[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Kto je viac zadlžený? Firmy, či domácnosti na Slovensku? A kto svoje úvery lepšie spláca? Aký vplyv má na schopnosť splácať svoje dlhy ekonomický vývoj v krajine? Na tieto a ďalšie otázky hľadali odpovede analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR (MF SR). Výsledky sú jednoznačné, dlh domácnosti za poslednú dekádu výrazne vzrástol a dnes sú zadlžené viac ako živnostníci a firmy. Na druhej strane, v prípade krízy sú domácnosti najspoľahlivejšími dlžníkmi.
Celkový objem úverov na Slovensku narástol od roku 2010 o viac ako 60 %. Zatiaľ čo v roku 2010 predstavovali úvery poskytnuté domácnostiam, firmám či samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) spolu viac ako 32 mld. eur, v minulom roku to už bolo viac ako 52 mld. eur.
Najvýraznejšie sa v tomto období zadlžovali domácnosti, ktorých celkový objem úverov vzrástol o viac ako 115%, z takmer 14,5 mld. eur v roku 2010 na viac ako 31 mld. eur v minulom roku. Za posledných desať rokov domácnosti v objeme svojich dlhov predbehli aj firmy. Zadlženie slovenských domácností stále rastie a pozitívne ekonomické výsledky naďalej podporujú záujem ľudí vziať si úver. Získanie pôžičky je totiž mimoriadne výhodné nielen kvôli Európskej centrálnej banke, ktorá drží úrokové sadzby na nule, ale aj kvôli ekonomickému vývoju na Slovensku.
Čo sa týka samotného splácania, domácnosti analytici vyhodnotili ako relatívne stabilné v porovnaní so živnostníkmi (SZČO), ktorí na zmeny investičnej aktivity, či úrokov reagujú najcitlivejšie. Dlhodobo najspoľahlivejšími dlžníkmi sú podniky, v čase recesie však najspoľahlivejšie splácajú úvery domácnosti.
Tempo zadlžovania sa našich domácností je síce v porovnaní s EÚ nadpriemerné, kvalita splácania úverov sa však od finančnej krízy spred desiatich rokov zlepšila a dnes je približne na úrovni EÚ. Podiel nesplácaných úverov sa u nás od finančnej krízy postupne znižuje.
Najvýraznejšie zlepšenie pritom dosiahli SZČO a pomaly dobiehajú domácnosti a podniky. Zatiaľ čo v roku 2010 nesplácali živnostníci viac ako 360 dní takmer 10% všetkých úverov ktoré si vzali, v minulom roku toto číslo kleslo iba na 2,5%. V prípade firiem a domácností tiež došlo k zlepšeniu splácania, avšak nie až tak výrazne ako v prípade SZČO. K celoplošnému zlepšeniu prispeli zrejme okrem pozitívnych makroekonomických podmienok aj prísnejšia banková regulácia v oblasti likvidity, kreditnej kvality a kapitálovej primeranosti.
Rizikom nesplácania zostáva ekonomické spomalenie. Silnejšia ekonomická recesia by totiž spôsobila nárast zlyhaných úverov. Subjektmi, ktoré by boli najviac postihnuté nepriaznivým ekonomickým vývojom sú SZČO. Na druhom mieste sú podniky a domácnosti až na konci.
Celý komentár k téme nájdete tu: https://www.finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/komentare/komentare-z-roku-2019/11-ani-lacne-uvery-nie-su-zadarmo-jul-2019.html
Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.