Späť Verzia pre tlač

Koncepcia financovania projektov podporovaných z Prechodného fondu, ISPA/Kohézneho fondu a Kohézneho fondu na roky 2004 až 2006, verzia 1.0

aktualizované dňa: 12. 03. 2009

1.  ÚVOD

V zmysle Zmluvy o pristúpení k EÚ medzi ES a kandidátskymi krajinami, podpísanej dňa 16. 4. 2003 v Aténach, je Slovenská republika oprávnená čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych operácií (štrukturálne fondy a Kohézny fond) od 1. 1. 2004, pričom do konca roku 2006 dobiehali predvstupové fondy (PHARE, ISPA[1] a SAPARD) a Prechodný fond má dobiehať do roku 2009.

Efektívne mechanizmy financovania týchto projektovo orientovaných fondov ES z rôznych zdrojov vrátane adekvátnych mechanizmov predfinancovania alebo iných foriem podpory konečným prijímateľom sú základným predpokladom využívania doplnkových prostriedkov z EÚ na realizáciu tých rozvojových aktivít, ktoré by z dôvodu nedostatku národných finančných zdrojov  nebolo možné uskutočniť.

Projekty Prechodného fondu, ISPA/Kohézneho fondu a Kohézneho fondu sú financované zo zdrojov:

a.  verejných   – zdroje Európskych spoločenstiev

– národné verejné zdroje - štátny rozpočet, rozpočet obcí alebo vyšších územných celkov (ďalej len „verejný sektor“), prípadne iné verejné zdroje.

b.  súkromných

Verejný sektor sa môže zúčastniť na financovaní projektov ako prispievateľ s finančnou účasťou alebo ako konečný prijímateľ, ktorý  zabezpečuje ich realizáciu.

Ak je konečným prijímateľom subjekt zo súkromnej sféry, verejný sektor sa môže podieľať na financovaní projektu na základe princípu spoluúčasti.

Časť národných verejných zdrojov alebo zdrojov súkromného sektora môže byť nahradená finančnými zdrojmi poskytovanými národnými alebo medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Všetky náležitosti a skutočnosti týkajúce sa finančného riadenia Prechodného fondu, ISPA/Kohézneho fondu a Kohézneho fondu (napr. vymedzenie základných pojmov, postavenie a zapojenie jednotlivých finančných inštitúcií do procesu finančného riadenia) sú už v súčasnosti riešené a podrobnejšie rozpracované v iných materiáloch prijatých vládou SR, napr. Pokyny pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu PHARE a Prechodného fondu, Koncepcia systému finančného riadenia Kohézneho fondu - verzia 4.0 a v pripravovanej aktualizácii Koncepcie systému finančného riadenia ISPA/Kohézny fond.

2.  FINANCOVANIE PROJEKTOV PRECHODNÉHO FONDU

2.1.  Finančné prostriedky ES

2.1.1.  Forma pomoci z ES

Príspevok z ES na projekty financované z Prechodného fondu má formu nenávratnej priamej pomoci.

Európske spoločenstvá sa podieľajú na financovaní časti oprávnených nákladov v zmysle príslušných právnych predpisov ES. Neoprávnené náklady projektov hradí konečný prijímateľ.

2.1.2.  Výška pomoci z ES

Program Prechodný fond (Transition Facility), nadväzujúci na predvstupový program PHARE, bol konštituovaný s cieľom poskytnúť novým členským krajinám EÚ príležitosť získať asistenciu a finančnú pomoc zameranú na budovanie inštitúcií a zdokonalenie implementácie acquis communautaire. Financovanie projektov zameraných na budovanie inštitúcií sa riadi rovnakými podmienkami ako sa riadil program PHARE. V prípade, že projekt zahŕňa aj nákup „malého vybavenia“, nevyhnutného na implementáciu acquis communautaire, je potrebné do jeho rozpočtu zahrnúť aj spolufinancovanie z národných verejných zdrojov. Príspevok ES môže v takomto prípade dosiahnuť výšku až 75 % celkových oprávnených nákladov. Pre SR je záväzný pomer prostriedkov Prechodného fondu a spolufinancovania tak, ako je stanovený v projektovom formulári.

O výslednej alokácii finančných prostriedkov zo strany EÚ v rámci Prechodného fondu rozhoduje EK v závislosti od identifikovaných potrieb, kvality navrhovaných projektov a absorbčnej kapacity jednotlivých krajín.

2.2.  Spolufinancovanie z národných zdrojov

Spolufinancovanie projektov Prechodného fondu je záväzok Slovenskej republiky finančne participovať na realizácii projektov hradených z grantu ES, ktorý je obsiahnutý v rozhodnutí EK. Tento záväzok je podrobnejšie definovaný v prílohe rozhodnutia EK – v projektovom formulári. Projektový formulár tvorí základ pre zabezpečovanie a uvoľňovanie spolufinancovania zo štátneho rozpočtu.

Spolufinancovanie projektov zo štátneho rozpočtu musí byť v súlade s ustanoveniami zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a medzinárodnými dohodami (určujúce časové lehoty plnenia, ciele a pomer príspevku).

Programovanie a implementácia Prechodného fondu na obdobie 2005 a 2006 sa realizuje na báze spoločného spolufinancovania.

Pravidlo pomeru prostriedkov Prechodného fondu a spolufinancovania

Pri implementácii projektov môže dôjsť k situácii, kedy výsledný pomer vynaložených prostriedkov na projekt ukáže, že výška spolufinancovania klesla v porovnaní s projektovým formulárom v neprospech prostriedkov EK. V takom prípade dochádza k zníženiu príspevku EK.

3.  FINANCOVANIE PROJEKTOV ISPA/KOHÉZNY FOND

3.1.  Prechod ISPA na Kohézny fond

Implementácia prebiehajúcich projektov ISPA sa odo dňa vstupu SR do EÚ riadi podľa pravidiel nariadení ES platných pre Kohézny fond (ďalej len „KF“). Žiadne nové projekty ISPA neboli odo dňa vstupu SR do EÚ schválené a rovnako neboli prijaté žiadne nové ISPA záväzky.

Projekty predvstupového fondu ISPA, ktoré do vstupu SR do EÚ neboli ukončené, sú považované za projekty schválené podľa pravidiel Kohézneho fondu.

3.2.  Finančné prostriedky ISPA/Kohézny fond

3.2.1.  Forma pomoci z ES

Európske spoločenstvá sa podieľajú na financovaní časti oprávnených nákladov v zmysle príslušných právnych predpisov ES. Neoprávnené náklady hradí konečný prijímateľ. DPH v rámci projektov ISPA/Kohézny fond je neoprávneným výdavkom.

Príspevok z ES na projekty ISPA/KF má formu priamej nenávratnej  pomoci.

Podpora v rámci programu ISPA/KF zahŕňa technicky a finančne nezávislé projekty, skupiny alebo schémy projektov životného prostredia a dopravnej infraštruktúry. Z programu možno financovať aj predbežné a technické štúdie a štúdie uskutočniteľnosti projektu.

3.2.2.  Výška pomoci z ES

Rozsah financovania zo zdrojov ES môže dosiahnuť maximálne 75 % verejných výdavkov alebo ekvivalentných výdavkov. V súlade s nariadením Rady 99/1267/ES môže EK v prípade projektov zásadného významu rozhodnúť o zvýšení tejto čiastky až na 85 %. Predbežné štúdie a projekty technickej podpory sa môžu výnimočne financovať až do výšky 100 % celkových nákladov, pričom náklady na predbežné štúdie a projekty technickej podpory nesmú prekročiť 2 % z alokovaných finančných prostriedkov ES. Výška podpory z predvstupového fondu ISPA je určená výpočtom zahrnutým vo finančnej analýze projektu. V štandardných prípadoch celkové náklady na projekt nie sú nižšie než 5 mil. EUR. V riadne zdôvodnených prípadoch je možné realizovať aj projekt s celkovým objemom nižším ako 5 mil. EUR.

3.3.  Spolufinancovanie z národných zdrojov

Spolufinancovanie projektov ISPA/KF z národných zdrojov predstavuje financovanie z verejného sektora (štátny rozpočet, rozpočet vyšších územných celkov, obcí) pri dodržaní ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zo zdrojov konečného prijímateľa (vlastné zdroje, úvery finančných inštitúcií). Podpora z verejných zdrojov má formu nenávratnej priamej pomoci a návratnej pomoci.

Maximálny podiel účasti štátneho rozpočtu na financovaní príslušného projektu predstavuje 25 % z celkovo alokovaných zdrojov. V odôvodnených prípadoch môže vláda SR rozhodnúť o vyššom príspevku zo štátneho rozpočtu.

4.  FINANCOVANIE PROJEKTOV KOHÉZNEHO FONDU

4.1.  Finančné prostriedky ES

4.1.1.  Forma pomoci z ES

Príspevok z ES na projekty KF má formu nenávratnej priamej pomoci.

Európske spoločenstvá sa podieľajú na financovaní časti oprávnených nákladov v zmysle príslušných právnych predpisov ES. Neoprávnené náklady hradí konečný prijímateľ.

4.1.2.  Výška pomoci z ES

Výška pomoci z ES je stanovená v rozhodnutí EK o projekte, ktorým predmetný projekt EK schvaľuje. Rozhodnutie EK pre príslušný projekt explicitne uvádza rozdelenie spolufinancovania medzi EK a národné zdroje (rozdelené v závislosti od konkrétnych projektov na štátny rozpočet a zdroje konečného prijímateľa).

Rozsah financovania zo zdrojov ES môže dosiahnuť 80 % – 85 % verejných alebo ekvivalentných výdavkov vrátane výdavkov orgánov, ktorých aktivity sa realizujú v rámci administratívneho alebo právneho rámca, prostredníctvom ktorého sa považujú za ekvivalentné verejným orgánom.

Príspevok ES možno znížiť v spolupráci s členským štátom o odhadované výnosy z projektov a uplatnenie princípu „znečisťovateľ platí“ (nariadenie Rady 94/1164/ES zakladajúce KF z 16. 5. 1994, nariadenie Rady 99/1264/ES, ktoré mení a dopĺňa nariadenie Rady 94/1164/ES z 21. 6. 1999, nariadenie Rady 99/1265/ES, ktoré mení a dopĺňa prílohu II nariadenia Rady 94/1164/ES z 21. 6. 1999).

Celkové náklady každého projektu nemajú byť v princípe nižšie ako 10 mil. EUR. Nižšie môžu byť iba v riadne zdôvodnených prípadoch, na základe osobitných okolností. Predbežné štúdie a projekty technickej podpory môžu mať celkové náklady nižšie ako 10 mil. EUR. 

4.2.  Spolufinancovanie z národných zdrojov

V programovom období 2004 – 2006 ťažisko spolufinancovania z národných verejných zdrojov spočíva na štátnom rozpočte.

Prostriedky z rozpočtu obce a VÚC sa môžu poskytovať v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci a môžu mať formu dotácie, návratnej finančnej výpomoci alebo záruky za úvery.

Spolufinancovanie projektov KF z národných zdrojov predstavuje financovanie z verejného sektora (štátny rozpočet, rozpočet vyšších územných celkov, obcí) pri dodržaní ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zo zdrojov konečného prijímateľa (vlastné zdroje, úvery finančných inštitúcií).

Maximálny podiel účasti štátneho rozpočtu na financovaní príslušného projektu predstavuje 25 % z celkových alokovaných zdrojov. V odôvodnených prípadoch môže vláda SR rozhodnúť o vyššom príspevku zo štátneho rozpočtu.

Spolufinancovanie z národných zdrojov sa zabezpečuje prostredníctvom verejného sektora, úverov finančných, resp. úverových inštitúcií (vládne úvery, úvery so štátnou zárukou) a prostriedkov konečného prijímateľa zabezpečených z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom úverov z finančných inštitúcií.

Akékoľvek dodatočné náklady vznikajúce v priebehu realizácie projektu je povinný hradiť konečný prijímateľ. Pri príprave štátneho rozpočtu na nasledujúci rok príslušné ministerstvá – Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „MŽP SR“) a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (ďalej len „MDPT SR“) – predkladajú svoje požiadavky na zabezpečenie spolufinancovania pripravovaných a schválených projektov. Spolufinancovanie projektov zo štátneho rozpočtu v rámci KF je zabezpečované v rámci kapitoly MŽP SR a MDPT SR.

Okrem spolufinancovania projektov, ktoré je zabezpečené v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu (MDPT SR a MŽP SR), je v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa, v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vytvorená rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii. O použití prostriedkov tejto rezervy rozhoduje minister financií SR. Uznesením vlády SR č. 743 zo 6. septembra 2006 k použitiu rezervy na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii bolo zrušené uznesenie vlády SR č. 41/2004 k pravidlám na využívanie globálnej rezervy na štrukturálne operácie. V zmysle bodu C.1 uznesenia vlády SR č. 743 zo 6. septembra 2006 bol na Porade vedenia MF SR dňa 18. 12. 2006 schválený materiál „Použitie rezervy na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii“, v ktorom bola upravená štruktúra tejto rezervy. Uvedený materiál je zverejnený na stránke Ministerstva financií SR www.finance.gov.sk.

5.  ZAPOJENIE EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKY DO FINANCOVANIA ŠTRUKTURÁLNYCH OPERÁCIÍ

Pri poskytovaní úverov na podporu realizácie projektov financovaných zo štrukturálnych operácií sa predpokladá spolupráca s vybranými medzinárodnými finančnými inštitúciami, pričom kľúčovú úlohu zohráva Európska investičná banka (ďalej len „EIB“).

V etape programovania EIB vyhodnocuje projekty, ktoré členské krajiny EÚ predkladajú EK na spolufinancovanie zo štrukturálnych fondov a KF.

EIB zohráva významnú úlohu vo financovaní dlhodobých investičných projektov v SR. Je to najmä v oblasti rozvoja infraštruktúry.

V rámci realizácie štrukturálnych operácií vo vzťahu ku KF v podmienkach SR v programovom období 2004 – 2006 je využitie úverov EIB smerované do nasledovných oblastí:

a) veľké infraštruktúrne projekty v oblasti dopravy a životného prostredia

Pre oblasť dopravy schválila Rada EIB rámcový úver so štátnou zárukou pre Železnice SR vo výške 400 mil. EUR. Tento úver je čerpaný v tranžiach a použitý na spolufinancovanie projektov ISPA/KF a štrukturálnych fondov.

Podobný rámcový úver EIB vo výške 350 mil. EUR bez štátnej záruky bol schválený pre projekt Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest. Dňa 10. 11. 2004 vláda SR svojim uznesením č. 1066/2004 schválila Dohodu o financovaní – Slovenská republika – Program diaľnic a rýchlostných ciest – B (diaľnica D/1 (E50) Mengusovce – Jánovce). Hlavným cieľom uvedeného projektu je rozvoj slovenskej cestnej siete prostredníctvom výstavby nových častí diaľnic a rýchlostných ciest ako aj modernizácie malých častí existujúcich ciest.

b) dlhodobé rámcové úvery pre domáce komerčné banky

Pri týchto úverových linkách Ministerstvo financií SR na požiadanie EIB vydáva tzv. „no objection“ (bez námietky). EIB podpísala úverové linky s HVB, a.s. a VÚB, a.s. vo výške 30 mil. EUR, resp. 50 mil. EUR, ktoré sú zamerané najmä na podporu malého a stredného podnikania, ochranu životného prostredia, infraštruktúru, priemysel, služby a cestovný ruch.

Úverové podmienky EIB pre spolufinancovanie projektov verejného charakteru sa vyznačujú dlhodobosťou a nízkou úrokovou sadzbou. Na poskytnutie úveru požaduje EIB predloženie finančnej analýzy konečného prijímateľa. Lehota splatnosti úveru je od 4 rokov do 20 rokov, výnimočne i dlhšie, avšak nie viac než 30 rokov, pričom odklad prvej splátky istiny je možný až do 10 rokov. Financovanie EIB je možné použiť vo väčšine prípadov do výšky 50 % z oprávnených nákladov projektu, pričom v zásade platí, že úver od EIB a štrukturálne fondy predstavujú spolu maximálne 90 % celkových nákladov projektu. Projekt schvaľuje Rada riaditeľov EIB na základe technického zhodnotenia projektu, ktoré vypracuje EIB.



[1] V prípade predvstupového nástroja ISPA sa dňom vstupu pristupujúcich krajín do EÚ považujú všetky neukončené projekty ISPA za projekty Kohézneho fondu (podľa novo začleného článku 16 nariadenia Rady 99/1264/ES a nariadenia Rady 99/1265/ES a podliehajú ustanoveniam, ktoré sú platné v legislatíve EÚ pokrývajúcej Kohézny fond).