[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Investície do zatepľovania budov už nebudú zaťažovať verejné financie. Je to výsledok viac ako trojročnej diskusie a snáh Ministerstva financií SR, ktoré počas uplynulých rokov intenzívne komunikovalo o tejto téme s Európskou komisiou, Eurostatom, a ostatnými členskými krajinami EÚ. Tento týždeň vydal Eurostat štatistické usmernenie, podľa ktorého súkromné investície do renovácie a energetickej efektívnosti verejných budov už viac nebudú negatívne ovplyvňovať deficit ani dlh verejného sektora.
Ministerstvo financií SR víta tento výsledok a očakáva od neho nárast investícií, ktoré budú pozitívne vplývať na obnovu verejnej infraštruktúry, energetickú samostatnosť Slovenska, ochranu životného prostredia a tvorbu pracovných miest. Nové pravidlá umožnia zapájanie know-how a financií súkromného sektora do takýchto investícií, a to bez vplyvu na verejné financie.
„Božie mlyny melú pomaly ale isto. V prípade Európskej únie to platí dvojnásobne. Aj keď presviedčanie našich partnerov v Bruseli nás stálo množstvo práce a úsilia, som mimoriadne rád, že výsledok je pozitívny“, uviedol minister financií Peter Kažimír.
Účasť súkromného sektora na investíciách do energetickej efektívnosti verejných budov zvyšuje kvalitu a znižuje náklady poskytovaných služieb. Okrem toho otvára dvere pre ambicióznejšie investície do energetickej efektívnosti verejných budov.
"Je to určite dobrá správa pre primátorov a starostov, pretože môžu s väčšou istotou mobilizovať financie pre školy či nemocnice a ďalšiu verejnú infraštruktúru. Investície do energetickej efektívnosti budov môžu podstatne zvýšiť úspory na energiách a znížiť tak ich prevádzkové náklady. Navyše, majú pozitívny vplyv na zdravie občanov, pretože budú užívať zdravšie, zrenovované budovy," povedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
Tri štvrtiny z viac než 15 tisíc budov na Slovensku sú ešte stále v pôvodnom stave, preto je ich prevádzka zbytočne drahá a neposkytujú zdravé a produktívne prostredie.
„Vysoko oceňujeme angažovanosť slovenského ministerstva financií pri riešení otázky použitia EPC služieb na zlepšovanie energetickej efektívnosti v oblasti verejného sektora. Veríme, že nové usmernenie umožní efektívnejšie využiť napríklad súčasné eurofondy“, konštatoval predseda Správnej rady Budovy pre budúcnosť Peter Robl.
V minulosti investície súkromných firiem na renováciu a energetické zhodnotenie verejných budov (napríklad výmena kotlov či okien, zateplenie budov, inštalácia inteligentného riadenia energetickej spotreby a iné opatrenia) z pohľadu štatistického vykazovania navyšovali deficit a dlh verejného sektora.
Dialo sa tak aj napriek tomu, že dané opatrenia boli financované zo zdrojov súkromných firiem, ktoré následne garantovali zníženie výdavkov verejných budov na energetickú spotrebu. Súkromné firmy svoj príjem získavali práve z takto ušetrených výdavkov verejných budov. Platilo pritom, že pokiaľ sa úspory nedosiahli v garantovanej výške, za chybu platila súkromná spoločnosť a nie verejný sektor.
Takéto nastavenie pravidiel v minulosti viedlo k paradoxnej a nelogickej situácii, v ktorej verejný sektor nemal žiadnu motiváciu, aby investície do renovácie a energetickej efektívnosti verejných budov realizoval zo súkromných zdrojov namiesto zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Usmernenie Eurostatu k štatistickému zaznamenávaniu zmlúv o garantovaných energetických službách nájdete tu:
http://ec.europa.eu/eurostat/documents/1015035/7959867/Eurostat-Guidance-Note-Recording-Energy-Perform-Contracts-Gov-Accounts.pdf/
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.