[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Keď zohľadníme vplyv krízy na ekonomiku a fakt, že Slovensko nemuselo zachraňovať finančný systém, tak nárast dlhu na Slovensku od vzniku krízy bol v rámci EÚ nadpriemerný. Z nášho zjednodušeného ilustratívneho prístupu vyplýva, že dlh vzrástol o 3,4 mld. eur viac, ako by vzrástol v priemernej krajine EÚ, ktorá by bola vystavená rovnakým ekonomickým podmienkam. Ak by sme sa porovnávali len so susednou Českou republikou, naše dodatočné zadlženie bolo ešte väčšie. Dôvodom je, že Slovensko malo najvyšší reálny nárast výdavkov v EÚ.
Eurostat dňa 26. apríla 2011 publikoval predbežné údaje o výške deficitu a dlhu v krajinách EÚ za rok 2010. Výška hrubého dlhu verejnej správy na Slovensku dosiahla na konci minulého roku úroveň 41,0% HDP, čo je polovica priemeru krajín Európskej únie (80,0% HDP) a pod referenčnou úrovňou maastrichtského kritéria (60% HDP). V porovnaní so stavom ku koncu roka 2009, kedy dlh dosahoval hodnotu 35,4% HDP, došlo k nárastu o 5,5 percentuálnych bodov.
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.