Európska investičná banka (EIB)

Európska investičná banka - EIB

Európska investičná banka (European Investment Bank – EIB, http://www.eib.org/) je finančnou inštitúciou Európskej únie, ktorej členmi je v súčasnosti 28 krajín Európskej únie (EÚ). Predstavuje veľmi flexibilný a efektívny zdroj financovania projektov členských štátov EÚ a mimo územia EÚ. Vznikla na základe článkov 129 a 130 Rímskej zmluvy zakladajúcej Európske hospodárske spoločenstvo, ktorú podpísali v Ríme 25. marca 1957 a nadobudla platnosť 1. januára 1958. Sídlo EIB je v Luxemburgu a svoje kancelárie má v mnohých krajinách svojej pôsobnosti.

Akcionárom EIB je skupina 28 členských štátov EÚ, ktoré upisujú akcie v súlade s ich podielom v rámci EÚ. Činnosť EIB upravuje jej Štatút.

EIB pôsobí v rámci štruktúry Európskej únie ako banka, ktorá financuje projekty spĺňajúce ciele politiky Európskej únie.

EIB vykonáva svoje operácie aj mimo EÚ (pristúpujúce krajiny do EÚ, krajiny Stredozemia, Afriky, Karibiku a Tichomoria, zámorské krajiny a územiá, krajiny Ázie, Latinskej Ameriky) realizované v rámci externej politiky EÚ a v súlade s medzinárodnými dohodami schválenými EÚ.

Hlavným plánovacím dokumentom EIB je Operatívny plán banky na roky 2014 - 2016 (Corporate Operational Plan / COP). Medzi prioritné oblasti činnosti EIB v súčasnosti patria:

  • podpora malého a stredného podnikania;
  • hospodárska a sociálna súdržnosť a konvergencia v rozšírenej EÚ;
  • ochrana a zlepšenie prostredia a podpora udržateľného spoločenstva;
  • implementácia znalostnej ekonomiky;
  • rozvoj transeurópskych sietí;
  • udržateľná konkurencieschopnosť a energetická bezpečnosť.

 


Orgány EIB

EIB má vlastnú administratívnu štruktúru a rozhodovacie orgány, ktoré sú nezávislé od ostatných inštitúcií EÚ (http://www.eib.org/about/structure/governance/index.htm).

Rada guvernérov (the Board of Governors) pozostáva z ministrov navrhnutých každým z 28 členských krajín, zvyčajne ministrov financií. Rada stanovuje smernice pre úverovú politiku v súlade s cieľmi politiky EÚ, schvaľuje ročné finančné správy a účtovné závierky, rozhoduje o účasti banky na finančných operáciách mimo Európskej únie a o zvýšení základného imania EIB. Menuje členov Rady riaditeľov, Predstavenstva a Výboru pre audit.

Rada riaditeľov (the Board of Directors) má výhradnú právomoc prijímať rozhodnutia o poskytovaní finančných prostriedkov, najmä vo forme úverov, záruk a o uzatváraní pôžičiek. Okrem sledovania riadneho chodu banky Rada riaditeľov zabezpečuje, aby bola banka riadená v súlade s ustanoveniami zmluvy a štatútu a so všeobecnými smernicami stanovenými Radou guvernérov. Jej členovia sú menovaní guvernérmi na návrh členských štátov, a to na obdobie piatich rokov, ktoré sa môže opakovať. Členovia rady sa zodpovedajú iba banke. Rada riaditeľov pozostáva z 29 riaditeľov, pričom každý členský štát a Európska komisia menujú po jednom členovi. V rade je 19 náhradníkov, čo znamená, že o niektoré pozície sa delia zoskupenia štátov.

Predstavenstvo (the Management Committee) je stálym, kolektívnym, výkonným orgánom banky. Pozostáva z 9 členov (prezidenta banky a 8 viceprezidentov). Na základe právomoci prezidenta a pod dohľadom Rady riaditeľov zabezpečuje každodenný chod banky. Členovia predstavenstva sú menovaní Radou guvernérov na návrh Rady riaditeľov na obnovovateľné obdobie šiestich rokov a zodpovedajú sa výhradne banke.

Výbor pre audit (the Audit Committee) je nezávislým orgánom, podliehajúcim priamo Rade guvernérov. Povinnosťou výboru je preveriť, či operácie banky zodpovedajú najlepšej bankovej praxi a je zodpovedný za audit účtov banky.

Prezidentom banky a predsedom Rady riaditeľov (President of the EIB and Chairman of the Board of Directors) je od 1. januára 2012 Werner Hoyer (Nemecko).


Slovenská republika a EIB

Vstupom SR do EÚ, 1. mája 2004, sa Slovenská republika stala akcionárom EIB.
Na činnosť EIB v SR je priamo aplikovaný Štatút EIB.

EIB zohráva významnú úlohu vo financovaní dlhodobých investičných projektov v Slovenskej republike. Je to najmä v oblasti rozvoja infraštrukúry – výstavba ciest a diaľnic, financovanie telekomunikačných projektov, výstavba a modernizácia železničných tratí a sietí a v oblasti energetiky so zameraním na racionálne využívanie energetických zdrojov.

Od roku 1992 schválila EIB Slovenskej republiky úvery vo výške cca 5,5 mld. eur. Medzi najväčšie projekty spolufinancované EIB patria: výstavba Mostu Košická cez rieku Dunaj v Bratislave, výstavba nových častí diaľnic a rýchlostných ciest ako aj modernizácia malých časti existujúcich ciest, výstavba a modernizácia železničných tratí a sietí.

Spolupráca medzi SR a EIB sa v súčasnosti uskutočňuje na základe podpísanej Rámcovej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskou investičnou bankou z 18. júla 1997 (schválenej uznesením vlády SR č. 477 zo dňa 24. júna 1997).

Informácie o projektoch EIB pre SR sú zverejnené na internetovej stránke:
http://www.eib.org/projects/pipeline/
http://www.eib.org/projects/loans/regions/european-union/sk.htm

Slovenská republika patrí do neformálnej konštituencie spolu s Bulharskom, Cyprusom, Českou republikou, Chorvátskom,  Maďarskom, Maltou, Poľskom a Slovinskom.

Pozíciu guvernéra v Rade guvernérov zastáva podpredseda vlády a minister financií SR Peter Kažimír. Slovenskú republiku v Rade riaditeľov zastupuje Katarína Kaszasová, generálna riaditeľka sekcie štátneho výkazníctva Ministerstva financií SR.

Prostredníctvom svojho zástupcu sa Ministerstvo financií SR zúčastňuje pravidelných zasadnutí Výboru pre Investičný nástroj (Investment Facility Committee) vytvoreného podľa Dohody z Cotonou II (pre krajiny Akfriky, Karibiku a Tichomoria).


Kontakt:

European Investment Bank

98 - 100, boulevard Konrad Adenauer
L – 2950 Luxembourg
Luxembourg

Tel.: 00352 43 79 1 
Fax: 00352 43 77 04 
E-mail: info@eib.org
Web: http://www.eib.org/