Späť Verzia pre tlač

Lisabonská stratégia

aktualizované dňa: 03. 08. 2010

Lisabonská stratégia je predchodkyňou stratégie Európa 2020. Bola prijatá na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2000 v súvislosti s potrebou naštartovať na úrovni EÚ vlnu štrukturálnych reforiem. Cieľom stratégie bola vysoká dynamika rastu hospodárstva a viac kvalitných pracovných miest.

Stratégia bola zameraná na koordináciu štrukturálnych politík, ktoré patria pod kompetencie jednotlivých členských štátov EÚ. Potreba koordinácie bola založená na poznatku, že konanie ktorejkoľvek členskej krajiny bude omnoho efektívnejšie, pokiaľ bude v súlade s konaním ostatných členských krajín. Preto boli v rámci lisabonskej stratégie vytýčené pre všetky krajiny spoločné priority, ktorých naplnenie spadalo plne do kompetencií členských štátov. Piliermi lisabonskej stratégie boli od roku 2000 štyri prioritné oblasti - výskum, vývoj a inovácie, vzdelávanie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie, ku ktorým bola po jarnom zasadaní Európskej rady v roku 2007 priradená ďalšia priorita - klimatické zmeny a energetika.

V priebehu rokov 2001 - 2004 sa Európskej únii nepodarilo uspokojivo plniť vytýčené ciele rastu a zamestnanosti. K spomaleniu pokroku prispel nedostatočný dôraz Európskej únie i jej členských krajín na plnenie tohto náročného programu. Okrem recesie v ekonomikách EÚ k tomu prispeli nedostatočne rozhodné politické kroky, zlyhávajúca koordinácia a spochybnenie samotných priorít resp. presadzovanie protichodných priorít.  

V dôsledku neuspokojivého vývoja zasadanie Európskej rady v marci 2004 vyzvalo Európsku komisiu, aby vytvorila pracovnú skupinu, ktorá by na základe nezávislej revízie identifikovala opatrenia potrebné pre dosiahnutie lisabonských zámerov a cieľov. Pracovná skupina začiatkom novembra 2004 predložila Európskej komisii a Európskej rade svoju správu tzv. Správu Wima Koka, ktorá podala pesimistický obraz výsledkov dosiahnutých za prvé štyri roky. Dôvod nedostatočného plnenia identifikovala najmä v nadmernej agende, slabej koordinácii a navzájom si odporujúcich prioritách. Hlavnú vinu však kládla nedostatku politickej vôle v členských krajinách.

Zo správy skupiny Wima Koka vychádzala Európska komisia pri návrhu reformy Lisabonskej stratégie, ktorá bola následne schválená na jarnom summite v marci 2005 pod názvom Stratégia pre rast a zamestnanosť (Strategy for Growth and Jobs), resp. obnovená Lisabonská stratégia. Prístupilo sa tým najmä k zníženiu počtu prioritných oblastí, hospodársky rast a zamestnanosť boli postavené do pozície prioritných cieľov a posilnilo sa zainteresovanie členských štátov prostredníctvom pravidelne predkladaných národných programov reforiem.  V takejto podobe fungovala Lisabonská stratégia dve programové obdobia, kedy členské štáty vypracovali svoje národné programy reforiem pre roky 2006 – 2008 a následne aj pre obdobie 2008 – 2010. V roku 2010 došlo k prehodnoteniu stratégie a jej agendu prevzala novovytvorená stratégia Európa 2020.

 Viac informácií o Lisabonskej stratégii: Lisbon strategy for growth and jobs

 Viac informácií o implementácii Lisabonskej stratégie v SR: Národný program reforiem SR

Príloha: