Medzinárodná ochrana investícií

Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií, nazývané aj bilaterálne investičné dohody, sú významnými medzinárodnými zmluvnými dokumentami. Predstavujú štandardné medzinárodné zmluvy, ktoré sa uzatvárajú medzi suverénnymi subjektami medzinárodného práva verejného s cieľom vytvárať priaznivé ekonomické podmienky pre rozvoj zahraničných investícií.

Rozvoj medzinárodných ekonomických aktivít a prílev zahraničného kapitálu do našej ekonomiky liberalizáciou ekonomických podmienok umožňuje, aby sa do vnútornej ekonomiky zapájali aj zahraničné subjekty, čím sa na jednej strane umožňuje oživenie ekonomiky zvyšovaním podielu zahraničného kapitálu a na strane druhej sa podčiarkuje potreba vytvorenia spravodlivého právneho rámca na zmluvnom základe pre ochranu investorov a ich investícií.

Prílev zahraničných investícií ovplyvňuje najmä oblasti ako hospodársky rast, príjmy do štátneho rozpočtu, prínos know-how alebo zamestnanosť. Praktickým výsledkom uzatvorenia takejto dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií by malo byť vytvorenie prostredia, ktoré podporí zakladanie podnikov so zahraničnou účasťou a zahraničné priame a portfóliové investície.

Mimoriadny význam tiež spočíva i v garancii voľného cezhraničného prevodu kapitálu spojeného s týmito investíciami.

Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií sú medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy (čl. 7 ods. 4 Ústavy SR), ktoré majú vždy charakter prezidentskej zmluvy. Priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi, podliehajú ratifikácii a vyhlasujú sa v Zbierke zákonov SR.

Rokovania bilaterálnych dohôd o ochrane a vzájomnej podpore investícií medzi členskými štátmi EÚ a tretími štátmi sa v súčasnosti riadia Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1219/2012 z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami. V zmysle tohto nariadenia sa rokovanie dohôd o ochrane a vzájomnej podpore investícií môže uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom Európskej komisie. Vyrokovaná dohoda o ochrane a vzájomnej podpore investícií následne podlieha autorizácii Európskou komisiou.

Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií uzavreté medzi SR a tretími štátmi

Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií uzavreté medzi SR a členskými štátmi Európskej únie*

Nižšie v prílohách sa nachádzajú príslušné dohody o ochrane a vzájomnej podpore investícií v ich anglickom znení, ktoré je v prípade akýchkoľvek rozdielov pri výklade jednotlivých jazykových verzií rozhodujúcim znením.

* Ministerstvo financií Slovenskej republiky si dovoľuje upozorniť na skutočnosť, že Slovenská republika považuje dohody o ochrane a vzájomnej podpore investícií medzi členskými štátmi Európskej únie za prinajmenšom neaplikovateľné z dôvodu ich konfliktu s právom EÚ. Rovnako aj ďalšie členské štáty EÚ a samotná EÚ v súčasnosti posudzujú, či sú tieto dohody platné a aplikovateľné. Táto otázka doposiaľ nie je s konečnou platnosťou vyriešená. V júni 2015 Európska komisia vo veci dohôd ochrane a vzájomnej podpore investícií začala tzv. infrigement proti 5 členským štátom EÚ vrátane Slovenskej republiky a zároveň tzv. PILOT konanie proti ďalším členským štátom. Veľký význam v tejto veci má aj rozhodnutie nemeckého Najvyššieho spolkového súdu, ktorý v konaní o zrušení arbitrážneho rozhodnutia v spore Achmea vs. SR predložil otázku aplikovateľnosti dohôd o ochrane a vzájomnej podpore investícií uzavretých medzi členskými štátmi Európskej únie na prejudiciálne konanie Súdnemu dvoru EÚ.