z ďalších známych skutočností, ako i z expertných odhadov.

Odhadovaná inflácia v roku 2004 (8,1%) je podobne ako v rokoch 2002 a 2003 konzervatívna, čo znamená, že skutočnosť bude pravdepodobne nižšia. Predpovede analytikov komerčných bánk sú väčšinou nižšie.

2. Pracujúci v roku 2004

Príklad 1. Číselné kalkulácie pre konkrétny prípad - pre potenciálne vysoko rizikovú skupinu

Typ rodiny: obidvaja rodičia dostávajú minimálnu mzdu a majú dve deti.

Situácia v roku 2003 z pohľadu čistého príjmu:
Plat manžela (uplatní aj odpočítateľnú položku na deti) 4857 Sk
Plat manželky 4694 Sk
Prídavky na deti (podľa veku berieme najlepší prípad) 1780 Sk
CELKOM 11331 Sk

Situácia v roku 2004:
Plat manžela (aj s daňovým bonusom) 6126 Sk
Plat manželky 5265 Sk
Prídavky na deti 1000 Sk
CELKOM : 12391 Sk

Kvôli úplnosti treba dodať, že minimálna mzda bola v prevažnej časti roka 2003 na úrovni 5 570 Sk a v roku 2004 na úrovni 6 080 Sk, t.j. zvyšuje sa o 9,2%, čo je viac ako miera inflácie (8,1%) a podstatne viac ako očakávaný rast priemernej mzdy (7,8%). Z výsledkov prepočtov môžeme vidieť, že čistý mesačný príjem tejto rodiny sa medziročne zvýši o 9,4%. Prirodzene, zjednotenie sadzieb DPH, rast regulovaných cien a ďalšie položky inflácie budú zvyšovať náklady tejto rodiny. Ako sme už uviedli, priemerná miera inflácie v roku 2004 sa predpokladá na úrovni 8,1%, avšak u nízkopríjmových skupín môže byť na úrovni okolo 8,6%. V každom prípade je to menej ako očakávaný nárast čistého príjmu (čistá mzda reálne vzrastie o 0,7% až 1,2%). Pripravované zmeny, resp. reformy budú mať teda na tento typ rodiny pozitívny vplyv.

Príklad 2 - Grafické prehľady pre rôzne mzdové pásma

Typ rodiny : daňovník + 2 deti

Typ rodiny : daňovník + nepracujúca manželka

Typ rodiny : sám daňovník

Z grafických prehľadov, ako i z ďalších výsledkov modelových simulácií vybraných typov rodín možno prijať nasledujúce závery pre rok 2004.

a) Pri hore uvedených predpokladoch v prípade daňovníkov s nepracujúcou manželkou nenastane negatívny vplyv reforiem na čistý reálny príjem.

b) V prípade daňovníkov s deťmi môže dôjsť v ojedinelých prípadoch k veľmi miernemu poklesu čistého reálneho príjmu, čo však vo väčšine prípadov bude kompenzované rastom mesačného prídavku na dieťa. To znamená, že aj rodiny s deťmi (tam kde aspoň jeden rodič pracuje) budú vo veľkej väčšine prípadov profitovať z hore uvedených zmien.

c) K objektívnosti treba dodať, že budú i také rodiny, kde zmeny prinesú pokles čistého reálneho príjmu. Najhorší vplyv sa očakáva u jednotlivcov a u tých bezdetných rodín (v zmysle prídavku na dieťa), kde obidvaja manželia pracujú a majú čistý príjem jednotlivo od 8 000 Sk do 17 000 Sk. V ich prípade môžu mať reformy negatívny vplyv na úrovni do -2 %, avšak takýto manželský pár nepatrí medzi chudobnejšie vrstvy. Posledné prieskumy preukázali, že sociálna situácia rodín s deťmi je horšia ako bezdetných. Zmeny od januára preto budú mať za následok, že disproporcie medzi týmito rodinami sa znížia.

d) Rast alebo pokles reálnych príjmov konkrétnej rodiny bude však podstatnou mierou závisieť od medziročnej zmeny nominálnej mzdy jej členov. Všetky grafy predpokladajú priemerný nárast, čo znamená, že v skutočnosti budú aj vyššie aj nižšie nárasty. Avšak k objektívnosti treba dodať aj to, že odhadovaný priemerný nominálny rast miezd (7,8%) je konzervatívny v porovnaní s prognózami komerčných bánk. Navyše, pracujúci, ktorí dostávajú minimálnu mzdu alebo mzdu blízko minimálnej pocítia medziročný nárast okolo 9%. Inak povedané, slabšie vrstvy budú vo výhode.

3. Sociálne odkázaní a dôchodcovia

Sociálne odkázaní:

Pre túto skupinu obyvateľov sa dostáva do platnosti nový systém dávok, ktorý vychádza z cieľa zvýšiť motiváciu pri hľadaní práce. Nové parametre budú nastavené tak, aby dávky spolu s aktivačnými platbami postačovali na základné práva zakotvené v Ústave SR.

Dňa 1. februára 2004 nadobudne účinnosť zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorým sa vytvoril právny rámec pre poskytovanie takých služieb zamestnanosti úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pomôžu nezamestnaným občanom, ktorí chcú pracovať, môžu pracovať a hľadajú zamestnanie, opätovne sa vrátiť na trh práce, či už na podporovaný trh práce, ale najmä na otvorený trh práce. Ide najmä o tieto aktívne a aktivizujúce opatrenia:

- garantovaný vstupný rozhovor s poradcom úradu práce sociálnych vecí a rodiny,

- postupné zavedenie systému individuálnych akčných plánov na podporu pracovného uplatnenia,

- poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa a časti cestovných výdavkov súvisiacich s účasťou uchádzača o zamestnanie na aktivitách určených v individuálnom akčnom pláne na podporu jeho pracovného uplatnenia,

- poskytovanie príspevkov na aktívne opatrenia na trhu práce.

Na urýchlené naštartovanie uplatňovania aktívnych opatrení na trhu práce MPSVR SR vypracovalo 6 národných projektov, a to: 1. podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnené skupiny na trhu práce, 2. podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, 3. projekt vzdelávania nezamestnaných pre trh práce, 4. projekt systémových investícií do modernizácie systémov služieb zamestnanosti, 5. aktivácia dlhodobo nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkázaných na dávku v hmotnej núdzi, 6. Fond sociálneho rozvoja.

V roku 2003 bol vytvorený i legislatívny rámec na zlepšenie systému sprostredkovania zamestnania súkromnou sférou, pre vznik agentúr dočasného zamestnávania a agentúr podporovaného zamestnávania.

Uvedený systém a opatrenia, ktoré sa zavádzajú v priebehu roku 2004 sledujú cieľ : poskytnúť rýchlu a účinnú pomoc nezamestnaným občanom pri hľadaní zamestnania a pri príprave pre trh práce, aby v čo najkratšom čase mohli zlepšiť svoju sociálnu situáciu prostredníctvom pracovnej, resp. zárobkovej činnosti .

Pre aktívne osoby, ktoré sa napriek rýchlejšiemu rastu ekonomiky a vyššie uvedeným opatreniam nezamestnajú alebo nezačnú prevádzkovať inú zárobkovú činnosť, nový sociálny systém ponúka dávky, ktoré sú vyššie v porovnaní s minulým rokom, čím sa absorbuje aspoň časť efektu zvyšovania regulovaných cien.

Podľa zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov bola maximálna podpora v nezamestnanosti za mesiac 1,5 násobok životného minima (v súčasnosti 4 210 Sk) t.j. 6 315 Sk. Nový zákon o sociálnom poistení zvyšuje maximálnu dávku v nezamestnanosti na 20% z maximálneho vymeriavacieho základu pre poistenie v nezamestnanosti (percento platné v roku 2004), čo na obdobie od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 predstavuje maximálnu sumu podpory vo výške 8 107 Sk na mesiac. V porovnaní s rokom 2003 teda evidujeme nárast o 1 792 Sk (o 28,4 %).

V roku 2003 dosahovala priemerná výška vyplatenej dávky sociálnej pomoci hodnotu približne 2700 Sk, pričom jej zákonom stanovená maximálna výška bola 2 900 Sk. V novom systéme môže maximálna výška dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca, ktorý sa aktivizuje, dosiahnuť až 3 280 Sk (vyššia o 12%). Zároveň, nezapočítavanie niektorých príjmov resp. ich časti pri posudzovaní hmotnej núdze občana zlepšuje celkovú príjmovú situáciu občanov na hranici životného minima.

Navyše, MPSVR SR plánuje 1.9.2004 valorizovať dávku v hmotnej núdzi predovšetkým pre aktívnych v súlade s možnosťami rozpočtu a na základe vývoja ekonomiky .

Osoby ťažko zdravotne postihnuté

Dňom 1. februára nadobudne účinnosť novela zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, ktorá v časti kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, upravuje niektoré výšky peňažných príspevkov na kompenzáciu pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Ide o zvýšenie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia zo sumy 200 Sk na 300 Sk (zvýšenie o 50%) mesačne a s prevádzkou osobného motorového vozidla zo sumy 500 Sk na 700 Sk (zvýšenie o 40%) mesačne.

Dôchodcovia:

Podľa ohláseného spôsobu valorizácie pre rok 2004 sa dá počítať s vyššími dôchodkami v roku 2004 oproti 2003 v priemere o 7%. Priemerné životné náklady dôchodcov sa môžu zvýšiť približne o 8,1%. To znamená, že v ich prípade dôjde k poklesu čistého reálneho príjmu približne o 1% (priemerná reálna mzda v hospodárstve pravdepodobne poklesne o 0.3%). Pozitívne je však, že v ďalších rokoch by mal nový valorizačný mechanizmus prinášať vyšší rast dôchodkov ako je predpokladaná inflácia. Ide teda len o mierne krátkodobé zhoršenie situácie.

Valorizácia dôchodkov

v % 2004 2005 2006 2007
Predpokladaná priemerná inflácia 8.1 4.0 2.9 2.5
Predpokladaný nominálny rast miezd 7.8 7.3 5.8 5.6
Valorizácia dôchodkov za druhý polrok 4.7 11.3 5.7 4.4
Valorizácia dôchodkov za celý rok 7.0 8.0 6.8 5.0
Reálny rast dôchodkov za celý rok -1.0 4.0 3.8 2.4

Pri priemernej výške starobného dôchodku (6477 Sk na konci roka 2003) pôjde v podstate o zhoršenie príjmu o menej ako 100 Sk mesačne.

4. Sociálna situácia rodín (zamestnaných v NH) v rokoch 2005 a 2006

Ako bolo uvedené na začiatku, hlavným zámerom realizácie komplexu reforiem v roku 2004 (v rámci neho najmä daňovej reformy) je zefektívnenie ekonomiky a podpora jej produkčnej stránky. Prirodzeným dôsledkom (s istým časovým posunom) pre zamestnaných členov rodiny bude :

- vyšší rast produktivity práce a tým aj miezd,
- vyšší rast zamestnanosti a tým aj celkových príjmov domácností,
- zníženie miery inflácie, ktorá už nebude zaťažená úpravami regulovaných cien a nepriamych daní, a tým i zvýšenie reálnych miezd ,
- následne rast reálnych príjmov domácností a ich životnej úrovne.

Špeciálnu situáciu sociálne slabých rodín alebo jednotlivcov riešia konkrétne zákony týkajúce sa sociálnych záležitostí. Keďže rast ekonomiky bude výsledkom rastu jej efektívnosti a konkurencie schopnosti, tento naštartovaný trend vývoja bude relatívne stabilný. Znamená to, že takýmto prístupom sa nevytvoria nerovnováhy v ekonomike – najmä prehlbovanie deficitu verejných financií a deficitu vonkajšej bilancie štátu - ktoré by si vynútili opätovné nastolenie silnej reštriktívnej politiky spôsobujúcej zmrazenie rastu, resp. zníženie domáceho dopytu a životnej úrovne.

Podľa posledných makroekonomických predikcií, zohľadňujúcich aktuálne vplyvy tak vnútorných ako i vonkajších zmien, očakávame :

v % 2004 2005 2006 2007
rast HDP s.c. 4,1 4,3 5,3 4,7
priem.inflácia 8,1 4,0 2,9 2,5
rast zamestnanosti (VZPS) 0,5 0,5 0,7 1,0
Počet nových pracovných miest (VPZPS) 10 848 10 902 15 339 22 066
miera nezamestnanosti (evid. z disp. počtu) 14,8 14,4 13,7 13.0
rast pr.reálnej mzdy -0,3 3,2 2,7 3
reálny rast dôchodkov -1,0 4,0 3,8 2,4
reálny rast konečnej spotreby domácností 1,3 3,5 4,1 3,8
bilancia bežného účtu v pomere k HDP -1,5 -2,5 -0,5 +0,1
deficit verejných financií k HDP 3,9 3,4 2,9 2

Uvedená predikcia predpokladá mierne zvyšovanie rastu vonkajšej ekonomiky, realizáciu daňovej reformy a reformy v sociálnej oblasti, otváranie nových výrob a prílev PZI, a najmä utlmovanie vplyvu úprav regulovaných cien na rast celkovej inflácie.

5. Záver

Z uvedených krátkodobých a strednodobých analýz a prognóz vyplýva, že počnúc rokom 2005 už možno očakávať reálny rast miezd a disponibilných príjmov domácností. V roku 2004 budú ešte prechodne zvýšené náklady domácností, najmä z titulu posledných zásadných úprav regulovaných cien a nepriamych daní, avšak v žiadnom prípade nedôjde k dramatickému zhoršeniu celkovej reálnej situácie pracujúcich a dôchodcov v roku 2004. V mnohých prípadoch práve zmena dane z príjmov a zmena v prideľovaní podpory na deti zabezpečí rast príjmov rodiny.

Stav v roku 2004 sa nedá porovnať napríklad s rokom 1999, kedy čisté reálne mzdy klesli po zavedení balíčka opatrení približne o 5%. Vzhľadom na stredno- až dlhodobé ciele môže ísť v súčasnosti len o mierne zhoršenie situácie u niektorých skupín obyvateľov, ktoré je akceptovateľné. V rokoch 2005 až 2007 sa už očakáva rast reálnych miezd nad úrovňou 2%, ktorý bude prirodzeným dôsledkom zefektívnenia a posilnenia ekonomiky vplyvom zavádzanie reforiem. S vysokým reálnym rastom počítame v uvedenom období aj v prípade dôchodcov.