Späť Verzia pre tlač

Skupina Svetovej banky

aktualizované dňa: 25. 08. 2011

Do Skupiny Svetovej banky (World Bank Group - WBG), ktorej poslaním je „svet bez chudoby“, sídliacej vo Washingtone, D. C., USA a zamestnávajúcej viac ako 10 000 ľudí, patria nasledujúce inštitúcie:

Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (International Bank for Reconstruction and Development – IBRD) - sa v prvých rokoch svojej existencie sústredila na financovanie obnovy zničenej Európy. Oficiálna činnosť IBRD sa datuje od 27. decembra 1945, keď 29 krajín podpísalo Články dohody. V súčasnosti má 185 členov. Od konca 50. a začiatku 60. rokov sa zamerala na poskytovanie úverov pre transformujúce sa a niektoré rozvojové krajiny. Ťažiskom jej činnosti je poradenstvo, čiastočné financovanie resp. poskytovanie úverov pre programy, projekty a štrukturálne opatrenia. IBRD nie je bankou pre najchudobnejšie krajiny sveta. Členstvo v IBRD je podmienené členstvom v IMF. Členstvo v IBRD je zase podmienkou členstva v ostatných inštitúciách skupiny Svetovej banky.

Medzinárodné združenie pre rozvoj (International Development Association – IDA) - pomáha financovať programy pre najchudobnejšie krajiny sveta. Snaží sa pritom podnietiť ekonomický a sociálny pokrok v týchto krajinách prostredníctvom rastu produktivity práce, poskytovať technickú pomoc a vykonávať poradenskú činnosť.  IDA bola založená v roku 1960 a v súčasnosti má 165 členov. IDA a IBRD reprezentuje rovnaké sídlo a tí istí zamestnanci. Názov Svetová banka (World Bank) sa používa na označenie IBRD a IDA.

Medzinárodná finančná korporácia (International Finance Corporation – IFC)  - financuje rozvojové projekty uskutočňované inými subjektami ako je štát v krajinách tretieho sveta a transformujúcich sa ekonomikách formou dlhodobých úverov a minoritných kapitálových vkladov. IFC bola založená v roku 1956 a v súčasnosti má 179 členov.

Mnohostranná agentúra pre investičné záruky (Multilateral Investment Guarantee Agency – MIGA) - poskytuje záruky súkromným investorom na základe politických rizík konkrétnej krajiny. Bola založená v roku 1988, svoju činnosť začala v roku 1990 a v súčasnosti má 171 členov. 

Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov (International Centre for Settlement of Investment Disputes – ICSID) - je autonómna medzinárodná inštitúcia, ktorá vznikla pod záštitou Svetovej banky. Jej cieľom je riešiť investičné spory medzi členskými krajinami a zahraničnými investormi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských krajín. Členské štáty, ktoré podpísali Konvenciu, súhlasili s tým, že rozhodnutia vynesené rozhodcovským tribunálom budú pre obidve strany záväzné, t. j obidve strany budú dodržiavať a plniť podmienky rozhodnutí. Ich porušenie môže byť predmetom súdneho pojednávania pred Medzinárodným súdom v Haagu. Taktiež rieši “ad hoc spory”, ktoré sa riešia podľa arbitrážnych pravidiel Komisie OSN pre Medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) a vytvára a harmonizuje právne normy. ICSID bolo založené v roku 1966 a doteraz podpísalo Konvenciu o založení ICSID 155 krajín, z čoho ju 144 už ratifikovalo.


Organizačná štruktúra

Rada guvernérov (Board of Governors) je vrcholným orgánom WBG. Guvernér WBG menovaný za štát je guvernérom vo všetkých inštitúciách skupiny Svetovej banky. Rada guvernérov sa stretáva spoločne s Radou guvernérov IMF na výročných zasadaniach, ktoré sa konajú pravidelne ročne vždy na jeseň. Rada guvernérov schvaľuje zásadné dokumenty, akými sú stanovy a ročná účtovná uzávierka a taktiež prijíma zásadné strategické rozhodnutia. Guvernérmi za jednotlivé štáty bývajú spravidla ministri financií. Najvyšším predstaviteľom manažmentu WBG je jej prezident. V súčasnosti túto funkciu zastáva Robert B. Zoellick (USA).

Rada výkonných riaditeľov (Board of Executive Directors) riadi WBG v medziobdobí. Rozhoduje o operatívnych otázkach WBG. Podľa ustanovení stanov IBRD sa volí od roku 1992 vždy 19 výkonných riaditeľov a to na obdobie dvoch rokov. Celkom má IBRD 24 výkonných riaditeľov, z ktorých je 5 do funkcie menovaných (zástupcovia USA, Japonska, Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie) a 19 výkonných riaditeľov je volených. Volení výkonní riaditelia reprezentujú menšie členské krajiny, ktoré sa združujú v 19 konštituenciách. Zvolení a menovaní výkonní riaditelia IBRD sa automaticky stávajú taktiež výkonnými riaditeľmi IDA a IFC a to v súladu so stanovami týchto inštitúcií. Rovnaké pravidlá pre menovanie/voľbu výkonných riaditeľov platia i pre výkonných riaditeľov MIGA, voľby a menovanie však prebiehajú nezávisle na ostatných inštitúciách WBG. ICSID je riadený Správnou radou (Administrative Council), ktorej predsedá prezident WBG a jej členmi sú zástupcovia členských štátov, ktoré podpísali Konvenciu o založení ICSID (za každý štát jeden člen).


Slovenská republika a Skupina Svetovej banky

Československo bolo členom IBRD od štyridsiatich rokov minulého storočia. V roku 1954 bolo jeho členstvo pozastavené pre neplnenie si povinností poskytovania informácií. Dňa 20. septembra 1990 pristúpila ČSFR k dohode s inštitúciami Skupiny Svetovej banky. V súvislosti s rozdelením ČSFR Slovenská republika 1. januára 1993 sukcedovala na členstvo v IBRD, IDA, IFC a MIGA a v roku 1994 podpísaním Konvencie o riešení investičných sporov medzi členských štátmi a súkromnými investormi iných členských štátov sa stala aj členom ICSID. Slovenská republika prevzala práva a záväzky vyplývajúce z nástupníctva v plnom rozsahu.

Aktíva a pasíva voči Svetovej banke a jej inštitúciám, ktoré získala Slovenská republika delimitáciou majetkových účastí a vládnej pôžičky Structural Adjustment Loan (SAL) z bývalej ČSFR, boli rozdelené v pomere 2:1.

Počas existencie samostatnej Slovenskej republiky bola v roku 1993 dočerpaná tretia tranža pôžičky SAL, ktorej splatnosť je do roku 2006 a v roku 1994 bola SR poskytnutá ďalšia vládna pôžička Economic Recovery Loan (ERL), ktorej splatnosť je do roku 2011.

V rokoch 2001 – 2003 bola na základe Stratégie pomoci (Country Assistence Strategy) navrhnutá pomoc Slovensku v oblasti dokončenia transformácie a reforiem formou úverového programu v hodnote 415 mil. USD. Začiatkom roka 2001 Rada výkonných riaditeľov Svetovej banky schválila poskytnutie pôžičky EFSAL (Enterprise and Financial Sector Adjustment Loan) pre Slovenskú republiku. Táto pôžička vo výške 200 mil. EUR bola určená na reformu bankového a podnikového sektora. V priebehu rokov 2002 - 2003 boli ďalej schválené projekty riadenia reformy sociálnych dávok (Social Benefits Reform Administration) modernizácie zdravotníckeho sektora (Health Sector Modernization Project) a riadenia verejných financií (Public Finance Managment Project). V júni 2004 bola schválená nová Stratégia partnerstva (Country Partnership Strategy) so Slovenskou republikou, ktorá vytvára rámec pre ďalšiu spoluprácu na roky 2005 – 2007. Stratégia počíta s relatívne nízkym úverovým rámcom vo výške 17 mil. USD z dôvodu čoraz lepšieho prístupu SR k úverovým zdrojom. Zameriava sa na oblasť fiškálnej konsolidácie, implementáciu štrukturálnych reforiem s cieľom zvyšovania konkurencieschopnosti ekonomiky a zmierňovanie chudoby a sociálnu inklúziu. Celkovo sa aktivity banky postupne zameriavajú viac na neúverovú pomoc poskytovanú vo forme analytických a poradenských činností pri uskutočňovaní ďalších reforiem. Týmto sa Slovenská republika postupne dostáva do novej fázy partnerskej spolupráce, ktorá bude zavŕšená graduáciou, teda konečným prechodom do pozície donora. Vláda SR schválila dňa 9. apríla 2008 uznesením č. 216/2008 „Návrh na graduáciu Slovenskej republiky z operácií Svetovej banky“. SR oficiálne graduovala z operácií Svetovej banky ku koncu roka 2008.

Čo sa týka spolupráce Slovenskej republiky a Medzinárodného združenia pre rozvoj (IDA), Slovensko sa zaraďuje medzi prispievateľské krajiny a aktívne participovalo na 11., 12., 13., 14. a v súčasnosti prebiehajúcom 15. doplnení zdrojov IDA, ktoré boli a sú zamerané na finančnú pomoc pre najchudobnejšie štáty sveta. SR sa v roku 2010 zúčastňovala na rokovaniach členských štátov IDA k pripravovanému 16. doplneniu zdrojov IDA, ktoré bude pokrývať obdobie rokov 2012 – 2014 a na ktorom sa SR s najväčšou pravdepodobnosťou zúčastní. 

Členské štáty IBRD počas Jarných zasadnutí MMF a skupiny Svetovej banky v apríli 2010 odsúhlasili celkové posilnenie kapitálu IBRD o 86,2 mld. USD na úroveň 276,1 mld. USD. Súčasne posúdili druhú časť reformného procesu zvyšovania účasti a zastúpenia rozvojových a tranzitívnych krajín, ktorej cieľom je posilniť hlasovaciu silu týchto krajín o ďalšie min. 3 %. To sa má dosiahnuť prostredníctvom selektívneho navýšenia kapitálu IBRD (Selective Capital Increase). Selektívne navýšenie kapitálu IBRD sa popri všeobecnom navýšení kapitálu IBRD týka vybraných krajín (SR sa netýka), ktoré sa dobrovoľne zaväzujú prispieť k tomuto navýšeniu, na základe čoho sa zvýši ich hlasovacia sila v IBRD. Všeobecné navýšenie kapitálu IBRD sa týka všetkých členských štátov IBRD a je určené na základe podielu danej krajiny na základnom kapitáli IBRD (v prípade SR 0,21 %). Počas zasadnutia Development Committee dňa 25. apríla 2010 členské štáty IBRD odsúhlasili všeobecné navýšenia kapitálu vo výške 58,4 mld. USD, ktoré zodpovedá 484 102 akciám a selektívne navýšenie kapitálu vo výške 27,8 mld. USD, ktoré zodpovedá 230 374 akciám a predstavuje celkové posilnenie hlasovacej sily rozvojových a tranzitívnych krajín IBRD o 3,13 %.

Pre SR vyplýva zo všeobecného navýšenia kapitálu IBRD podiel splatného kapitálu vo výške 6 217 528 USD, ktorý je splatný počas max. 5 rokov. Celkovo SR v rámci všeobecného navýšenia kapitálu IBRD upíše 859 akcií v hodnote zodpovedajúcej 120 635 USD na jednu akciu, t. j. vo výške 103 625 465 USD. V súčasnosti má SR v IBRD 3216 akcií. SR uhradí splatný kapitál v IBRD vo výške 6 217 528 USD zo štátnych finančných aktív v rokoch 2011 až 2015 (v zmysle uznesenia vlády SR č. 718/2010). Celkový upísaný kapitál SR v IBRD je možné vykázať ako oficiálnu rozvojovú pomoc SR. SR svojou účasťou na tomto navýšení kapitálu prispeje k posilneniu finančnej kapacity IBRD a súčasne k plneniu rozvojového mandátu IBRD.

V súvislosti s druhou časťou reformného procesu dochádza aj k selektívnemu navýšeniu kapitálu v Medzinárodnej finančnej korporácii (IFC - súčasť skupiny Svetovej banky zaoberajúca sa projektmi pre súkromný sektor) o 200 mil. USD. Selektívne navýšenie kapitálu v IFC je určené pre rozvojové krajiny, ktorým sa zaplatením ich príspevku zvýši ich hlasovacia sila. SR v marci 2010 v rámci zvyšovania účasti a zastúpenia rozvojových a tranzitívnych krajín IFC zaslala IFC svoje stanovisko s tým, že podporuje zvýšenie základných hlasov členských krajín IFC na úroveň 5,55 % z celkovej hlasovacej sily členských štátov IFC, ale nepristúpi k selektívnemu navýšeniu kapitálu IFC. SR by mohla v tomto prípade upísať 16 akcií. K selektívnemu navýšeniu kapitálu IFC nepristúpila taktiež ani jedna členská krajina belgickej konštituencie v skupine Svetovej banky, kam patrí SR.

Slovensko patrí do belgickej skupiny členských štátov Svetovej banky spolu s Rakúskom, Belgickom, Bieloruskom, Českou republikou, Kazachstanom, Luxemburskom, Maďarskom, Slovinskom a Tureckom. Zástupcom Slovenskej republiky v belgickej skupine v pozícii guvernéra je tradične minister financií SR a jeho alternátom viceguvernér Národnej banky Slovenska.

Koncom roka 2002 bola v Bratislave zriadená kancelária Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá je kontaktným miestom pre rozvíjanie užšej spolupráce medzi inštitúciami Slovenskej republiky a Svetovej banky. V súlade so skutočnosťou plánovaného prechodu SR do pozície donora Svetová banka ukončila k 30. júnu 2008 činnosť svojej kancelárie v Bratislave.

Na základe vzájomných rozhovorov medzi Ministerstvom financií SR a Svetovou bankou v roku 2007, boli vymedzené nasledovné oblasti budúcej spolupráce: posilňovanie efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov, zjednotenie správy daní a sociálnych príspevkov, oficiálna rozvojová pomoc.