Späť Verzia pre tlač

Stratégia Konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 - Národná Lisabonská stratégia

aktualizované dňa: 18. 07. 2006

Minerva
Ivan Mikloš

Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku



ÚVOD

SLOVENSKO sa musí stať doma aj v zahraničí synonymom pre krajinu s mimoriadne vzdelanými a tvorivými ľuďmi, prekvitajúcou vedou a technikou, odkiaľ neustále prichádzajú inovatívne výrobky a služby vynikajúcej kvality.

Za posledných pätnásť rokov prešla slovenská ekonomika obrovskými zmenami, ktoré významne zmenili jej charakter. Medzi tri najzásadnejšie patria transformácia z centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku, plná integrácia do Európskej únie (EÚ) a uskutočnenie hlbokých štrukturálnych reforiem. Vďaka týmto zmenám je dnes slovenské hospodárstvo v novej vývojovej fáze s novými možnosťami, problémami a výzvami. V záujme ďalšieho rozvoja krajiny je preto nevyhnutné im čo najlepšie prispôsobiť politiku vlády podľa jasnej a modernej stratégie. Tento dokument prezentuje ekonomickú stratégiu pre Slovensko do roku 2010, ktorá má byť základom pre politiku slovenskej vlády.

Hlavný cieľ stratégie je jednoznačný: zabezpečiť, aby Slovensko čo najrýchlejšie dobehlo životnú úroveň najvyspelejších krajín EÚ. Tento cieľ sa dá dosiahnuť iba prostredníctvom rýchleho a dlhodobého hospodárskeho rastu. V trhovej ekonomike ho štát môže podporiť len tak, že bude vytvárať vhodné podmienky pre rast ekonomickej konkurencieschopnosti krajiny. Preto je možné nazvať túto stratégiu aj stratégiou rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska. Stratégia si v prvom rade vyžaduje správnu víziu, ktorá odpovie na otázku kam by sa mala krajina uberať v čoraz viac integrovanej Európe a globalizovanom svete. Od tejto vízie, ktorá nemôže byť založená na prežitých receptoch z minulosti, sa potom musia odvíjať hlavné strategické priority a základné smerovania najdôležitejších politík vlády.

Rovnaký strategický cieľ si už v roku 2000 na summite v Lisabone vytýčili aj hlavy členských štátov Európskej Únie, a síce urobiť z Európskej Únie do roku 2010 "najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete, schopnú udržateľného hospodárskeho rastu, v ktorej budú lepšie a viac pracovných miest a väčšia sociálna súdržnosť." Na základe toho prijali tzv. Lisabonskú stratégiu, ktorej naplnenie by malo viesť k dosiahnutiu vytýčeného cieľa. Stratégie zároveň mala byť hlavným vodidlom pre hospodársku politiku každej členskej krajiny EÚ, vrátane Slovenska.

Ako dnes otvorene priznáva väčšina európskych ekonómov a politikov, Lisabonská stratégia doteraz nebola veľmi úspešná. Hlavné dôvody jej neúspechu sú dva. Prvým je fakt, že pozostáva z príliš veľa cieľov a z veľmi širokého okruhu oblastí, ktoré sú navyše často protichodné. Nie všetky z nich sú rovnako dôležité pre všetkých 25 členských štátov EÚ. Druhým, dôležitejším dôvodom je politická neochota vlád členských krajín EÚ ju systematicky napĺňať, pretože vyžaduje často nepopulárne neopatrenia.

Napriek tomu, hlavný cieľ Lisabonskej stratégie, teda rozvoj ekonomickej konkurencieschopnosti, je správny. Správna je aj základná filozofia, ako ho dosiahnuť. Veľmi zjednodušene je možné povedať, že pozostáva z dvoch druhov aktivít: hlbokých reforiem (tzv. štrukturálnych reforiem) a adekvátnych rozvojových politík. Na základe týchto záverov preto nedávno odporučila expertná pracovná skupina na vysokej úrovni pod vedením bývalého holandského premiéra Wima Koka, aby všetky členské krajiny prijali vlastné Lisabonské stratégie. Mali by byť zamerané iba na tie oblasti, ktoré sú najdôležitejšie pre rozvoj konkurencieschopnosti vlastnej krajiny. V priebehu tohto roku zrejme Európska rada rozhodne, že každá členská krajina je vo vlastnom záujme povinná vypracovať takúto stratégiu.

Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 prezentovaná v tomto dokumente vychádza zo základnej filozofie Lisabonskej stratégie. Preto môže byť zároveň považovaná za národnú Lisabonskú stratégiu. Podľa najnovších poznatkov a skúseností zo sveta sme presvedčení, že dlhodobá konkurencieschopnosť Slovenska sa dá zabezpečiť len uskutočnením nevyhnutných štrukturálnych reforiem a vytváraním podmienok pre rozvoj tzv. znalostnej ekonomiky. Táto stratégia je preto postavená na dvoch hlavných pilieroch:

" úspešné dokončenie štrukturálnych reforiem a udržanie ich výsledkov
" systematické zameranie sa na naplnenie rozvojovej časti Lisabonskej stratégie

Aj keď stratégia má predovšetkým ekonomické zameranie, naozaj úspešnou bude iba ak zároveň prispeje k zvyšovaniu kultúrnej úrovne Slovenska. Inak povedané, Slovensko sa musí stať nie len znalostnou ekonomikou, ale aj znalostnou spoločnosťou. Pojem kultúra je tu potrebné chápať v širšom zmysle slova, t.j. v zmysle etickej a civilizačnej vyspelosti národa. Je to jeden z dôležitých neekonomických faktorov, ktoré výrazne ovplyvňujú kvalitu života jednotlivca. Nestačí, aby všetci občania Slovenska vedeli používať počítače a efektívne využívať dostupné informácie. Slovensko bude o to vyspelejšou krajinou, ako občania budú schopní v každodennom živote kriticky myslieť, analyzovať spoločenské javy a dobre medzi sebou komunikovať. Na druhej strane, kultúra v tomto zmysle slova má aj ekonomický rozmer. Kultúra ako súbor neformálnych pravidiel správania výrazne ovplyvňuje kvalitu podnikateľského prostredia. Na druhej strane, materiálne kultúrne dedičstvo je významným zdrojom pre ekonomický rozvoj regiónov a celej krajiny.

Zvyšovanie kultúrneho povedomia občanov je zároveň najistejší spôsob boja s korupciou. Ten musí aj naďalej zostať jednou z hlavných priorít vlády a celej spoločnosti. Mnohé z konkrétnych cieľov tejto stratégie, od reformy obsahu vzdelávania, až po zavádzanie elektronického verejného obstarávania, môžu výrazne prispieť k radikálnemu znižovaniu korupcie.

Stratégia môže byť úspešná iba ak bude mať širokú verejnú podporu, vrátane odbornej verejnosti. Ešte pred oficiálnym schválením vo Vláde SR bola preto poskytnutá do otvorenej verejnej diskusie. Vyvrcholila národnou konferenciou za účasti predsedu vlády SR, viacerých podpredsedov a ministrov vlády SR, lídrov parlamentnej opozície, vynikajúcich vedcov a profesorov, manažérov najvýznamnejších firiem, zástupcov odborov a kľúčových osobností z mimovládnych organizácií. Je možné povedať, že všetci účastníci podporili základnú víziu a strategické smerovanie definovanú v tomto dokumente. Hlavné závery verejnej diskusie ohľadne boli zohľadnené v konečnej verzii tohto dokumentu. Vláda sa ale bude musieť aj po schválení stratégie usilovať o čo najväčšiu podporu celej spoločnosti pri jej napĺňaní a to na princípe partnerstva a spolupráce.

Po schválení stratégie vládou SR budú vypracované akčné plány na obdobie do polovice roku 2006, teda do konca terajšieho parlamentného volebného obdobia. V nich budú zadefinované hlavné úlohy pre jednotlivé oblasti do roku 2006, termíny uskutočnenia, ako aj osoby a inštitúcie zodpovedné za ich naplnenie. Vytvorenie širokého spoločenského konsenzu o tejto stratégii je dôležité aj preto, aby mohla byť plne zohľadnená v programe a úlohách vlády, ktorá vzíde z najbližších parlamentných volieb.

Osobitnú rolu pri napĺňaní stratégie by mali zohrávať aj miestne a regionálne samosprávy. Slovensko je, ako z hľadiska veľkosti svojho územia, tak aj počtom obyvateľov, malou ekonomikou. Hlavnou ekonomickou prioritou preto musí byť čo najrýchlejší rast ekonomickej výkonnosti celej krajiny. Skúsenosti z iných, porovnateľných európskych krajín ukazujú, že rýchly rast môže byť v malých štátoch ako Slovensko dočasne sprevádzaný narastajúcim rozdielom v ekonomickej výkonnosti regiónu okolo hlavného mesta a zvyšku krajiny. Avšak aj v tomto prípade rastie životná úroveň na zostávajúcom území štátu oveľa rýchlejšie ako pri stratégiách, ktorých cieľom je aktívne znižovanie regionálnych rozdielov. Aktivita miestnych a regionálnych samospráv pri napĺňaní stratégie preto musí čo najviac podporiť rast všetkých oblastí Slovenska, no zároveň nesmie ohroziť rýchly rast výkonnosti celej krajiny. Aj preto je potrebné, aby zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ boli investované s hlavným cieľom zvyšovať konkurencieschopnosť a rast
celej slovenskej ekonomiky.

Keďže stratégia predstavená v tomto dokumente je prienikovou stratégiou hospodárskeho rozvoja Slovenska do roku 2010, musí byť plne premietnutá do všetkých ostatných dokumentov a iniciatív vlády a pre toto obdobie. Tie by s ňou mali byť plne kompatibilné a prispievať k jej napĺňaniu. Osobitne sa to týka využitia štrukturálnych fondov Európskej Únie v programovacom období 2007 - 2013. Stratégia by mala byť základným východiskom pre Národný strategický referenčný rámec, ktorý tiež musí byť navrhnutý tak, aby prispieval k jej napĺňaniu.

Efektívne napĺňanie stratégie si bude vyžadovať primerané financovanie, vrátane zdrojov z verejných financií. Financovanie ale nesmie ohroziť stabilitu verejných financií, ani žiaden z fiškálnych cieľov definovaných v Konvergenčnom programe Slovenskej republiky do roku 2010. To sa dá dosiahnuť troma spôsobmi. Po prvé, presúvaním verejných výdavkov z tých oblastí a programov, ktoré nezodpovedajú základnej filozofii a cieľom tejto stratégie. Pri zostavovaní rozpočtov verejnej správy na toto obdobie teda musí dôjsť k dostatočnému navyšovaniu verejných financií na prioritné oblasti a zároveň k znižovaniu výdavkov v iných oblastiach. Po druhé, obrovský priestor pre financovanie ponúkajú zdroje EÚ. Ide o už spomínané financie zo štrukturálnych fondov. Okrem toho existujú aj iné výdavkové programy EÚ zamerané na konkurencieschopnosť a inovácie, ktorých potenciál dnes Slovensko využíva iba minimálne. Preto bude nevyhnutné, aby vláda urýchlene vytvorila adekvátne domáce nástroje a inštitucionálne zabezpečenie, ktoré u
možní ich čerpanie v oveľa vyššej miere ako doteraz. Zároveň musí pri vyjednávaniach o budúcom rozpočte EÚ na roky 2007-2013 zabezpečiť, aby slovenské inštitúcie mali v praxi zaručenú možnosť skutočného prístupu k týmto zdrojom. Po tretie, aj pri dobrom využití týchto zdrojov môže byť stratégia dostatočne financovaná iba ak sa podarí v oveľa vyššej miere zapojiť do jej financovania súkromný sektor.


I. DOKONČENIE ŠTRUKTURÁLNYCH REFORIEM A UDRŽANIE ICH POZITÍVNYCH VÝSLEDKOV

Základom Lisabonskej stratégie sú nevyhnutné štrukturálne reformy. Bez ich uskutočnenia je Lisabonská stratégia na úrovni Európskej únie odsúdená na neúspech. V súčasnosti je možné konštatovať, že v uskutočňovaní štrukturálnych reforiem je Slovensko jedným z najúspešnejších členov EÚ. To vytvára veľmi dobré predpoklady, aby v najbližších rokoch Slovensko úspešne naplnilo aj ostatné lisabonské ciele, ktoré sú najdôležitejšie z hľadiska ďalšieho rozvoja konkurencieschopnosti SR. Slovenská vláda sa doteraz prioritne zamerala na štrukturálne reformy, aj napriek ich nepopulárnosti. Tento postup bol odvážny a náročný, no zároveň aj veľmi zodpovedný. Na rozdiel od väčšiny európskych krajín sme sa tak odhodlali ihneď riešiť najpálčivejšie problémy a nie odkladať ich riešenie do budúcna. Vďaka tomu už dnes máme túto najťažšiu časť Lisabonu takmer za sebou. Medzi najdôležitejšie reformy patria najmä reforma riadenia verejných financií, daňová reforma, reforma zdravotníctva, reforma sociálneho systému, reforma trhu pr
áce, dôchodková reforma, reforma financovania školstva a reforma verejnej správy. Napríklad dokončením dôchodkovej a zdravotníckej reformy sa do veľkej miery vyriešia vážne problémy, ktoré by na Slovensku v budúcnosti vyplynuli kvôli starnutiu obyvateľstva. Len máloktorá európska krajina sa môže pochváliť takto komplexne zreformovanou ekonomikou, čo vytvára základné predpoklady pre dlhodobý a udržateľný rast.

Ekonomická úspešnosť Slovenska je do značnej miery ovplyvňovaná vývojom v rámci celej EÚ. Preto by bola ohrozená prípadným nezdravým ekonomickým vývojom partnerských krajín EÚ a nedostatočnými štrukturálnymi reformami mnohých krajinách EÚ, kde sú tiež potrebné. Slovensko preto musí dôrazne presadzovať všetky kroky smerujúce k zlepšeniu ekonomického prostredia v celej EÚ. Zároveň sa musí aktívne postaviť proti procesom, ktoré môžu ohroziť konkurencieschopnosť EÚ, ako napríklad snahe neadekvátnym spôsobom zasahovať do daňových a sociálnych politík jednotlivých členských štátov.

Dosiahnutý pokrok v štrukturálnych reformách je kľúčovou výhodou, vďaka ktorej môže začať veľmi rýchlo a udržateľne rásť aj životná úroveň občanov Slovenska. Nevyhnutným predpokladom, aby to tak skutočne bolo, je úplné dokončenie reforiem. Slovensko sa nesmie zastaviť, alebo nebodaj zísť z cesty, ktorú už dnes má takmer za sebou. Naopak, dnes je nevyhnutné sústrediť sa na dokončenie a najmä na kvalitnú implementáciu prijatých reforiem, tak aby priniesli očakávané pozitívne výsledky. Niektoré z nich je zrejme možné ďalej zlepšiť, a to napríklad odstraňovaním nedostatkov, ktoré sa prejavia až pri zavádzaní do praxe. Avšak aj pri týchto praktických úpravách bude absolútne nevyhnutné riadiť sa niekoľkými základnými princípmi a pravidlami, ktoré sú potrebné pre rýchly a udržateľný rast prosperity na Slovensku. Tieto princípy a pravidlá vytvárajú nasledovné rámce, v rámci ktorých sa musí pohybovať politika štátu vo všetkých najdôležitejších oblastiach, v ktorých už vláda uskutočnila systematické reformy.

Zároveň bude nevyhnutné šíriť pozitívne skúsenosti zo slovenských štrukturálnych reforiem aj na úrovni celej EÚ. Slovenská vláda by mala zároveň aktíve presadzovať na európskej úrovni také politiky, ktoré povedú k efektívnemu uskutočneniu štrukturálnych reforiem aj v ostatných členských štátoch únie. Takto bude možné dosiahnuť synergický efekt a zvýšiť konkurencieschopnosť celej EÚ. Platí to aj o takej citlivej oblasti z pohľadu mnohých členských krajín, akou je oblasť poľnohospodárstva.

Makroekonomická a fiškálna oblasť

Základným kameňom zdravého hospodárskeho a sociálneho rozvoja je zodpovedná makroekonomická a fiškálna politika. Všetky kľúčové parametre a princípy týchto politík do roku 2010 boli jasne a detailne zadefinované v Konvergenčnom programe Slovenskej republiky do roku 2010, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky a rada EÚ. Pre Slovensko tak vyplýva silný domáci aj medzinárodný záväzok viesť len takú politiku, ktorá je v súlade s týmto strategickým dokumentom. Najdôležitejšie ciele a princípy v makroekonomickej a fiskálnej oblasti sú nasledovné:

" rozvíjať trhovú ekonomiku a minimalizovať zásahy do voľného fungovania trhu

Voľne fungujúci trh je najlepší spôsob ako zabezpečiť rast hospodárstva a blahobytu. Štát bude zasahovať do voľného fungovania trhu len v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas a iba v tých prípadoch, kde trh zlyháva a kde preto štát môže zabezpečiť verejne požadované služby efektívnejšie alebo spravodlivejšie.

" znižovať deficit verejných financií

Deficit verejných financií vytvára dlh, ktorý budú musieť splatiť aj s úrokmi budúce generácie. Vláda preto musí dospieť k približne vyrovnanému rozpočtu, teda rozpočtovému prebytku alebo deficitu nie vyššiemu než 1% z HDP, ktorý bude zárukou dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

" nezvyšovať mieru prerozdeľovania v ekonomike

Nízka miera verejného prerozdeľovania zdrojov v ekonomike je jedným zo základných predpokladov rýchleho rastu. Verejné výdavky - a tým aj verejné príjmy v podobe daní a odvodov - sa preto nesmú zvyšovať. Naopak, vláda by mala zodpovednou politikou a systémovým odstraňovaním neefektívnych činností vytvárať priestor na ich ďalšie znižovanie.

" zachovať transparentnú a neutrálnu daňovú politiku

Jednoduchý a transparentný daňový systém je jednou z hlavných konkurenčných výhod Slovenska. Zároveň platí, že daňové zvýhodnenia sú veľmi neefektívny a ľahko zneužiteľný nástroj, ktorý v praxi vedie k plytvaniu verejných peňazí, bez dosiahnutia želaných výsledkov. Vláda preto nebude podporovať verejné ciele prostredníctvom daňových zvýhodnení, ale jedine cielenými verejnými výdavkami.

Sociálna oblasť

Slovenská vláda sa hlási k tradičným európskym hodnotám, ako sú individuálna zodpovednosť, rovnosť šancí, úloha rodiny a komunity pri starostlivosti o tých, ktorí to potrebujú, maximalizácia príležitostí na uplatnenie sa a zodpovednosť spoločnosti pri boji s chudobou. V sociálnej oblasti preto bude vláda naďalej viesť takú politiku, ktorá je v súlade s týmito európskymi hodnotami, a ktorá bude prispievať k ich aktívnemu napĺňaniu. Úspešná krajina musí za svoju prioritu považovať udržanie sociálnej stability a vytvárať sociálnu politiku, ktorá by mala čo najmenšie negatívne dopady na ďalší ekonomický rozvoj Slovenska. Z týchto dôvodov sa musí pridržiavať nasledovných základných princípov a cieľov.


" klásť dôraz na spoluzodpovednosť jednotlivca a jeho rodiny za riešenie vlastnej situácie

Hlavnú zodpovednosť za vytvorenie adekvátneho sociálneho a ekonomického zázemia pre seba a svoju rodinu musí niesť jednotlivec. Úlohou spoločnosti je vytvárať aktívne predpoklady, vrátane rovnosti šancí, aby v tejto snahe mohol byť jednotlivec úspešný. Verejná podpora jednotlivcov a rodín by mala byť vyvážená v rôznych fázach života.

" neodrádzať jednotlivca sociálnou politikou od aktivity a tvorivej činnosti

Sociálna politika štátu musí v každej situácii motivovať jednotlivca zlepšiť sociálnu a ekonomickú situáciu seba a svojej rodiny. Nesmie nepriamo trestať tých, ktorí to robia, ani viesť k vytváraniu závislosti na verejnej podpore.

" znižovať absolútnu chudobu

Politika štátu sa má zameriavať na znižovanie počtu ľudí, ktorých príjmy nepostačujú na pokrytie základných životných potrieb pre nich a pre ich rodinu. Má vytvárať nástroje, ktoré ľudom uľahčia dostať sa z ťažkých sociálnych situácií.

" udržiavať účinnú sociálnu sieť

Zlepšenie jej účinnosti je možné najlepšie dosiahnuť pokračovaním decentralizácie, ktorá umožní obciam a samosprávnym krajom vytvárať najvhodnejšie vlastné riešenia pri využití vhodne nastavených celoštátnych nástrojov. Okrem iného je potrebné umožniť obciam i občanom zabezpečiť dostupné bývanie aj pre najchudobnejších, aby sa predišlo bezdomovectvu ako jednému zo sociálne najdeštruktívnejších javov.

" udržiavať flexibilný trh práce

Flexibilné pracovnoprávne vzťahy sú jedným zo základov pre tvorbu nových pracovných príležitostí. Tým, že takáto politika umožňuje občanom získať si stabilnú prácu, vytvára priestor pre znižovanie nákladov na sociálny systém, umožňuje im dosiahnuť osobnostné naplnenie, vytvára zdravé prostredie pre rodinný život a znižuje výskyt sociálno-patologických javov

Zdravotníctvo a dôchodkové zabezpečenie

Dobrá politika štátu v oblasti zdravotníctva a dôchodkového zabezpečenia je nevyhnutným predpokladom na zaistenie plnohodnotného života jednotlivca v každom veku. Slovenská republika, podobne ako ostatné krajiny Európskej únie, bude pravdepodobne v nasledujúcich rokoch naďalej čeliť všeobecne nízkej pôrodnosti a rastúcej priemernej dĺžke života svojich občanov. Bez zásadných systémových zmien by tento demografický vývoj viedol k výraznému rastu finančných nákladov na zdravotníctvo a dôchodkový systém. Tým by vážne ohrozoval ich kvalitné fungovanie. Prebiehajúce reformy v oboch oblastiach vytvárajú reálne predpoklady na to, aby obyvateľstvo Slovenska malo aj v budúcnosti prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a spravodlivým dôchodkom, odzrkadľujúcim ich skutočnú aktivitu počas ekonomicky aktívneho života. Nový dôchodkový systém bude zároveň ľudí motivovať k dlhšiemu zotrvaniu na trhu práce, v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie. Žiadne budúce zmeny v oboch oblastiach nesmú ohroziť tento dosiahnutý vý
sledok. Naopak, na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií budú potrebné ďalšie zmeny v prvom pilieri dôchodkového systému, najmä ďalšie zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Všetky prípadné iné zmeny v zdravotníctve a dôchodkovom systéme musia rešpektovať dva základné princípy:


" dodržiavať vyváženú kombináciu princípu zabezpečenia základných práv a ľudskej dôstojnosti a princípu zásluhovosti

Každý občan musí mať nárok na minimálnu zdravotnú starostlivosť a primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Výška dôchodku, na ktorý má občan nárok, musí vysoko rešpektovať princíp zásluhovosti a primerane odrážať koľko skutočne platí, alebo platil do týchto systémov. Štát musí zároveň cielene zabezpečiť solidaritu s tými, ktorých dôchodky nepostačujú na pokrytie základných životných potrieb.

" neohrozenie dlhodobej ekonomickej udržateľnosti zdravotníctva a dôchodkového systému

Všetky zmeny, ku ktorým bude v uvedených systémoch v budúcnosti dochádzať, musia byť uskutočňované s cieľom predísť prípadným ekonomickým problémom oboch systémov pri súčasnom zachovaní princípov zabezpečenia základných práv, primeranosti zdravotnej starostlivosti a dôchodkových dávok. Nesmú ohroziť dlhodobú udržateľnosť a primeranú kvalitu zdravotníctva a dôchodkového systému.



II. PRIORITNÉ ROZVOJOVÉ OBLASTI

Uskutočnené štrukturálne reformy vytvárajú nevyhnutné predpoklady na dosiahnutie čo najvyššieho rastu zamestnanosti a produktivity a tým aj platov a životnej úrovne. Sú to však len pevné základy, na ktorých je potrebné ďalej stavať. Vďaka týmto reformám, sa krajina už dnes stala jednou z najatraktívnejších miest pre investície v Európskej únii. Hlavnou konkurenčnou výhodou Slovenska sú v súčasnosti výborné podmienky pre efektívnu výrobu. Slovensko však z nej bude môcť plne ťažiť len po istú dobu. Okrem iného aj preto, že s postupným dobiehaním najvyspelejších Európskych krajín bude naša ekonomika túto výhodu strácať. V horizonte desiatich rokoch zrejme začnú zo Slovenska odchádzať ďalej na východ tí investori, ktorí sú zameraní len na lacnú veľkovýrobu s nízkou pridanou hodnotou.

Ak chceme, aby kvalita života na Slovensku rástla aj potom, musíme už dnes tento problém predvídať a začať ho riešiť. Ako už bolo spomínané, dlhodobá konkurencieschopnosť Slovenska sa dá zabezpečiť len jediným spôsobom: vytváraním podmienok pre rozvoj tzv. znalostnej ekonomiky. Inak povedané, náš hospodársky rast musí byť založený na schopnosti slovenských ľudí pracovať s neustále novými informáciami, produkovať nové poznatky a využívať ich v praxi. Preto je nevyhnutné zamerať sa do roku 2010 na rozvoj tých oblastí, ktoré podporia rast tvorivého potenciálu slovenskej ekonomiky. Slovo Slovensko sa musí stať doma aj v zahraničí synonymom pre krajinu s mimoriadne vzdelanými a tvorivými ľuďmi, prekvitajúcou vedou a technikou, odkiaľ neustále prichádzajú inovatívne výrobky a služby vynikajúcej kvality.

Preto je nevyhnutné, aby sa vo svojej rozvojovej časti zamerala naša stratégia na štyri oblasti, ktoré pokladáme z tohto hľadiska za najdôležitejšie. Všetky štyri tvoria jednoliaty celok a keďže každá z nich je rovnako dôležitá, sú uvedené v abecednom poradí:

" informačná spoločnosť
" veda, výskum a inovácie
" podnikateľské prostredie
" vzdelávanie a zamestnanosť

Pre každú oblasť musí vláda sformulovať jasnú víziu konečného stavu, ktorý chceme dosiahnuť a ktorú bude podporovať aj väčšina odbornej a širokej verejnosti. Zároveň musí zadefinovať základné ciele, ktoré zodpovedajú tejto vízii. Potom musí mať jasnú predstavu, aké sú hlavné politiky a kroky, ktorými sa dajú tieto ciele dosiahnuť. Pritom je nevyhnutné, aby ciele a politiky pre jednotlivé oblasti do seba jasne zapadali a boli dobre skoordinované. V nasledujúcej časti tejto stratégie prezentujeme pre každú zo štyroch oblasti všetky tieto tri komponenty, teda víziu, základné ciele, a hlavné politiky na ich naplnenie. Mnohé z cieľov a politík je možné naraz zaradiť do viacerých z týchto štyroch oblastí. Napríklad zabezpečenie počítačovej gramotnosti učiteľov spadá zároveň do oblasti informačnej spoločnosti a do oblasti ľudských zdrojov a vzdelávania. Kvôli prehľadnosti, a aby sa zabránili opakovania, sme sa ich ale vždy snažili zaradiť len do jednej oblasti.

Aj keď zámerom tejto stratégie je vytvorenie podmienok pre rýchly a dlhodobý hospodársky rast, jeho podpora nesmie byť založená na politikách, ktoré neprimerane zaťažujú životné prostredie. Ochrana životného prostredia a rýchly hospodársky rast nemusia a ani by nemali byť principiálne protichodné ciele. Naopak, pri správnom nastavení verejných politík sa môžu navzájom dopĺňať a umocňovať. Štát by mal aktívne podporovať také aktivity a politiky, ktoré vedú k ekologicky vhodným inováciám, zavádzaniu environmentálnych technológií a znižovaniu energetických nákladov. Ako príklad možno uviesť podporu tzv. "zeleného verejného obstarávania." Z tohto hľadiska je pri tvorbe jednotlivých sektorových politík potrebné systematicky dodržiavať dva hlavné princípy; oba z nich boli plne zohľadnené aj pri tvorbe rozvojovej časti tejto stratégie:

" plne zahŕňať environmentálne náklady do cien tovarov a služieb (tzv. internalizácia environmentálnych externalít)

Výroba niektorých druhov tovaru a služieb má dopady na životné prostredie, ktoré musí znášať celá spoločnosť. V takýchto prípadoch väčšinou zlyháva trh, keď výrobca environmentálne náklady nepociťuje a preto ich neprenáša do ceny tovaru. Štát musí naprávať takéto deformácie trhu, ktoré neoprávnene zvýhodňujú niektoré druhy tovaru na škodu celej spoločnosti.

" nedeformovať trhové prostredie nesprávnou dotačnou politikou

Ak je trhové prostredie narušované nesystémovými prvkami, ako je aj nevhodná dotačná politika, tak to v konečnom dôsledku deformuje ceny výrobkov a služieb a znižuje konkurencieschopnosť environmentálnych technológii a služieb.


INFORMAČNÁ SPOLOČNOSŤ

Jeden z najlepších prostriedkov na dosiahnutie premeny Slovenska na dynamickú znalostnú ekonomiku je informatizácia spoločnosti. V priebehu niekoľkých rokov je preto potrebné zabezpečiť, aby takmer každý občan bol informačne gramotný, mal prístup k internetu a pociťoval výhody informačnej spoločnosti. Výsledkom bude zvýšenie celkovej vzdelanosti, produktivity a zamestnanosti, začleňovanie znevýhodnených skupín občanov do spoločnosti, skvalitnenie služieb, väčší rast inovácií a zefektívnenie použitia verejných prostriedkov. Hlavné priority v oblasti rozvoja informačnej spoločnosti na Slovensku sú nasledovné:

" informačná gramotnosť
" efektívna elektronizácia verejnej správy
" široká dostupnosť internetu

Dnešný nedostatočný rozvoj v oblasti budovania informačnej spoločnosti na Slovensku bol doteraz z veľkej časti zapríčinený aj neexistenciou "jednotného velenia" s nadrezortnými kompetenciami v tejto oblasti. Preto bude nevyhnutné výrazne posilniť inštitucionálnu kapacitu v tejto oblasti: v krátkodobom horizonte zvýšením kompetencií splnomocnenca Vlády SR pre informatizáciu a v strednodobom horizonte napríklad transformáciou ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií s presunutím dôrazu na informatizáciu.

Informačná gramotnosť

Zamestnávanie v znalostnej ekonomike si vyžaduje informačnú gramotnosť. Prioritou je zabezpečenie informačnej gramotnosti všetkých vekových a sociálnych skupín obyvateľstva. Tradičnú školu je potrebné čo najskôr premeniť na školu modernú, pričom je potrebné zmeniť obsah aj formu výučby s ohľadom na informatizáciu. Efektívnym nástrojom informatizácie spoločnosti je informatizácia vzdelávania, konkrétne informatizácia regionálneho školstva, vysokého školstva a systému celoživotného vzdelávania. Informačné a komunikačné technológie sa musia stať nástrojom, ktorý žiak aj pedagóg používajú pri ich každodennej práci. Je potrebné:

" zabezpečiť počítačovú gramotnosť učiteľov na všetkých stupňoch škôl ako aj všetkých zamestnancov vo verejnej správe
" približovať sa k európskemu priemeru vo vybavenosti informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) na školách
" podporiť zvyšovanie počítačovej gramotnosti občanov a celoživotné vzdelávanie v oblasti IKT a to aj v spolupráci so súkromným sektorom
" zlepšiť všeobecné povedomie o výhodách informačnej spoločnosti a informačnej gramotnosti, so zameraním na špecifické skupiny (e-začleňovanie)

Efektívna elektronizácia verejnej správy

Popri súkromnom sektore zohráva aj štát kľúčovú úlohu vo vytváraní ponuky elektronických služieb, ktoré sú jedným z významných katalyzátorov procesu informatizácie. Štát musí odstrániť bariéry rozvoja elektronických služieb poskytovaných súkromnými firmami. Zároveň musí zaviesť moderné a efektívne verejne poskytované elektronické služby v širokom rozsahu, ako aj zaistiť bezpečnosť a dôveru v tieto služby. Bude si to vyžadovať konsolidáciu využívania informačných technológií vo verejnom sektore, prepojenie informačných systémov a zmenu organizačných procesov. Cieľom elektronizácie verejnej správy je najmä zefektívnenie poskytovania rôznych služieb pre občanov a súkromný sektor tak, aby ušetrený čas mohli venovať produktívnej činnosti. Je potrebné:

" prepojiť základné informačné systémy inštitúcií verejnej správy efektívnym, spoľahlivým a bezpečným spôsobom, definovať štandardy a rozhrania pre výmenu dát medzi orgánmi verejnej správy
" sprístupniť na ústrednom verejnom portáli postupne služby pre občanov a špeciálne pre podnikateľov (pozri aj časť Podnikateľské prostredie)
" zlepšiť fungovanie všetkých verejných registrov a databáz ich úplnou elektronizáciou a prechodom na on-line služby (pozri aj časť Podnikateľské prostredie)
" na základe auditu vynakladania prostriedkov do oblasti informačných a komunikačných technológií a služieb vo verejnej správe zefektívniť proces informatizácie vo verejnom sektore, zaviesť koncepčnosť a sledovať konkrétne výsledky projektov, zvážiť možnosti spoločného verejného obstarávania
" zaviesť bezpečné elektronické identifikačné preukazy, ktoré sú potrebné pre transakcie v rámci e-vlády

Široká dostupnosť internetu

Kvalitná a cenovo dostupná informačná a komunikačná infraštruktúra je základnou podmienkou informatizácie. Prístup k širokopásmovému internetu, s dôrazom na moderné technológie, musí byť umožnený každému občanovi, podľa možnosti v domácnosti, ale aj na verejných miestach. Podľa viacerých štúdií a prieskumov je najväčšou bariérou pripojenia na internet cena počítača a cena samotného pripojenia. Je preto potrebné vhodnými legislatívnymi a regulačnými opatreniami podporiť rozvoj konkurenčného prostredia, ktoré povedie k zníženiu cien a podpore investícií do sektoru telekomunikácií. Je potrebné:

" pokračovať v liberalizácii telekomunikačného trhu a to najmä skvalitnením procesu regulácie tohto trhu
" podporiť vybudovanie prístupu na širokopásmový internet a jeho rozšírenie v menej rozvinutých oblastiach, s efektívnym využitím chrbtových infraštruktúr, ktorých majoritným vlastníkom je štát
" podporiť rozvoj verejne prístupných miest pre prístup k internetu
" otvoriť všetky školské multimediálne učebne pre verejnosť
" podporiť programy založené na partnerstve so súkromnou sférou, ktorých cieľom je zabezpečiť počítače so širokopásmovým pripojením na internet pre širokú verejnosť


VEDA, VÝSKUM A INOVÁCIE

Inovačná politika, ktorá v sebe efektívne prepojí podporu vedy, výskumu a inovácií, sa musí stať ďalšou dlhodobou prioritou slovenskej vlády. Verejná politika by mala zabezpečiť dlhodobý rozvoj kvalitného vedeckého potenciálu. Slovensko potrebuje širokú základňu vedcov schopných realizovať kvalitný výskum na špičkovej medzinárodnej úrovni. Veľká časť vedcov a ich aktivít musí byť prepojená s podnikateľským sektorom tak, aby sa zabezpečil efektívny prenos vedeckých poznatkov do reálnych výstupov v hospodárstve v podobe inovácií. Verejná podpora základnej vedy a základného výskumu by mala byť odlíšená od podpory aplikovaného výskumu, vývoja a inovácií, keďže tie majú výrazne iný ekonomický charakter. Hlavné ciele v tejto oblasti sú nasledovné:

" Výchova a podpora kvalitných vedcov
" Výskum medzinárodnej kvality a s adekvátnym prepojením na podnikateľskú sféru
" Účinná verejná podpora podnikateľských aktivít zameraných na vývoj a inovácie

Výchova a podpora kvalitných vedcov

Hlavnou úlohou je motivovať talentovaných ľudí k vedeckej kariére vytvorením dobrých možností pre kvalitnú vedeckú prácu a zabezpečením ich adekvátneho kariérneho a finančného ohodnotenia. Nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie tohto cieľa je zabezpečenie adekvátneho financovania pre špičkových slovenských vedcov a výskumné inštitúcie. Je potrebné zaviesť taký systém financovania, ktorý umožní nárast zdrojov pre kvalitných vedcov a inštitúcie a zároveň prinúti nekvalitné inštitúcie k zániku. To sa dá dosiahnuť tým, že hlavný dôraz bude na financovanie založené na súťažnom princípe - financovať sa nebudú inštitúcie, ale kvalitné výskumné projekty vybrané na základe konkurencie a za dodržania prísnych vedeckých štandardov. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné:

" výrazne zvýšiť prepojenie medzi vedeckým výskumom a vysokoškolským vzdelávaním, predovšetkým uplatnením inštitútu výskumnej univerzity, ktoré by sa v spolupráci s inými výskumnými inštitúciami mali stať základom vedeckého výskumu v Slovenskej republike
" odbúravať inštitucionálne prekážky, ktoré zabraňujú špičkovým vedcom v kariérnom postupe v domácich výskumných a akademických inštitúciách
" rozdeliť verejné financovania výskumu na inštitucionálne a kompetitívne, t.j. založené na súťaživom princípe; nárok na inštitucionálne financovanie by mali mať len výskumné univerzity a SAV; inštitucionálne financovanie by malo byť poskytované len v takej miere, ktorá by im sama o sebe umožnila len prežívať, tak aby boli motivované udržiavať adekvátnu kvalitu nevyhnutnú na úspešné získavanie financií zo zdrojov založených na súťaživom princípe
" zvýšiť verejnú finančnú podporu (vrátane štipendií) pre doktorandov a zaviesť podporu pre post-doktorandov
" vytvoriť finančné nástroje na zlepšenie medzinárodnej mobility slovenských vedcov a mobility vedcov medzi akademickým a podnikovým sektorom



Výskum medzinárodnej kvality a s adekvátnym prepojením na podnikateľskú sféru

Domáci výskum podporovaný z verejných zdrojov musí zodpovedať kvalitou a zameraním aktuálnym európskym a svetovým štandardom. Základný výskum musí odrážať aktuálny vývoj vo svetovej vede. Aplikovaný výskum a vývoj musí reagovať na najdôležitejšie hospodárske výzvy a prispievať k ekonomickému rastu. Preto musí byť v oblasti aplikovaného výskumu a vývoja zabezpečené aktívne prepojenie medzi akademickým sektorom a podnikateľským sektorom. Ako veľmi malá krajina, Slovensko nemôže robiť výskum na najvyššej svetovej úrovni vo všetkých oblastiach vedy. Preto bude nevyhnutné na základe širokej odbornej diskusie vybrať malý počet prioritných oblastí, v ktorých bude štát vytvárať podmienky na dosiahnutie takejto kvality výskumu. Ich výber musí vychádzať z reálnych možností slovenskej vedy a výskumu a atraktívnosti daných oblastí pre dlhodobý rozvoj konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky v medzinárodnom meradle. Preto je potrebné:

" zaviesť účinnú spoluprácu a spoluzodpovednosť ministerstiev školstva, hospodárstva, prípadne iných relevantných rezortov vo verejných nástrojoch a inštitúciách na podporu aplikovaného výskumu a vývoja
" zaviesť mechanizmy nezávislého hodnotenia kvality programov a projektov a povinnosť zverejňovať výsledky všetkých verejne podporovaných výskumných projektov
" zaviesť nástroje na zvýhodnenú verejnú podporu tých vedeckých tímov a inštitúcií, ktoré sú úspešné pri spolupráci a získavaní zdrojov zo súkromných a medzinárodných zdrojov
" zabezpečiť nadštandardnú finančnú podporu výskumu v 2-3 prioritných oblastiach a sieti tzv. "centier excelentnosti"
" odbúrať inštitucionálne prekážky, ktoré znižujú mobility kvalitných vedcov medzi akademickým a podnikateľským sektorom
" vytvoriť funkčné nástroje na podporu čerpania finančných zdrojov na projekty medzinárodných programov výskumu a vývoja, komunitárnych programov a iniciatív EÚ v oblasti výskumu a vývoja

Účinná verejná podpora podnikateľských aktivít zameraných na vývoj a inovácie

K ekonomickému rastu výrazne prispieva vznik nových, inovatívnych firiem a aktivity zamerané na vývoj a inovácie v už existujúcich firmách. Keďže úspešné vytvorenie inovatívnej firmy je príliš riskantné, často dochádza k zlyhaniu trhu, pri ktorom súkromný sektor financuje menší počet firiem, než je ekonomicky optimálne. Podobne platí, že aktivity zamerané na inovácie sú väčšinou veľmi riskantné a nákladné a súkromné firmy ich často uskutočňujú v menšej miere, než je ekonomické optimum. Tak je to aj na Slovensku. Z tohto dôvodu by mal štát vytvárať také prostredie a nástroje, ktoré bude podporovať vznik a úspešné fungovanie nových firiem a motivovať existujúce firmy, aby zvyšovali aktivity zamerané na vývoj a inovácie smerom k ekonomickému optimu. Na to je na Slovensku potrebné:

" posilniť motivácie na zvýšenie výdavkov súkromnej sféry na výskum, vývoj a inovácie, a to najmä zavedením efektívneho verejného spolufinancovaním takýchto aktivít
" zjednotiť a skvalitniť existujúce verejné nástroje na podporu inovatívnych firiem, najmä malých a stredných
" vytvoriť významný verejný podporný nástroj na zlepšenie ponuky rizikového kapitálu pre inovatívne firmy v skorom štádiu ich činnosti
" zlepšiť vzdelávacie aktivity o možnostiach rizikového kapitálu pre podnikateľov a potenciálnych podnikateľov (pozri aj časť Vzdelávanie a zamestnanosť)


PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE

Zdravé podnikateľské prostredie, ktoré motivuje ľudí k podnikaniu, je jedným z kľúčových nástrojov vlády na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti krajiny. Podnikateľské prostredie musí umožniť efektívnu súťaž podnikateľov, ktorá je základným motorom ekonomiky. Verejné inštitúcie musia slúžiť na to, aby túto súťaž zvyšovali a zjednodušovali a nie aby komplikovali podnikateľom život.

Vláda a samosprávy budú preto vytvárať na celom území Slovenska také podnikateľské prostredie, ktoré bude podporovať nové investície, zvyšovanie produktivity, inovácie a tvorbu nových pracovných miest. Z hľadiska nástrojov, ktoré majú dopad na verejné financie, bude vláda a samosprávy preferovať znižovanie daňového a odvodového zaťaženia pre všetkých podnikateľov. Individuálna podpora podnikateľov prostredníctvom verejných výdavkov sa bude využívať len vo výnimočných a jasne odôvodnených prípadoch a podľa jasne stanovených a vopred známych pravidiel. Hlavné priority v oblasti podnikateľského prostredia sú nasledovné:

" Vysoká vymožiteľnosť práva
" Verejné inštitúcie ako partner a nie bremeno
" Efektívny prístup ku kapitálovému trhu pre všetky podniky
" Kvalitná fyzická infraštruktúra a služby v sieťových odvetviach

Vysoká vymožiteľnosť práva

Vymožiteľnosť práva je v súčasnosti kľúčovou prekážkou rozvoja podnikateľskej sféry na Slovensku. Vláda preto musí vytvoriť podmienky na rýchle a spravodlivé riešenie sporov, ktoré zabezpečí vymožiteľnosť zmlúv a ochranu vlastníckych práv. Vymožiteľnosť práva musí byť urýchlená nielen vo fáze do vydania právoplatného rozhodnutia, ale aj v ďalšej fáze, teda až do úspešného výkonu rozhodnutia. To je možné dosiahnuť najmä nasledovnými krokmi:

" znižovať priestor pre korupciu v súdnictve
" zlepšiť manažment súdnictva, predovšetkým v oblasti ľudských zdrojov a financovania súdnictva
" zlepšiť podmienky pre mimosúdne riešenie sporov
" zaviesť účinné mechanizmy na vymáhanie pohľadávok a posilnenie práv aktívnych veriteľov
" zaviesť systém Hodnotenia dopadov regulácie (Regulatory impact assessment), ktorý zabezpečí zhodnotenie novonavrhovanej legislatívy na úrovni SR a EÚ najmä z hľadiska jej dopadov na podnikateľské prostredie

Verejné inštitúcie ako partner a nie bremeno

Verejná správa na úrovni EÚ, štátu, vyšších územných celkov, miest a obcí musí zefektívniť svoje fungovanie, a to najmä vo vzťahu k podnikateľom. Je potrebné ďalej zjednodušovať vstup podnikateľov na trh, pôsobenie na ňom, ale i výstup z trhu. Cieľom je minimalizovať regulačnú a finančnú záťaž, ktorá zbytočne odčerpáva podnikateľom ľudské a finančné zdroje. Na to je potrebné:

" zvýšiť kvalitu štátnej správy kombináciou konkurencieschopného odmeňovania, investícií do štátnych zamestnancov a jej ďalšieho zoštíhlenia
" znížiť bremeno daňového a odvodového zaťaženia podnikateľov - to je možné dosiahnuť jednak znižovaním celkových daní a odvodov podnikateľov, alebo zmenou štruktúry celkového daňovo-odvodového zaťaženia
" realizovať a naplniť v praxi výsledky komplexného procesného auditu s cieľom zjednodušenia vzťahov verejnej správy a podnikateľov, predovšetkým v oblasti ochrany životného prostredia, stavebných povolení a informačných povinností
" plne elektronizovať výmenu informácií o podnikateľovi medzi jednotlivými verejnými inštitúciami; žiadna informácia, ktorú už o podnikateľovi má niektorá verejná inštitúcia nesmie byť požadovaná priamo od podnikateľa inou verejnou inštitúciou - tie si ich musia medzi sebou vymeniť elektronicky a automaticky
" zjednodušiť požiadavky verejných inštitúcií smerom k podnikateľom pri vstupe na trh a to najmä plnou informatizáciou celého procesu a prípadne aj zavedením tzv. one-stop-shops (t.j. vo vzťahu k budúcemu podnikateľovi sústredením celého registračného procesu na jedno miesto)
" posilniť transparentnosť a efektívnosť verejného obstarávania postupným prechodom na úplne elektronické verejné obstarávanie

Efektívny prístup ku kapitálovému trhu pre všetky podniky

Nevyhnutným predpokladom dlhodobého rozvoja ekonomiky a najmä inovatívnych malých a stredných podnikov je výrazné zlepšenie ich prístupu ku kapitálovému trhu a k nebankovým finančným zdrojom vo všeobecnosti. Vládna politika preto musí vytvoriť vhodné podmienky pre rozvoj rizikového kapitálu a prístupu slovenských firiem k akciovému trhu. Podstatný je efektívny prístup slovenských firiem ku kapitálovému trhu a nie to, kde sa bude tento trh nachádzať. Vzhľadom k malej veľkosti slovenskej ekonomiky a jej vysokej miere integrácie do jednotného európskeho trhu nemá význam sústrediť sa na rozvoj národného akciového trhu, ktorý by bol sústredený na domácej burze. Namiesto toho je potrebné integrovať slovenský kapitálový trh do európskeho kapitálového trhu a osobitne vytvoriť regionálny stredoeurópsky trh s kapitálom. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:

" podporiť vytvorenie integrovaného stredoeurópskeho akciového trhu zmenou inštitucionálneho usporiadania a vlastníctva k CDCP, a.s. a BCPB, a.s.; prioritou by mala byť medzinárodná integrácia a vytvorenie silnej regionálnej burzy, tak ako je to napríklad v severských krajinách, a to zlúčením, resp. úzkym prepojením hlavných regionálnych búrz (najmä Bratislava, Praha, Budapešť, Varšava, Viedeň a prípadne aj Ljubljana).
" odstrániť legislatívne a inštitucionálne bariéry na domácom akciovom trhu.
" odstrániť bariéry v oblasti cezhraničného zúčtovania a vyrovnania a zníženie nákladov týchto operácií
" vytvoriť integrovaný regulačný rámec nad finančným trhom
" podporiť rozvoj zdrojov dlhodobého kapitálu odstránením legislatívnych bariér, najmä vo vzťahu k zdrojom z bánk, poisťovní, fondov kolektívneho investovania a penzijných fondov
" kroky na zvýšené stimulovanie rizikového investovania sú opísané v časti Inovácie, veda a výskum

Kvalitná fyzická infraštruktúra a služby v sieťových odvetviach

Vláda a samosprávy budú svojimi opatreniami podporovať taký rozvoj fyzickej infraštruktúry a vývoj v sieťových odvetviach (elektroenergetika, plynárenstvo, telekomunikácie, doprava, vodárenstvo, pošta, a teplárenstvo), ktorý zabezpečí pre spotrebiteľov kvalitné produkty a služby za primerané ceny. To sa dá najlepšie dosiahnuť rozvojom konkurencie v sieťových odvetviach, dobudovaním cezhraničných prepojení s členskými krajinami EÚ a reálnym otváraním slovenských trhov tak, aby všetci domáci odberatelia, vrátane domácností, získali možnosť výberu dodávateľa. Medzi priority patrí:

" urýchliť modernizáciu a rozvoj kvalitnej dopravnej a environmentálnej infraštruktúry na celom území krajiny, a to aj väčším zapojením súkromných finančných zdrojov
" urýchlene uvoľňovať zvyšné legislatívne bariéry, ktoré zamedzujú vstupu nových producentov na slovenský trh
" postupne ukončovať reguláciu v tých oblastiach sieťových odvetví, kde sa dosiahne dostatočná úroveň skutočnej konkurencie
" zvýšiť profesionalitu všetkých regulátorov v oblasti podniktaľského prostredia a verejnú kontrolu nad nezávislými regulátormi sieťových odvetví
" dokončiť privatizáciu všetkých podnikov sieťových odvetví
" plne zohľadniť v cene energie skutočné ekonomické a environmentálne náklady na ich produkciu; to si bude vyžadovať predovšetkým zefektívnenie štátnej pomoci obnoviteľným a neobnoviteľným zdrojom energií

VZDELÁVANIE A ZAMESTNANOSŤ

Zabezpečenie vysokej miery zamestnanosti a predpokladov pre vysokú produktivitu práce je najlepšou zárukou dlhodobej vysokej životnej úrovne pre všetkých obyvateľov Slovenska. Verejná politika v oblasti ľudských zdrojoch musí vytvoriť pre všetkých občanov možnosti a schopnosti neustále sa vzdelávať, absorbovať nové informácie a plynulo prechádzať z jedného zamestnania do druhého. Osobitne dôležité je však využiť vzdelávaciu politiku ako nástroj boja proti medzigeneračnej reprodukcii chudoby. Každé dieťa musí mať možnosť dosiahnuť kvalitné vzdelanie zodpovedajúce jeho potenciálu. Hlavné priority v oblasti ľudských zdrojov sú nasledovné:

" Moderná vzdelávacia politika
" Dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti
" Vyrovnanie sa so starnutím obyvateľstva

Moderná vzdelávacia politika

Základným krokom na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti Slovenska v oblasti ľudských zdrojov je dokončenie reformy základného a stredného školstva s dôrazom na reformu obsahu vzdelávania. Vzdelávanie musí zabezpečiť všeobecné zručnosti pre všetkých žiakov a predovšetkým odrážať súčasné a očakávané potreby trhu práce. Zmeny v systéme školstva musia zabezpečiť vysokú mieru slobody žiaka vybrať si školu a možnosť školy vybrať si formu a obsah vzdelávania. To musí byť spojené s univerzálnym a prepracovaným systémov merania kvality učenia, inštitúcií a zriaďovateľov. Zároveň je potrebné zlepšovať moderné vybavenie škôl na všetkých stupňoch vzdelávania. To si bude vyžadovať nasledovné kroky:

" uskutočniť obsahovú a procesnú premenu tradičnej školy na modernú školu a zaviesť celkovú zmenu obsahu vyučovania od memorovania informácií smerom k schopnosti ich získavať, vyhodnocovať a využívať
" posilniť a zlepšiť vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, informačných technológií a základných podnikateľských vedomostí a zručností pre každého absolventa strednej školy
" zvyšovať kvalitu učiteľov, najmä zatraktívňovaním učiteľského povolania pre kvalitných pedagógov a prostredníctvom zlepšovania podmienok pre ich výchovu a neustály rozvoj ich zručností
" postupne predlžovať priemernú dĺžku vzdelávania, tak aby sa maturita stala štandardným ukončením vzdelania pre takmer všetkých žiakov
" konsolidovať, profesionalizovať a rozširovať nástroje na rozvoj talentu detí a mládeže či už v podobe základných umeleckých škôl, športových škôl, olympiád alebo korešpondenčných seminárov
" podporovať programy integrácie detí z marginalizovaných skupín do štandardného školského prostredia; dôraz by mal byť kladený aj na finančnú podporu prístupnosti vzdelania pre deti z chudobných rodín prostredníctvom štipendií a podobných nástrojov.

Na úrovni vysokých škôl je nevyhnutné zamerať sa na rozšírenie kapacít a výrazné zvýšenie kvality. Kľúčom k dosiahnutiu tohto cieľa je pružný systém, kde vysoké školy reagujú najmä na požiadavky trhu práce a mladých ľudí, ale aj na dopyt po celoživotnom vzdelávaní a tie najkvalitnejšie z nich sú zároveň centrom výskumu a vývoja na medzinárodne porovnateľnej úrovni. Prostredníctvom ich aktivít by sa vysoké školy mali zároveň stať jedným motorov spoločenského a ekonomického rozvoja regiónu, v ktorom sa nachádzajú. Nástroje na dosiahnutie týchto cieľov sú nasledovné:

" zlepšiť prístupnosť vzdelávania zvýšením dostupných finančných zdrojov; to sa dá dosiahnuť aj prostredníctvom kombinácie spoluúčasti študentov na hradení nákladov na štúdium, garantovaných pôžičiek a sociálnych štipendií
" zvyšovať kvalitu pedagógov, najmä zatraktívňovaním učiteľského povolania pre kvalitných pedagógov a prostredníctvom zlepšovania podmienok pre ich profesný, teda najmä vedecký rast
" prostredníctvom zvýšenia konkurencie ako aj priamymi grantovými nástrojmi stimulovať profiláciu vysokých škôl a ich činnosti
" podporiť získanie všeobecných zručností u absolventov všetkých vysokých škôl (napr. komunikačné, analytické, alebo práca v tíme) ako aj rozšírenie praktických zručností získaných predchádzajúcim štúdiom (jazyky, digitálna gramotnosť, alebo podnikanie)
" podporiť mobilitu študentov aj pedagógov, ktorá sa musí stať automatickou súčasťou vzdelávania
" kroky v oblasti výskumu a vývoja sú uvedené v časti Inovácie, veda a výskum

Väčšina obyvateľstva v práceschopnom veku bude potrebovať niekedy počas svojho života ďalšiu injekciu vedomostí a zručností. Z tohto dôvodu je nevyhnutné urýchlene vytvoriť prístupný, modulárny a trhový systém celoživotného vzdelávania. Najdôležitejšou úlohu štátu je:

" podporovať vytváranie a používanie štandardov v kľúčových oblastiach (napr. vodičský preukaz pre IT alebo cudzie jazyky)
" odstránenie bariér vstupu poskytovateľov do rôznych segmentov vzdelávacieho systému
" vytvoriť funkčný model financovania ďalšieho vzdelávania spojením zdrojov zamestnávateľa, verejných financií a zamestnanca
" posilniť vzdelávacie programy druhej šance pre ľudí s nízkym vzdelaním; takéto programy musia byť postavené na prepojení centrálne podporovaných partnerstiev a aktivít samospráv
" podporovať princíp učiacich sa regiónov, kde regionálne siete rozličných inštitúcií vytvárajú na mieru šité služby poradenstva a celoživotného vzdelávania

Dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti

Dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti je podmienené úspešným napĺňaním stratégie ako celku, napriek tomu je dôležité uviesť viaceré kľúčové kroky, ktoré môžu výrazne ovplyvniť konkrétne oblasť zamestnanosti. Medzi najdôležitejšie priority patria:

" znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce a to najmä u nízko príjmových skupín; keďže Slovensko má už dnes najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie ekonomiky v rámci EÚ, je potrebné uvažovať o presunoch vo váhe zdaňovania pri jednotlivých položkách v celkovom daňovo-odvodovom systéme
" spružniť pracovnoprávne vzťahy a zjednodušiť regulačné a administratívne bremeno pri zamestnávaní a pri účasti jednotlivcov vo formálnej ekonomike
" koncentrovať neštandardné nástroje na výrazne zaostávajúce regióny
" zmeniť koncepciu bytovej politiky smerom k jej chápaniu najmä ako nástroja geografickej mobility, pričom štát a obce by mal predovšetkým vytvárať podmienky pre súkromné investície do bytovej výstavby

Vyrovnanie sa so starnutím obyvateľstva

Zníženie počtu detí, starnutie populácie či migračné tlaky sú výzvy, s ktorými sa musí Lisabonská stratégia vyrovnať. Aj keď Slovensko počas uplynulých rokov sformulovalo konkrétne politiky v mnohých oblastiach, zostáva pred nami stále úloha pripraviť dlhodobú populačnú politiku s odpoveďami na otázky pôrodnosti a imigrácie. Medzi najdôležitejšie priority v tomto smere patria:

" zabezpečiť efektívnu podporu zladenia rodinného a pracovného života pre rodičov malých detí; počas krátkeho obdobia, keď jeden rodič objektívne nie je schopný byť v práci, rodičia musia mať čo najvýraznejšiu podporu spoločnosti a reálny prístup k službám starostlivosti o deti
" zabezpečiť dostupnosť bývania pre mladé rodiny v oblastiach hospodárskeho rozmachu
" pokračovať v reforme sociálneho poistenia a to najmä v oblasti ďalšieho prehĺbenia motivácie pracovať dlhšie a primerane fyzickému a psychickému stavu jednotlivca

AUTORSKÝ TÍM


Vedúci autorského tímu

Martin Bruncko, Ministerstvo financií Slovenskej republiky


Autori

Miroslav Beblavý, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
Martin Bruncko, Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Irma Chmelová, Stockholm School of Economics
Vladimír Tvaroška, Ministerstvo financií Slovenskej republiky


Ďalší spolutvorcovia

Beáta Brestenská, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky
Vladimír Dvořáček, Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Richard Filčák, Central European University (Budapešť)
Peter Mederly, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
Ľudovít Odor, Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Ondrej Studenec, Ministerstvo financií Slovenskej republiky


Autori týmto ďakujú všetkým kolegom a spolupracovníkom, ktorí im pomohli a poskytli informácie, alebo komentáre pri príprave tejto stratégie.

Príloha: