Späť Verzia pre tlač

Koncepcia financovania projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov na roky 2004 – 2006 – inovovaná verzia

aktualizované dňa: 20. 12. 2011

ÚVOD

V Kodani v dňoch 12. - 13. decembra 2002 v súvislosti s uzatváraním prístupových rokovaní k EÚ bolo schválené rozdelenie prostriedkov zo štrukturálnych operácií (štrukturálne fondy a Kohézny fond) pre jednotlivé kandidátske krajiny. Pre Slovenskú republiku bolo vyčlenených 1 763,01 v mil. EUR bežných cenách pre skrátené programové obdobie 2004 - 2006.

Tabuľka č. 1:
Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych operácií podľa jednotlivých rokov skráteného programového obdobia 2004 - 2006 v bežných cenách v mil. EUR

Štrukturálne fondy Kohézny fond Štrukturálne operácie spolu
2004 288,71 193,11 481,81
2005 395,85 162,18 558,03
2006 502,32 220,84 723,16
Spolu 1186,88 576,13 1763,01

V zmysle Zmluvy o pristúpení k EÚ medzi ES a kandidátskymi krajinami, podpísanej dňa 16. apríla 2003 v Aténach, je SR oprávnená čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov od 1.1.2004.
Pre úspešnú realizáciu programov podporovaných zo štrukturálnych fondov je potrebné okrem vecných náležitostí riadenia a realizácie fondov zabezpečiť aj plynulé financovanie, ktoré je čiastočne upravené z hľadiska postavenia prostriedkov EÚ v príslušných právnych predpisoch ES.

Projekty štrukturálnych fondov sú financované zo zdrojov:

a. verejných
a.1 Európskych spoločenstiev,
a.2 národných - štátny rozpočet, rozpočet vyšších územných celkov (VÚC) a obcí (ďalej len „verejný sektor“)

b. súkromných
Verejný sektor sa môže zúčastniť na financovaní projektu ako prispievateľ finančnou účasťou na realizácii projektu , alebo ako konečný prijímateľ zabezpečujúci realizáciu projektu.

Finančná spoluúčasť na realizácii projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov - pre verejný sektor
Finančná spoluúčasť z ES
Možná finančná spoluúčasť z národných verejných zdrojov, ak poskytovateľ spolufinancovania súčasne nie je konečným prijímateľom
- štátny rozpočet
- rozpočet vyššieho územného celku
Konečný prijímateľ z verejného sektora


Ak je konečným prijímateľom/príjemcom pomoci subjekt zo súkromnej sféry, verejný sektor sa môže podieľať na financovaní projektu na základe princípu spoluúčasti na financovaní projektov.

Finančná spoluúčasť na realizácii projektov podporovaných z fondov ES - pre súkromný sektor
Finančná spoluúčasť z ES
Možná finančná spoluúčasť z národných verejných zdrojov
- štátny rozpočet
- rozpočet vyššieho územného celku
Konečný prijímateľ/príjemca pomoci zo súkromnej sféry


1. Právne predpisy a iné dokumenty vzťahujúce sa na financovanie štrukturálnych fondov
Príslušné ustanovenia o štrukturálnych fondoch sú zahrnuté predovšetkým v nasledovných právnych predpisoch SR a iných záväzných dokumentoch:

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov , ktorý upravuje spôsob nakladania s prostriedkami poskytovanými SR po vstupe do EÚ a premieta príslušné nariadenia a rozhodnutia Rady ES vzťahujúce sa na túto oblasť, ako aj na oblasť vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev. Účinnosť zákona je od 1. januára 2005 pre ustanovenia týkajúce sa štrukturálnych fondov. Tento zákon sa vzťahuje na všetky subjekty verejnej správy. Zavádza pojem „prostriedky EÚ“, ktorými sa rozumejú len tie povstupové prostriedky EÚ, ktoré budú prechádzať cez príjmy a výdavky štátneho rozpočtu vrátane štrukturálnych fondov ERDF, ESF, usmerňovacej sekcie EAGGF a FIFG s výnimkou prostriedkov na iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIB a IIIC. Zákon rovnako posilňuje rovnaký režim pre prostriedky EÚ a príslušného spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. V časti Pravidlá rozpočtového hospodárenia sa stanovuje, že prostriedky štrukturálnych fondov a príslušného spolufinancovania zo štátneho rozpočtu sa konečným prijímateľom poskytujú na základe zmlúv (ods. 11). Konečný prijímateľ tieto prostriedky ďalej používa podľa platných ustanovení pravidiel rozpočtového hospodárenia. Zároveň sa zavádza systémová možnosť čerpania prostriedkov EÚ vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu aj v nasledujúcich rokoch za podmienok ustanovených zákonom.

Novela zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená NR SR dňa 13. mája 2004 a zverejnená v Zbierke zákonov pod č. 351/2004. Táto novela o. i. definuje základné programové dokumenty, práva a zodpovednosti jednotlivých subjektov zapojených do riadenia štrukturálnych fondov. Novela zákona je účinná od 1. júla 2004.

Prístupová zmluva medzi ES a kandidátskymi krajinami podpísaná dňa 16. apríla 2003 v Aténach obsahuje ustanovenie umožňujúce kandidátskym krajinám úhradu oprávnených nákladov pri realizácii projektov financovaných zo štrukturálnych fondov už od 1. januára 2004. Zámerom tohto ustanovenia bolo umožniť vtedy ešte kandidátskym krajinám skorší začiatok implementácie prostriedkov ES aj napriek tomu, že členskými štátmi EÚ sa stali až od 1. mája 2004, z dôvodu skráteného programového obdobia 2004 - 2006.

Odhad záväzkov a príjmov zo štrukturálnych fondov ES, Kohézneho fondu, predvstupových fondov a spolufi nancovania z národných zdrojov po vstupe SR do ES na obdobie 2004 – 2006, vypracovaný MF SR, ktorý bol v máji 2002 prerokovaný v Rade vlády SR pre regionálnu politiku. Tento materiál poskytujúci komplexný odhad záväzkov a príjmov zo štrukturálnych operácií a pokračujúcej predvstupovej pomoci po dni vstupu SR do ES predstavil zároveň odhady prostriedkov na spolufinancovanie z národných zdrojov z pohľadu zabezpečenia dostatočného absorbovania pridelených prostriedkov ES.

Koncepcia systému finančného riadenia štrukturálnych fondov , ktorú vypracovalo MF SR v nadväznosti na záväzky SR, vyplývajúce z kapitoly 21 – Regionálna politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov, a ktorá bola dňa 18. septembra 2002 schválená uznesením vlády SR č. 1030, neskôr aktualizovaná a vládou SR, schválená uznesením č. 1008 zo dňa 29. októbra 2003. Posledná aktualizácia schválená ministrom financií bola vykonaná dňa 15. februára 2005.

Cieľom tohto materiálu bolo zabezpečiť efektívny systém finančného riadenia štrukturálnych fondov v súlade s platnými právnymi predpismi Európskych spoločenstiev a Slovenskej republiky. Systém finančného riadenia je základným predpokladom poskytovania finančných prostriedkov EÚ pre spoločné programy, ktoré sú realizované v rámci štrukturálnych fondov. Súčasťou systému je presné vymedzenie zodpovedností jednotlivých subjektov, ich úloh pri finančnom riadení a kontrole a vzťahov medzi nimi, určenie orgánu vydávajúceho prehlásenie o ukončení pomoci, finančné plánovanie a programové rozpočtovanie, popis tokov žiadostí o platby, systém účtov a finančných tokov prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie, ustanovenia o certifikácii výdavkov, postupy pri výskyte nezrovnalostí, účtovníctvo, finančné výkazníctvo a archivácia, používanie mien, narábanie s kurzovými rozdielmi, obsah zmluvy s konečným prijímateľom, monitorovanie a elektronická výmena údajov, kontrola fyzickej realizácie projektov, kontrola vzoriek operácií a projektov, ustanovenia o prehlásení o ukončení pomoci, vnútorný audit.

Finančné rámce pre využívanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na skrátené programové obdobie 2004 – 2006 , schválené uznesením vlády SR č. 46 dňa 22. januára 2003. Materiál vypracovaný MF SR nadväzoval na ukončenie prístupových rokovaní. Materiál poskytuje komplexný prehľad o schválených záväzkoch a odhad očakávaných príjmov Slovenskej republiky zo štrukturálnych operácií. Súčasťou materiálu bolo rozdelenie finančných prostriedkov medzi jednotlivé štrukturálne fondy.

Informácia o predpokladanom dopade vstupu Slovenskej republiky do Európskych spoločenstiev na verejné financie v rokoch 2004, 2005 a 2006 , vypracovaná MF SR nadväzovala na vládou schválené programové dokumenty. Vládou SR bola prerokovaná dňa 30. apríla 2003. Cieľom materiálu bolo informovať o odhade dopadov vstupu SR do ES na verejné financie a príslušné rozpočtové kapitoly po vstupe SR do ES so zreteľom na priame dopady vstupu, ktoré vyplývajú z transferov príjmov z ES a príspevkov do ES vyplývajúcich z právnych predpisov Európskych spoločenstiev.

Pravidlá na využívanie globálnej rezervy na štrukturálne operácie , vypracované MF SR a vládou SR schválené uznesením č. 41 z 21. januára 2004, ktoré stanovujú pravidlá pre uvoľňovanie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu z rezervy v kapitole Všeobecná pokladničná správa (VPS).

Všetky uvedené materiály sú dostupné na web stránke Ministerstva financií SR ( www.finance.gov.sk).

2. Forma pomoci
Financovanie projektov je zabezpečené v zásade formou nenávratnej priamej a nepriamej pomoci prostredníctvom príspevkov štrukturálnych fondov podľa nariadenia Rady č. 99/1260/ES a nariadenia Európskej komisie č. 2004/448/ES, ako aj formou štátnej pomoci podľa zákona o štátnej pomoci č. 231/1999 Z. z., ako aj z prostriedkov VÚC a obcí, ktoré upravuje zákon
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch.
Priama forma pomoci predstavuje poskytnutie príspevkov štrukturálnych fondov z celkových oprávnených nákladov alebo celkových oprávnených verejných výdavkov projektu.
Nepriama forma pomoci z ES predstavuje alternatívne formy financovania, ako je napr. subvencovanie úrokovej sadzby, majetková účasť a účasť rizikového kapitálu.

Príspevok z národných verejných zdrojov môže byť poskytovaný zo zdrojov štátneho rozpočtu, zo zdrojov rozpočtu obcí alebo VÚC. Forma tejto pomoci je stanovená zákonom
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom NR SR č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Zo zdrojov štátneho rozpočtu môžu byť poskytované prostriedky formou štátnej pomoci:

Priama forma štátnej pomoci:

  • dotácia, príspevok, grant
  • úhrada úrokov alebo časti úrokov z úveru poskytnutého podnikateľovi
  • úhrada časti úveru
  • návratná finančná výpomoc
Nepriama forma štátnej pomoci :
  • prevzatie štátnej záruky
  • poskytnutie úľavy na dani alebo penále, pokute, úroku alebo na iných sankciách podľa osobitného predpisu
  • predaj nehnuteľného majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu, ako je trhová cena
  • poskytovanie poradenských služieb bezplatne alebo za čiastočnú úhradu
  • odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach
Pomoc poskytnutá zo zdrojov VÚC a obcí môže mať formu dotácie. Návratnú finančnú výpomoc môže obec alebo VÚC poskytnúť iba právnickej osobe vo svojej zakladateľskej pôsobnosti (§ 10 ods. 6 zákona 583/2004 Z.z.). Obec a VÚC nesmú prevziať záruku za úver, pôžičku alebo iný dlh fyzickej osoby alebo právnickej osoby s výnimkou záruky prevzatej obcou za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.

Riadiace orgány pri financovaní projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov v skrátenom programovom období 2004 – 2006 uvažujú len s využitím priamej formy pomoci .

3. Pravidlá pre poskytovanie pomoci
Cieľom zavedenia pravidiel pre poskytovanie pomoci je vytvorenie jednotnej stratégie pre stanovenie účasti jednotlivých zdrojov na financovaní projektov zo štrukturálnych fondov pre všetky programové dokumenty. Vzhľadom na to, že cieľom Slovenskej republiky je maximálne využívanie štrukturálnych fondov, štát berie na seba značné bremeno vo finančnom zapojení štátneho rozpočtu do financovania projektov.

3.1 Stratégia spolufinancovania
Stanovenie pravidiel pre poskytovanie pomoci z prostriedkov štrukturálnych fondov a národných verejných zdrojov v Slovenskej republike v značnej miere ovplyvnil aj fakt, že Slovenská republika nemá skúsenosti s využívaním štrukturálnych fondov, vzhľadom na to, že programové obdobie 2004 - 2006 je prvým obdobím, v ktorom SR bude využívať finančné prostriedky štrukturálnych fondov. Z hľadiska zapojenia regionálnej a miestnej samosprávy sa brala do úvahy prebiehajúca decentralizácia verejnej správy, ktorá si vyžaduje stabilizáciu finančných tokov v nových podmienkach, ako aj legislatívne zabezpečenie procesu fiškálnej decentralizácie.

3.1.1 Všeobecné pravidlá stratégie spolufinancovania
Všeobecnými pravidlami stratégie spolufinancovania sa stanovuje:

a. podiel zdrojov EÚ na celkových oprávnených nákladoch v maximálnej výške v súlade so závermi negociácií s EK,
b. maximálna intenzita štátnej pomoci v súlade so schémami štátnej pomoci,
c. podiel zdrojov konečného prijímateľa z verejného sektora (okrem subjektov uvedených podľa písm. d)) na spolufinancovaní vo výške 5 % z celkových oprávnených nákladov,
d. podiel zdrojov EÚ a zdrojov spolufinancovania zo štátneho rozpočtu vo výške 100 % na celkových oprávnených nákladoch pre konečných prijímateľov - organizácie štátnej správy a pre mimovládne organizácie pri neziskových projektoch ESF,
e. podiel zdrojov konečného prijímateľa zo súkromného sektora na spolufinancovaní vo výške 5 % z celkových oprávnených nákladov v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá štátnej pomoci,
f. VÚC a obce sa v súvislosti s neukončeným procesom decentralizácie verejnej správy v programovom období 2004 - 2006 nebudú podieľať na spolufinancovaní projektov subjektov súkromného sektora.

Všeobecné pravidlá stratégie spolufinancovania sa môžu upraviť nasledovným spôsobom:
  • konečný prijímateľ podľa písm. c) a d) sa z vlastnej iniciatívy môže podieľať vyšším podielom spolufinancovania, ako je stanovených 5 %, resp. 0 %. Konečný prijímateľ môže zvýšiť podiel vlastných zdrojov v prospech podielu zdrojov štátneho rozpočtu tak, že podiel zo zdrojov EÚ musí zostať fixný v maximálnej výške a zároveň podiel národných verejných zdrojov voči zdrojom EÚ k celkovým oprávneným nákladom musí zostať zachovaný;

Príklad : žiadateľ (obec) predkladá projekt v hodnote 100, pri ktorom podiel EÚ má v súlade s ods. a) predstavovať 75, podiel štátneho rozpočtu v súlade s ods. d) 20 a podiel konečného prijímateľa v súlade s ods. d) 5. Žiadateľ sa pri predkladaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok rozhodne podieľať sa vyššou sumou: 10. V takom prípade bude rozdelenie medzi jednotlivé zdroje v rámci celkových oprávnených nákladov nasledovné: EÚ: 75, štátny rozpočet: 15, konečný prijímateľ: 10;

celkové oprávnené náklady zdroje EÚ zdroje štátneho rozpočtu zdroje konečného prijímateľa
predpokladané rozdelenie 100 75 20 5
konečné rozdelenie 100 75 15 10
  • konečný prijímateľ zo súkromného sektora sa z vlastnej iniciatívy môže podieľať vyšším podielom spolufinancovania, ako je stanovených 5 % podľa písm. e). Konečný prijímateľ môže zvýšiť podiel vlastných zdrojov v prospech podielu zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu tak, že vnútorný pomer zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu v rámci verejných zdrojov stanovený na príslušné opatrenie musí pre projekt zostať zachovaný;

Príklad : žiadateľ (občianske združenie) predkladá projekt v hodnote 100, pri ktorom podiel EÚ má v súlade s ods. a) predstavovať 75, podiel štátneho rozpočtu v súlade s ods. e) 20 a podiel konečného prijímateľa v súlade s ods. e) 5. Vnútorný pomer zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu v rámci verejných zdrojov má predstavovať 78,95 % zo zdrojov EÚ a 21,05 % zo zdrojov štátneho rozpočtu. Žiadateľ sa pri predkladaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok rozhodne podieľať sa vyššou sumou: 10. V takom prípade bude rozdelenie medzi jednotlivé zdroje v rámci celkových oprávnených nákladov nasledovné: EÚ: 71,06, štátny rozpočet: 18,94, konečný prijímateľ: 10. Vnútorný pomer zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu v rámci verejných zdrojov zostáva zachovaný (zdroje EÚ:78,95 % a zdroje štátneho rozpočtu 21,05 %);

celkové oprávnené náklady zdroje EÚ zdroje štátneho rozpočtu zdroje konečného prijímateľa
predpokladané rozdelenie 100 75 20 5
konečné rozdelenie 100 71,06 18,94 10
  • príjemca pomoci sa z vlastnej iniciatívy môže podieľať vyšším podielom spolufinancovania, ako je stanovený minimálny podiel v závislosti od druhu štátnej pomoci. Príjemca pomoci môže zvýšiť podiel vlastných zdrojov v prospech podielu zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu tak, že vnútorný pomer zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu v rámci verejných zdrojov stanovený na príslušné opatrenie musí pre projekt zostať zachovaný.

Príklad : žiadateľ (podnikateľ) predkladá projekt v hodnote 100, pri ktorom podiel EÚ má v súlade s ods. a) predstavovať 35, podiel štátneho rozpočtu v súlade s ods. b) do výšky maximálnej intenzity štátnej pomoci – napr. 30 a podiel príjemcu pomoci 35. Vnútorný pomer zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu v rámci verejných zdrojov má predstavovať 53,85 % zo zdrojov EÚ a 46,15 % zo zdrojov štátneho rozpočtu. Žiadateľ sa pri predkladaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok rozhodne podieľať sa vyššou sumou: 45. V takom prípade bude rozdelenie medzi jednotlivé zdroje v rámci celkových oprávnených nákladov nasledovné: EÚ: 29,62, štátny rozpočet: 25,38, konečný prijímateľ: 45. Vnútorný pomer zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu v rámci verejných zdrojov zostáva zachovaný (zdroje EÚ:53,85 % a zdroje štátneho rozpočtu 46,15 %);

celkové oprávnené náklady zdroje EÚ zdroje štátneho rozpočtu zdroje príjemcu pomoci
predpokladané rozdelenie 100 35 30 35
konečné rozdelenie 100 29,62 25,38 45

Poskytovanie pomoci zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu musí byť v súlade s príslušným programovým doplnkom a schémou štátnej pomoci.

3.1.2 Pravidlá stratégie spolufinancovania pre jednotlivé ciele pomoci
V programovom období 2004 - 2006 pre poskytovanie pomoci z prostriedkov štrukturálnych fondov a národných verejných zdrojov za splnenia ustanovení vyplývajúcich z čl. 29 nariadenia Rady 1999/1260/ES platia nasledovné pravidlá:

a) pre cieľ 1 (Slovenská republika okrem Bratislavského samosprávneho kraja)

1. pre projekty investícií do infraštruktúry , z ktorých sa získa značný čistý výnos* , sa stanovuje podiel:
  • zo štrukturálnych fondov na maximálnu úroveň 50 % z celkových oprávnených nákladov,
  • k podielu štrukturálnych fondov je priradené spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu (vrátane prípadného prevzatia štátnej záruky za úver od medzinárodných finančných inštitúcií) v závislosti od typu konečného prijímateľa:
    • v celkovom podiele doplňujúcom 100 % celkových oprávnených výdavkov, ak je konečným prijímateľom organizácia štátnej správy (ministerstvá a iné rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie);
    • v celkovom podiele doplňujúcom 95 % z celkových oprávnených výdavkov, ak je konečným prijímateľom subjekt verejného sektora (VÚC, obec a i.) alebo subjekt súkromného sektora (vrátane mimovládnych organizácií), ktorý v rámci aktivít projektu nie je účastníkom hospodárskej súťaže;
    2. pre projekty, pri ktorých sa poskytuje pomoc na základe pravidiel štátnej pomoci , sa stanovuje príspevok pre:
    • projekty podporované z prostriedkov ERDF a EAGGF
      • zo štrukturálnych fondov na maximálnu úroveň 35 % z celkových oprávnených nákladov;
      • k podielu štrukturálnych fondov bude priradené spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu (vrátane prípadného prevzatia štátnej záruky za úver od medzinárodných finančných inštitúcií) do úrovne maximálnej intenzity štátnej pomoci (s výnimkou Programu Iniciatívy ES INTERREG IIIB CADSES);
    • projekty podporované z prostriedkov ESF
      • pravidlá upravujúce podporu z prostriedkov ESF umožňujú poskytovať podporu nad úroveň 35 % z celkových oprávnených nákladov až do výšky maximálnej intenzity štátnej pomoci pri súčasnom zachovaní pravidiel doplnkovosti;
    3. pre ostatné projekty sa stanovuje príspevok:
    • zo štrukturálnych fondov na maximálnu úroveň 75 % z celkových oprávnených nákladov a 80 % pre projekty vybraných 7 opatrení (príloha č.1) v súlade so závermi negociácií s EK k Rámcu podpory Spoločenstva a samotným Rámcom podpory Spoločenstva;
    • k podielu štrukturálnych fondov je priradené spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v závislosti od typu konečného prijímateľa:
      • v celkovom podiele doplňujúcom 100 % z celkových oprávnených výdavkov, ak konečným prijímateľom je subjekt štátnej správy (ministerstvá a iné rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie) a mimovládne organizácie pre neziskové projekty ESF, resp. rozvojové partnerstvá, ktorých vedúcim partnerom je mimovládna organizácia alebo subjekt štátnej správy v prípade iniciatívy Spoločenstva EQUAL;
      • v celkovom podiele doplňujúcom 95 % z celkových oprávnených výdavkov, ak konečným prijímateľom je subjekt verejného sektora (VÚC, obec a i.) alebo subjekt súkromného sektora (vrátane mimovládnych organizácií pri projektoch podporovaných z ERDF, EAGGF, FIFG), ktorý v rámci aktivít projektu nie je účastníkom hospodárskej súťaže.
    Pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka financovaného z usmerňovacej sekcie EAGGF celková výška pomoci v súlade s nariadením Rady 99/1257/ES sa stanovuje:
    • na maximálnu úroveň 50 % v prípade investícií do poľnohospodárskych usadlostí a 60 % v menej priaznivých oblastiach; ak konečnými prijímateľmi v prípade investícií sú mladí farmári¨ , celková výška pomoci môže byť zvýšená o 5 %,
    • na maximálnu úroveň 50 % v prípade investícií na zlepšenie spracovania a marketingu poľnohospodárskych produktov.
    V prípade investícií na podporu spracovania a uvádzania produktov rybolovu a akvakultúry na trh financovaných z Finančného nástroja na podporu rybolovu sa stanovuje podiel na celkových oprávnených výdavkoch:
    • na maximálnu úroveň 35 % z FIFG
    • na maximálnu úroveň 15 % zo štátneho rozpočtu
    • na minimálnu úroveň 50 % zo zdrojov konečného prijímateľa.
    b) pre cieľ 2 a 3 (Bratislavský samosprávny kraj)
    1. pre projekty investícií do infraštruktúry , z ktorých sa získa značný čistý výnos (platí len pre cieľ 2), sa stanovuje podiel:
    • zo štrukturálnych fondov na maximálnu úroveň 25 % z celkových oprávnených nákladov;
    • k podielu štrukturálnych fondov je priradené spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu (vrátane prípadného prevzatia štátnej záruky za úver od medzinárodných finančných inštitúcií) v závislosti od typu konečného prijímateľa:
      • v celkovom podiele doplňujúcom 100 % celkových oprávnených výdavkov, ak je konečným prijímateľom organizácia štátnej správy (ministerstvá a iné rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie);
      • v celkovom podiele doplňujúcom 95 % z celkových oprávnených výdavkov, ak je konečným prijímateľom subjekt verejného sektora (VÚC, obec a i.) alebo subjekt súkromného sektora (vrátane mimovládnych organizácií), ktorý v rámci aktivít projektu nie je účastníkom hospodárskej súťaže;
    2. pre projekty, pri ktorých sa poskytuje pomoc na základe pravidiel štátnej pomoci , sa stanovuje príspevok pre:
    • projekty podporované z prostriedkov ERDF
      • zo štrukturálnych fondov na maximálnu úroveň 15 % z celkových oprávnených nákladov;
      • k podielu štrukturálnych fondov bude priradené spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu (vrátane prípadného prevzatia štátnej záruky za úver od medzinárodných finančných inštitúcií) do úrovne maximálnej intenzity štátnej pomoci;
    • projekty podporované z prostriedkov ESF
      • pravidlá upravujúce podporu z prostriedkov ESF umožňujú poskytovať podporu nad úroveň 15 % z celkových oprávnených nákladov až do výšky maximálnej intenzity štátnej pomoci pri súčasnom zachovaní pravidiel doplnkovosti;
    3. pre ostatné projekty sa stanovuje príspevok:
    • zo štrukturálnych fondov na maximálnu úroveň 50 % z celkových oprávnených nákladov;
    • k podielu štrukturálnych fondov je priradené spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v závislosti od typu konečného prijímateľa:
      • v celkovom podiele doplňujúcom 100 % z celkových oprávnených výdavkov, ak konečným prijímateľom je subjekt štátnej správy (ministerstvá a iné rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie) a mimovládne organizácie pre neziskové projekty ESF, resp. rozvojové partnerstvá, ktorých vedúcim partnerom je mimovládna organizácia alebo subjekt štátnej správy v prípade iniciatívy Spoločenstva EQUAL;
      • v celkovom podiele doplňujúcom 95 % z celkových oprávnených výdavkov, ak konečným prijímateľom je subjekt verejného sektora (VÚC, obec a i.) alebo subjekt súkromného sektora (vrátane mimovládnych organizácií pri projektoch podporovaných z ERDF), ktorý v rámci aktivít projektu nie je účastníkom hospodárskej súťaže.
    Pravidlá štátnej pomoci
    Štátnou pomocou je akákoľvek pomoc poskytovaná z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo akoukoľvek formou z verejných zdrojov podnikateľovi, ktorá narúša súťaž alebo hrozí narušením súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovarov a môže nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi spoločenstva.
    Východiskom politiky štátnej pomoci je ustanovenie článku 87 a 88 Zmluvy o EÚ. Ustanovenie článku 87 ods. 1 upravuje, že štátna pomoc v princípe nie je v súlade so spoločným trhom, to znamená všeobecný zákaz poskytovania štátnej pomoci. Ale zároveň vo svojich ustanoveniach ods. 2 a 3 vymedzuje tie druhy štátnej pomoci, ktoré sa automaticky považujú za zlučiteľné so spoločným trhom, a tie druhy podpory, ktoré sa môžu považovať za zlučiteľné so spoločným trhom – výnimky zo zákazu poskytovania štátnej pomoci. Európska komisia upravila tri základné kategórie výnimiek zo zákazu poskytovania štátnej pomoci: poskytovanie štátnej pomoci na regionálne účely pomoci, horizontálne účely pomoci a odvetvové účely pomoci. Poskytovanie štátnej pomoci upravuje okrem článkov 87 a 88 Zmluvy o EÚ aj sekundárna legislatíva, rámce, usmernenia a ostatné relevantné platné správne akty Európskeho spoločenstva, ako aj právo tvorené Súdom prvej inštancie a Súdnym dvorom Európskeho spoločenstva.

    Po vstupe SR do Európskej únie je SR priamo viazaná príslušnými právnymi predpismi Európskeho spoločenstva upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci a štátna pomoc sa môže poskytnúť v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, osobitnými zákonmi a právnymi predpismi Európskeho spoločenstva vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc
    Úlohou Európskej komisie podľa článku 88 je kontrola štátnej pomoci, tento článok vyžaduje, aby jednotlivé členské štáty vopred požiadali Európsku komisiu o schválenie poskytnutia štátnej pomoci (požiadavka notifikácie). Požiadavka notifikácie sa vzťahuje na tie opatrenia pomoci, ktoré spĺňajú všetky nasledujúce podmienky: financovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo akoukoľvek formou z verejných zdrojov, zvýhodnenie určitých podnikateľov, podnikov alebo výroby určitého tovaru, alebo poskytovania služieb (ekonomická výhoda, selektívnosť pomoci); narušenie hospodárskej súťaže alebo hrozba narušenia hospodárskej súťaže (potenciálny vplyv na hospodársku súťaž); nepriaznivé ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi spoločenstva.
    Do vstupu SR do Európskej únie plnil úlohu Európskej komisie v podmienkach SR Úrad pre štátnu pomoc. Slovenská republika sa v Európskej dohode o pridružení, uzavretej medzi Európskymi spoločenstvami a členskými krajinami na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane dňa 4.10.1993 v Luxemburgu v článku 64 zaviazala postupovať pri poskytovaní štátnej pomoci v súlade s článkom 87 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Na splnenie predmetného záväzku prijala Asociačná rada medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou dňa 22. 11. 2001 rozhodnutím č. 6/2001 Implementančné pravidlá na uplatňovanie ustanovení o štátnej pomoci. Podľa týchto implementačných pravidiel sa posúdenie zlučiteľnosti jednotlivých opatrení štátnej pomoci vykoná na základe kritérií, ktoré vyplývajú z uplatňovania jednotlivých právnych predpisov vzťahujúcich sa na štátnu pomoc.
    Odo dňa vstupu SR do Európskej únie schvaľuje poskytovanie štátnej pomoci Európska komisia podľa článku 88 Zmluvy o EÚ, pričom posudzuje zlučiteľnosť jednotlivých opatrení štátnej pomoci s článkom 87 Zmluvy o EÚ a s príslušnými právnymi predpismi Európskeho spoločenstva z oblasti štátnej pomoci.
    V súlade s článkom 12 nariadenia Rady č. 99/1260/ES sú pravidlá politík Spoločenstva vrátane štátnej pomoci, nadradené pravidlám o štrukturálnych fondoch.

    Kategórie výnimiek zo zákazu poskytovania štátnej pomoci: 1. Regionálna pomoc

    • a. Regióny podľa článku 87 ods. 3 písm. a)
    Región podľa článku 87 ods. 3 písm. a) je región s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo vysokou mierou nezamestnanosti, v ktorom je hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily menší ako 75 % priemeru Európskej únie. Región podľa článku 87 ods. 3 písm. a) musí byť región NUTS 2.

    Od 1. marca 2002 majú regióny NUTS 2 západné Slovensko, stredné Slovensko a východné Slovensko postavenie ako regióny podľa článku 87 ods. 3 písm. a).

    b. Regióny podľa článku 87 ods. 3 písm. c)
    Región podľa článku 87 ods. 3 písm. c) je región, ktorý je znevýhodnený vo vzťahu k národnému priemeru. V týchto regiónoch je hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily vyšší ako 75 % priemeru Európskej únie. Región podľa článku 87 ods. 3 písm. c) musí byť región NUTS 3.

    Od 1. marca 2002 majú všetky regióny NUTS 3 v rámci regiónu NUTS 2 Bratislava postavenie ako región podľa článku 87 ods. 3 písm. c).

    2. Horizontálna pomoc
    a. podpora malého a stredného podnikania
    b. podpora výskumu a vývoja
    c. podpora ochrany životného prostredia
    d. podpora na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach
    e. podpora zamestnanosti
    f. podpora vzdelávania
    V rámci výnimky poskytovania štátnej pomoci na horizontálne účely existujú tzv. skupinové výnimky pri poskytovaní štátnej pomoci malým a stredným podnikateľom, pomoci na zamestnanosť a pomoci na vzdelávanie. Ich podstatou je skutočnosť, že pri splnení všetkých stanovených podmienok sa pomoc považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom a nepodlieha požiadavke notifikácie. Skupinové výnimky majú formu nariadení Európskej komisie.
    3. Odvetvová pomoc (citlivé odvetvia)
    a. doprava
    b. oceliarsky priemysel
    c. lodiarsky priemysel
    d. automobilový priemysel
    e. priemysel syntetických vlákien
    f. rudné a uhoľné baníctvo
    Európska komisia prijala pre oblasť „citlivých odvetvi“ pravidlá štátnej pomoci, ktoré sú vo všeobecnosti prísnejšie ako pravidlá týkajúce sa iných odvetví.

    Pri stanovení výšky štátnej pomoci sa hovorí o tzv. hrubom a čistom ekvivalente hotovostnej finančnej pomoci. Ekvivalent hrubej hotovostnej finančnej pomoci („brutto hodnota pomoci“) je čiastka pomoci vyjadrená v percentách ako podiel na oprávnených nákladoch projektu. Použitými údajmi sú údaje pred zrážkou priamych daní. Keď sa pomoc poskytne inou formou ako dotácia, čiastka pomoci sa určí podľa jej dotačného ekvivalentu. Ak je pomoc vyplatená v niekoľkých splátkach, diskontné úroky sa zrazia k termínu poskytnutia jednotlivých splátok. Úrokovou sadzbou, ktorá sa použije na tento účel, ako aj na výpočet výšky pomoci pri zvýhodnených úveroch, je referenčná úroková sadzba platná v čase poskytnutia. Ekvivalent čistej hotovostnej finančnej pomoci („netto hodnota pomoci“) je výška pomoci po zdanení vyjadrená v percentách ako podiel na oprávnených nákladoch projektu.
    Zákaz poskytovania štátnej pomoci sa nevzťahuje na poskytovanie minimálnej pomoci označovanej tiež ako pomoc de minimis . Opatrenia pomoci de minimis sa považujú za také, ktoré nespĺňajú všetky kritériá článku 87 ods. 1 Zmluvy o EÚ, a preto sa na ne nevzťahuje požiadavka notifikácie podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o EÚ. Poskytovanie pomoci de minimis upravuje nariadenie EK č. 69/2001 o používaní článkov 87 a 88 Zmluvy o EÚ pri pomoci de minimis .
    Celková pomoc de minimis poskytnutá jednému podnikateľovi nesmie súhrnne presiahnuť 100 000 EUR v priebehu troch po sebe nasledujúcich rokov. Toto maximum platí bez ohľadu na formu pomoci alebo sledovaný účel pomoci. Maximálna výška pomoci predstavuje ekvivalent hrubej hotovostnej finančnej pomoci, t. j. výšku pomoci pred zaplatením dane z príjmov právnických osôb. Ak sa pomoc poskytne vo forme inej než dotácia, hodnota pomoci sa rovná ekvivalentu hrubej hotovostnej finančnej pomoci.

    Pomoc sa vzťahuje na všetky odvetvia hospodárstva okrem odvetvia dopravy a činností spojených s výrobou, spracovaním alebo marketingom výrobkov uvedených v prílohe I Zmluvy o EÚ; pomoci pri činnostiach súvisiacich s vývozom, hlavne pomoci priamo prepojenej s vyvezenými množstvami, pri zriaďovaní a prevádzkovaní distribučných sietí alebo pri ostatných bežných výdavkoch spojených s vývozom; pomoci, ktorá je podmienená uprednostnením domácich tovarov pred dovážanými. Z poskytnutia pomoci de minimis môžu byť vyňaté i ďalšie odvetvia hospodárstva v závislosti od jednotlivých opatrení pomoci, ktoré sú predmetom podpory a špecifických pravidiel posk ytovania pomoci pre tieto odvetvia.
    Pomoc de minimis je možné poskytnúť iba v súlade a pri splnení všetkých podmienok nariadenie EK č. 69/2001 o používaní článkov 87 a 88 Zmluvy o EÚ pri pomoci de minimis . Poskytnutie pomoci de minimis pritom nevylučuje poskytnutie štátnej pomoci.
    Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov podlieha poskytnutie pomoci de minimis oznamovacej povinnosti. Poskytovateľ pomoci de minimis je povinný oznamovať poskytnutie tejto pomoci štvrťročne, a to do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroku, v ktorom sa pomoc de minimis poskytla. Príjemca pomoci de minimis je povinný štvrťročne oznamovať prijatie tejto pomoci, a to do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroku, v ktorom pomoc de minimis prijal.
    Pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci majú rozhodujúci vplyv na finančné tabuľky programových dokumentov. V súvislosti s pravidlami štátnej pomoci jednotlivými riadiacimi orgánmi/sprostredkovateľskými orgánmi pod riadiacim orgánom boli vypracované schémy štátnej pomoci, ktoré obsahujú ustanovenia o príjemcoch štátnej pomoci, forme štátnej pomoci, oprávnených projektoch, oprávnených nákladoch, výške pomoci, podmienkach poskytnutia štátnej pomoci, kumulácii štátnej p omoci, mechanizme poskytovania štátnej pomoci, ročnom rozpočte a ustanovenia zameriavajúce sa na transparentnosť poskytovania štátnej pomoci a nadobudnutie účinnosti jednotlivých schém štátnej pomoci. Od týchto schém štátnej pomoci závisí aj výška pomoci určená na jednotlivé opatrenia.

    Maximálne intenzity štátnej pomoci podľa jednotlivých účelov uvádzame v prílohe č. 4.

    3.2 Pravidlá pre poskytovanie pomoci z národných verejných zdrojov

    3.2.1 Prostriedky štátneho rozpočtu
    Okrem výdavkov rozpočtovaných na použitie príjmov štátneho rozpočtu z prostriedkov EÚ sa v kapitolách relevantných ministerstiev, ktoré zodpovedajú za implementáciu programových dokumentov, zabezpečujú finančné prostriedky rozpočtované na spolufinancovanie štrukturálnych fondov. Zabezpečenie prostriedkov určených na spolufinancovanie štrukturálnych fondov v programovom období 2004 - 2006 sa uvádza v časti 4.2.1 materiálu.

    V prípade iniciatívy Spoločenstva INTERREG III B a INTERREG III C nie sú v kapitolách relevantných ministerstiev rozpočtované výdavky na použitie príjmov štátneho rozpočtu z prostriedkov ES. V prípade uvedených iniciatív sa prostriedky ES nestávajú súčasťou štátneho rozpočtu. Pri programoch iniciatívy ES INTERREG IIIB a IIIC platia osobitné pravidlá, pri ktorých sú finančné prostriedky EÚ v súlade s princípom „vedúceho partnera“ prevádzané platobným orgánom pre program priamo konečnému prijímateľovi ako vedúcemu partnerovi a jeho prostredníctvom ostatným konečným prijímateľom ako projektovým partnerom. Nakoľko Slovenská republika pri programoch iniciatív ES INTERREG IIIB a IIIC vystupuje len ako partnerský štát, neprechádzajú tieto prostriedky cez osobitný účet MF SR v Štátnej pokladnici, rovnako ani cez príjmové a výdavkové účty platobných jednotiek.

    Programové rozpočtovanie
    Finančné prostriedky EÚ a prostriedky určené na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu sú zaradené do programov alebo častí programov správcov kapitol zodpovedných za ich plnenie. Zaradením prostriedkov určených na financovanie programov štrukturálnych fondov do programovej štruktúry relevantných rozpočtových kapitol sa zabezpečuje ich transparentnosť a predhľadnosť prostredníctvom účelového určenia použitia týchto prostriedkov v štátnom rozpočte v nadväznosti na príslušné programy, ako aj v nadväznosti na zdroje (zdroje EÚ a zdroje štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie).

    Spôsob zaradenia prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie do programov príslušných kapitol je stanovený v Metodickom pokyne MF SR na usmernenie programového rozpočtovania do systému prípravy návrhu štátneho rozpočtu, jeho realizácie a hodnotenia. Opatreniam, resp. podopatreniam programových dokumentov je okrem kódu programového rozpočtovania priradený špeciálny 7-miestny kód, ktorý umožní z Rozpočtového informačného systému vyselektovať výstupy výdavkov, resp. prostriedkov EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu na spoločné programy SR a EÚ a zároveň zabezpečí kompatibilitu s IT monitorovacím systémom pre štrukturálne fondy a Kohézny fond a Informačným systémom účtovania fondov (ISUF). Číselník eurokódov pre prostriedky EÚ a prostriedky určené na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu je vydaný usmernením č. 9/2004/ŠF a spravuje ho MF SR.
    Presuny finančných prostriedkov medzi opatreniami programových dokumentov možno vykonávať v súlade s Postupmi pri úprave finančných plánov programových dokumentov schválenými uznesením vlády SR č. 202 zo dňa 16. marca 2005.

    3.2.2 Prostriedky VÚC a obcí

    Prostriedky z rozpočtu obce a VÚC sa môžu poskytovať v zmysle zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci. Môže mať formu dotácie, návratnej finančnej výpomoci alebo záruky za úvery.
    Nakoľko štrukturálne fondy sú výlučne ako doplnkový zdroj a vyžadujú finančnú účasť zo strany konečného prijímateľa, predstavujú dodatočný zdroj financovania bez zvýšenia pôvodných výdavkov. Finančná účasť zo strany VÚC či obce neznamená automatické zvýšenie výdavkov, ale vhodné ekonomické a finančné riadenie rozpočtu príslušnej VÚC či obce.

    4. Rozdelenie prostriedkov na financovanie programov podporovaných zo štrukturálnych fondov
    Pre Slovenskú republiku v programovom období 2004–2006 bolo zo štrukturálnych fondov vyčlenených 1186,88 mil. EUR v bežných cenách. K tejto sume priradené aj príslušné národné spolufinancovanie, ktoré pozostáva z verejných a súkromných zdrojov.

    Tabuľka č. 2:
    Výška financovania štrukturálnych fondov podľa jednotlivých zdrojov pre programové obdobie 2004 - 2006 v bežných cenách v mil. EUR

    Tabuľka č.2

    1. Prostriedky EÚ
    2. Rozdelenie podľa cieľov a iniciatív ES
    Finančné rozdelenie pre cieľ 1 vychádza z kritérií stanovených v článku 7, odseku 3 nariadenia Rady 99/1260/ES, ako sú oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, národná prosperita a relatívna závažnosť štrukturálnych problémov (najmä úroveň nezamestnanosti).
    Finančná alokácia čiastok rozdelených v rámci cieľa 2 je založená na podiele oprávneného obyvateľstva v súlade s prístupom aplikovaným v starých 15 členských krajinách a s článkom 7, odsek 4 všeobecného nariadenia.
    Pri cieli 3 finančné rozdelenie vychádza z kritérií uvedených vo všeobecnom nariadení, ako situácia v zamestnanosti, vzdelanostná úroveň a účasť žien na pracovnom trhu.
    V skrátenom programovom období 2004–2006 ES podporuje v nových členských krajinách iba dve iniciatívy ES – INTERREG a EQUAL. Alokácia prostriedkov z iniciatívy INTERREG vychádza z kritéria celkového počtu obyvateľov a obyvateľov v prihraničných regiónoch. Kritériá v rámci iniciatívy EQUAL sú rovnaké ako pri cieli 3.

    V súlade so závermi Kodanského summitu konaného v dňoch 12. - 13. decembra 2002 bolo stanovené rozdelenie prostriedkov štrukturálnych fondov medzi ciele a iniciatívy ES.

    Tabuľka č. 3:
    Rozdelenie prostriedkov zo štrukturálnych fondov podľa cieľov a iniciatív ES v bežných cenách v mil. EUR

    mil. EUR %
    cieľ 1 1041,04 87,71
    cieľ 2 37,17 3,13
    cieľ 3 44,94 3,79
    INTERREG 41,46 3,49
    EQUAL 22,27 1,88
    SPOLU 1186,88 100,00



    4.1.2 Rozdelenie podľa fondov v rámci cieľa 1
    Na rozdiel od rozdelenia finančných prostriedkov štrukturálnych fondov podľa jednotlivých cieľov a iniciatív ES, ktoré určuje Európska komisia, rozdelenie medzi jednotlivými fondami v rámci cieľov 1 a 2 je vo výlučnej kompetencii SR .
    V prípade Slovenskej republiky o rozdelení prostriedkov medzi jednotlivými fondami v rámci cieľa 1 rozhoduje vláda SR, pričom súčasné rozdelenie odzrkadľuje aj negociácie s EK k Rámcu podpory Spoločenstva, ktoré prebiehali v druhej polovine roka 2003.

    Tabuľka č. 4:
    Súčasné rozdelenie finančných prostriedkov na štrukturálne fondy v rámci cieľa 1 v programovom období 2004 - 2006 v bežných cenách v mil. EUR

    štrukturálny fond
    mil. EUR %
    ERDF 573,57 55,10
    ESF 284,48 27,32
    EAGGF a FIFG 182,99 17,58
    SPOLU 1041,04 100,00


    4.1.3 Rozdelenie podľa operačných programov v rámci cieľa 1
    O rozdelení prostriedkov medzi príslušné operačné programy v rámci cieľa 1 rovnako rozhoduje vláda SR, zohľadňujúc pritom odporúčania EK vznesené počas negociácií k Rámcu podpory Spoločenstva. Prostriedky EAGGF a FIFG rovnako ako prostriedky ESF sú súčasťou len jedného operačného programu. Rozdelenie medzi jednotlivé operačné programy v rámci cieľa 1 bolo stanovené nasledovne:

    Tabuľka č. 5:
    Súčasné rozdelenie prostriedkov medzi operačné programy v rámci cieľa 1 v bežných cenách mil. EUR

    operačný program mil. EUR %
    SOP Priemysel a služby 151,21 14,53
    OP Základná infraštruktúra 422,36 40,57
    SOP Ľudské zdroje 284,48 27,32
    SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 182,99 17,58
    SPOLU 1041,04 100,00

    Súčasný stav rozdelenia zdrojov štrukturálnych fondov
    V súčasnosti sa podiel zdrojov štátneho rozpočtu na celkových nákladoch za programový dokument pohybuje od 15,7 % (v prípade Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka) až po úroveň 40,5 % (v prípade Jednotného programového dokumentu cieľ 3 Bratislava) . Podiel súkromných zdrojov k celkovým nákladom sa pohybuje v širokom intervale od úrovne 1,2 % celkových nákladov (v prípade operačného programu Základná infraštruktúra) až po 45,1 % (v prípade Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka). Celkový prehľad jednotlivých podielov zdrojov EÚ, zdrojov štátneho rozpočtu a súkromných zdrojov na celkových nákladoch za jednotlivé opatrenia poskytujú finančné ta buľky programových dokumentov rozčlenených na úroveň opatrení. Tieto finančné tabuľky uvádzame v prílohe č. 2.

    4.2 Národné verejné zdroje
    V programovom období 2004 - 2006 ťažisko spolufinancovania z národných verejných zdrojov spočíva na štátnom rozpočte .

    Tabuľka č. 6:
    Spolufinancovanie štrukturálnych fondov EÚ podľa programových dokumentov (v percentuálnom vyjadrení)

    Tabuľka č. 6

    4.2.1 Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu
    Prostriedky štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie štrukturálnych fondov sú zahrnuté v programoch príslušných kapitol. Táto skutočnosť umožňuje v prípade pomalej implementácie projektov štrukturálnych fondov presunutie nepoužitých prostriedkov príslušného roka do nasledovného rozpočtového roka s možnosťou ich ďalšieho použitia.
    Pri prípadnej rýchlejšej implementácii projektov štrukturálnych fondov a vyčerpaní prostriedkov určených na spolufinancovanie v príslušnej kapitole v celej výške, bude možné požiadať o poskytnutie prostriedkov z rezervy na štrukturálne operácie, vytvorenej v kapitole VPS (časť 5. materiálu).
    Záväzky vyplývajúce z vládou schválených finančných plánov k jednotlivým programovým dokumentom, prepočítané na bežné ceny deflátorom štrukturálnych výdavkov boli premietnuté do štátneho rozpočtu na rok 2004 a 2005 ako reálny odhad dopadu, vypočítaný v zmysle metodiky EK pre odhad čerpania zo štrukturálnych operácií pre skrátené programové obdobie 2004 - 2006. Finančné prostriedky na spolufinancovanie štrukturálnych fondov zo štátneho rozpočtu majú príslušné ministerstvá zodpovedné za implementáciu jednotlivých programových dokumentov zabezpečené v rozpočte svojej rozpočtovej kapitoly v relevantnej výške. Výška spolufinancovania zo štátneho rozpočtu pre nasledovné roky 2006 - 2008 sa bude odvíjať od odhadu očakávaných výdavkov na základe už realizovaných a predpokladaných projektov.

    4.2.2 Spolufinancovanie z rozpočtov VÚC a obcí
    V skrátenom programovom období 2004 - 2006 územné samosprávy obdržia významnú podporu. V prípade, ak je konečným prijímateľom obec alebo VÚC, finančná účasť konečného prijímateľa predstavuje iba 5 % z celkových oprávnených nákladov. Až 95 % nákladov projektov je financovaných z prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu.

    Zdroje VÚC a obcí ako spolufinancovateľov a konečných prijímateľov štrukturálnych fondov
    VÚC a obce sa môžu zapojiť do financovania projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov účelovo neviazanými dotáciami zo štátneho rozpočtu, poskytnutými podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok; ďalej vlastnými daňovými a nedaňovými príjmami, ako aj prijatými úvermi v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách. Pre efektívne využívanie disponibilných zdrojov je účelné kombinovať uvedené zdroje financovania projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov.
    a) zdroje VÚC a obcí
    Finančná spoluúčasť vyšších územných celkov ako konečných prijímateľov môže byť čiastočne zabezpečená z účelovo neviazaných globálnych grantov a transferov zo štátneho rozpočtu a vlastných nedaňových príjmov.
    Finančná spoluúčasť obcí ako konečných prijímateľov môže byť čiastočne zabezpečená z vlastných daňových a nedaňových príjmov, príjmov zo splácania úverov a pôžičiek a z predaja majetkových účastí a prijatých úverov.
    b) úvery poskytnuté vyšším územným celkom a obciam
    V prípade, že konečným prijímateľom sú vyššie územné celky a obce, alebo sa mienia podieľať na financovaní projektu, ich finančná účasť môže byť zabezpečená z úverov, ktoré sú limitované ustanoveniami zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
    Financovanie projektov štrukturálnych fondov zo strany vyšších územných celkov a obcí sa má riadiť zásadami efektívneho finančného riadenia disponibliných finančných zdrojov, s cieľom zmysluplného využívania doplnkových prostriedkov EÚ. Využívanie prostriedkov EÚ v kombinácii so zdrojmi VÚC a obcí má smerovať k dosiahnutiu ich synergického pôsobenia bez neúmerného úverového zaťaženia budúcich rozpočtov VÚC a obcí z dôvodu využívania prostriedkov EÚ.

    4.3 Súkromné zdroje
    Súkromné zdroje predstavujú vlastné zdroje príjemcu pomoci, resp. úverové zdroje zabezpečené prostredníctvom komerčného bankového sektora.
    Vychádzajúc v ústrety príjemcom pomoci bol pri stanovovaní pomerov jednotlivých zdrojov financovania projektov štrukturálnych fondov stanovený podiel z verejných zdrojov približujúci sa maximálnej možnej výške vrátane štátnej pomoci. Týmto spôsobom sa minimalizuje podiel financovania príjemcov pomoci.

    Možnosti vykrytia vlastných zdrojov a zdrojov potrebných na financovanie výdavkov pred ich refundáciou zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu (bridge financing) sú uvedené v časti 6.2 materiálu.

    5. Rezerva zo štátneho rozpočtu
    V štátnom rozpočte je v súlade s § 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov každoročne vytvorená rozpočtová rezerva na prostriedky EÚ a odvody do EÚ v kapitole Všeobecná pokladničná správa na krytie rozpočtom nevyhnutných a nepredvídaných výdavkov, ktoré vzniknú v priebehu rozpočtového roka.
    O spôsobe poskytovania a použití finančných prostriedkov z tejto rezervy schválenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v súlade s § 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhoduje na základe návrhu predloženom príslušným správcom rozpočtovej kapitoly Ministerstvo financií SR v danom rozpočtovom roku.
    Pravidlá pre uvoľňovanie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu z rezervy stanovuje materiál Pravidlá na využívanie globálnej rezervy na štrukturálne operácie vypracovaný MF SR a vládou SR schválený uznesením č. 41 z 21. januára 2004.
    Rezervu na uvedené účely zabezpečujú pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok platobné orgány pre štrukturálne fondy a Kohézny fond. V rámci rezervy na prostriedky EÚ a odvody do EÚ sa pre štrukturálne operácie rozpočtujú prostriedky predovšetkým za účelom úhrady strát vzniknutých z dôvodu rozdielov medzi uplatňovaným kurzom meny Európskej centrálnej banky a Štátnej pokladnice, bankových poplatkov a poplatkov za uskutočňované bankové prevody a pokrytia prípadnej rýchlejšej realizácie projektov, ktoré by malo za následok prekročenie čiastky rozpočtovanej na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, určenej pre príslušné ministerstvo.
    Celková rezerva vyčlenená na štrukturálne operácie potrebná na zabezpečenie ich plynulého financovania sa upravuje pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúce roky.

    6. Zapojenie finančných inštitúcií do financovania štrukturálnych fondov
    Pri financovaní štrukturálnych fondov sa predpokladá zapojenie medzinárodných finančných inštitúcií i domácich finančných inštitúcií vrátane Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s., a to vo vzťahu k financovaniu:

    a. štátneho sektora
    Štát môže pri nedostatku finančných prostriedkov na financovanie svojich činností získať dočasne voľné zdroje na domácich a zahraničných finančných trhoch za výhodných podmienok emitovaním štátnych pokladničných poukážok alebo štátnych dlhopisov.
    Okrem uvedených foriem prefinancovania môže štát získať dlhodobé úvery od medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré ich poskytujú za veľmi výhodných podmienok.
    V prípade prefinancovania určitých činností vládneho sektora pri realizácii štrukturálnych fondov pôjde o formu vládneho úveru od medzinárodných finančných inštitúcií, ktorého príjemcom v mene Slovenskej republiky je Ministerstvo financií SR.

    b. vyšších územných celkov a obcí
    V programovom období 2004 - 2006 finančná účasť územnej samosprávy - VÚC a obcí - ako konečných prijímateľov na realizácii projektov mimo štátnej pomoci, sa počíta vo výške 5% z celkových oprávnených výdavkov. To znamená, že až 95 % z celkových oprávnených nákladov týchto výdavkov pokrývajú prostriedky EÚ a štátneho rozpočtu SR. Tento prístup dokumentuje pozitívny postoj štátu v smere poskytnutia najvyššej možnej podpory VÚC a obciam pri zohľadnení ich finančnej situácie v etape reformy verejnej správy a prebiehajúcej fiškálnej decentralizácie, ako aj v záujme ich účasti na aktivitách financovaných zo štrukturálnych fondov.
    Uvedených 5 % vlastného spolufinancovania zo strany územnej samosprávy predstavuje priestor pre zapojenie finančných inštitúcií.

    c. súkromného sektora
    Projekty, ktoré spadajú pod pravidlá upravujúce poskytovanie štátnej pomoci v súlade s časťou 3 tohto materiálu, budú podporované zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu do úrovne maximálnej intenzity štátnej pomoci v súlade so schémami štátnej pomoci. Finančná účasť súkromného sektora je potrebná v minimálnej možnej miere v súlade s pravidlami upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci. Uvedená účasť súkromného sektora predstavuje priestor pre zapojenie finančných inštitúcií. Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu bude poskytnuté na maximálnej úrovni danej obmedzeniami pravidiel o štátnej pomoci. Maximálna možná podpora zo štátneho rozpočtu pri využívaní projektov štrukturálnych fondov vytvára veľké nároky na štátny rozpočet.

    V prípade subjektov súkromného sektora, ktoré nespadajú pod pravidlá štátnej pomoci sa vyžaduje ich finančná účasť na projekte vo výške 5 %. Zvyšné oprávnené náklady budú preplatené zo zdrojov EÚ a prostriedkov štátneho rozpočtu. Uvedených 5 % vlastného spolufinancovania zo strany subjektov súkromného sektora, ktoré nespadajú pod pravidlá štátnej pomoci, predstavuje priestor pre zapojenie finančných inštitúcií.

    1. Medzinárodné finančné inštitúcie
    Pri poskytovaní úverov na podporu realizácie projektov financovaných zo štrukturálnych fondov sa predpokladá spolupráca s vybranými medzinárodnými finančnými inštitúciami, pričom kľúčovú úlohu zohráva Európska investičná banka (EIB).

    V zmysle hlavy XVII Zmluvy o Európskej únii „Opatrenia Spoločenstva na posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti podporujú štrukturálne fondy, Kohézny fond a EIB.“ V zmysle článku 267 a) Zmluvy o Európskej únii „Banka umožní financovanie projektov na rozvoj menej vyspelých regiónov vo všetkých odvetviach ekonomiky“. Uvedené ustanovenia sú transponované do nariadenia Rady 99/1260/ES o štrukturálnych fondoch, kde sa v článku 1 uvádza: „Štrukturálne fondy, EIB a ostatné existujúce finančné nástroje prispejú vhodným spôsobom na dosiahnutie nasledujúcich troch cieľov“, tzn. cieľov 1, 2 a 3. V zmysle článku 10: „...s cieľom maximálnej stimulácie rozpočtových zdrojov... sa pomoc Spoločenstva formou grantov môže kombinovať... s úvermi. Táto kombinácia sa určí v spolupráci s EIB pri tvorbe Rámca podpory Spoločenstva...“ V etape programovania EIB vyhodnocuje projekty, ktoré členské krajiny EÚ predkladajú EK na spolufinancovanie zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.
    Po rokovaní Európskej rady v Lisabone v marci 2000 rada guvernérov EIB rozhodla o založení skupiny EIB, ktorá zahŕňa EIB a Európsky investičný fond (EIF). EIB sa tak stala majoritným vlastníkom a správcom EIF, svojej dcérskej spoločnosti pre rizikový kapitál a záruky pre malé a stredné podniky. Nástroje EIB je možné v súvislosti s Lisabonským protokolom využiť najmä pri financovaní projektov zameraných na vedu a výskum, vzdelávanie a celoživotnú prípravu a školenia a informačné a komunikačné technológie. Tieto projekty však musia byť postavené na návratnom princípe.

    EIB môže v rámci realizácie štrukturálnych operácií poskytnúť úver na projekty financované zo štrukturálnych fondov. Týka sa to najmä:

    • veľkých projektov nad 50 mil. EUR,
    • spolufinancovania operačných programov formou rámcových úverov.
    V rámci realizácie štrukturálnych fondov v podmienkach SR v prvom programovom období bude využitie úverov EIB smerované do nasledovných oblastí:

    a) veľké infraštruktúrne projekty v oblasti dopravy
    Pre oblasť dopravy schválila Rada EIB rámcový úver pre Železnice SR vo výške 400 mil. EUR. Tento úver bude čerpaný v tranžiach a použitý na budúce spolufinancovanie projektov ISPA/Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov.
    Podobný rámcový úver EIB vo výške 350 mil. EUR bez štátnej záruky bol schválený pre projekt Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest.
    b) Podporný rámcový úver Národného rozvojového plánu
    Vo vzťahu k spolufinancovaniu štrukturálnych fondov mimo rámec sektora dopravy prevzalo Ministerstvo financií SR vládny úver od EIB na 14 opatrení v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra, SOP Priemysel a služby a SPD cieľ 2. Obsah uvedených opatrení určených pre verejný sektor (najmä regionálnu a miestnu samosprávu) korešponduje so zámermi EIB vo vzťahu k spolufinancovaniu štrukturálnych fondov, ktoré sa týkajú operácií financovaných z ERDF.
    Cieľom prevzatia vládneho úveru pre uvedené programové dokumenty je nahradiť prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie, ktorých výška v súlade s finančnými tabuľkami týchto programov predstavuje sumu 90,31 mil. EUR. Konečná výška vládneho úveru bola Európskou investičnou bankou schválená vo výške 95 mil. EUR. Zmluva medzi Ministerstvom financií SR a EIB bola podpísaná dňa 1. apríla 2004.
    Úver je poskytnutý na obdobie 25 rokov s odkladom splátok do roku 2011. Úver sa čerpá maximálne v deviatich tranžiach. Úroky pre jednotlivé tranže budú stanovené podľa čl.3 Dohody o financovaní a to v závislosti od toho, či ide o tranžu s pevnou sadzbou alebo variabilnou sadzbou. Variabilnú sadzbu EIB určuje štvrťročne a oznámi ju klientovi. Fixná úroková sadzba by bola v súčasnosti 2,12%.
    Prijímateľom úveru budú 3 príslušné rezorty zodpovedné za implementáciu jednotlivých opatrení programových dokumentov - Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a Ministerstvo hospodárstva SR, s ktorými Ministerstvo financií SR podpisuje medzirezortné zmluvy. Konečnými prijímateľmi budú prevažne obce a vyššie územné celky.

    Financovanie úveru sa týka nasledovných 14 opatrení:

    OP Základná infraštruktúra
    2.1 Ochrana a racionálne využívanie vôd
    2.2 Ochrana ovzdušia
    2.3 Odpadové hospodárstvo
    2.4 Ochrana, zlepšenie a regenerácia prírodného prostredia
    3.1 Budovanie a rozvoj občianskej infraštruktúry
    3.2 Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti pre verejný sektor
    3.3 Budovanie a rozvoj inštitucionálnej infraštruktúry v oblasti regionálnej politiky
    3.4 Renovácia a rozvoj obcí a zachovanie dedičstva vidieka
    SOP Priemysel a služby
    1.2 Podpora rozvoja a rekonštrukcie infraštruktúry
    2.1 Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry cestovného ruchu
    2.3 Podpora propagácie cestovného ruchu a tvorba informačného systému

    SPD cieľ 2
    1.2 Podpora spoločných služieb pre podnikateľov
    1.4 Dobudovanie infraštruktúry súvisiacej s cestovným ruchom
    1.5 Obnova a rozvoj obcí a zachovanie kultúrneho dedičstva

    c) dlhodobé rámcové úvery pre domáce komerčné banky
    Pri úverových linkách MF SR na požiadanie EIB vydáva tzv. „no objection“ (bez námietky). EIB podpísala úverové linky s HVB, a. s. a VÚB, a. s. vo výške 30, resp. 50 mil. EUR, ktoré sú zamerané najmä na podporu malého a stredného podnikania, ochranu životného prostredia, infraštruktúru, priemysel, služby a cestovný ruch. Tieto úvery môžu byť využité aj na spolufinancovanie relevantných programových dokumentov.

    Úverové podmienky EIB pre spolufinancovanie projektov verejného charakteru sa vyznačujú dlhodobosťou a nízkou úrokovou sadzbou. Na poskytnutie úveru požaduje EIB predloženie finančnej analýzy konečného prijímateľa. Lehota splatnosti úveru je od 4 rokov do 20 rokov, výnimočne i dlhšie, avšak nie viac než 30 rokov, pričom odklad prvej splátky istiny je možný až do 10 rokov. Úroková sadzba pre SR sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 3M LIBOR + 5 až 13 bpi na EURO, pričom EIB ponúka i čerpanie v Sk s využitím hedgingových nástrojov na zabezpečenie kurzového rizika. Poplatky sú minimálne. Financovanie EIB je možné použiť vo väčšine prípadov do výšky 50 % z oprávnených nákladov projektu, pričom v zásade platí, že úver od EIB a štrukturálne fondy predstavujú spolu maximálne 90 % celkových nákladov projektu. Projekt schvaľuje Rada riaditeľov EIB na základe technického zhodnotenia projektu, ktoré vypracuje EIB. Spomedzi ostatných medzinárodných finančných inštitúcií sa do financovania štrukturálnych operácií môžu zapojiť Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD ), Nordic Investment Bank (NIB), Rozvojová banka Rady Európy a Svetová banka.
    NIB poskytla v roku 2004 Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB) rámcový úver na program úverovania environmentálnych projektov, podnikateľských zámerov a transfer technológií z nordických krajín. Úverový program je zameraný i na podporu projektov zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu.. Príjemcami úveru môžu byť obce, mestá a nimi založené podniky, malý a strední podnikatelia. Celkový objem finančných prostriedkov je 10 mil. EUR. SZRB poskytuje klientom dlhodobý investičný úver maximálne do výšky 50% celkových nákladov, pričom je možné ho kombinovať s inými bankovými produktmi a zdrojmi so štrukturálnych fondov. Lehota splatnosti je maximálne 15 rokov s 5-ročným odkladom doby splatnosti. Úver musí byť v každom momente zabezpečený do výšky 130% vyčerpanej istiny úveru.

    6.2 Komerčné banky podnikajúce na území Slovenskej republiky
    Pri poskytovaní nenávratného finančného príspevku konečným prijímateľom/príjemcom pomoci je nutnou podmienkou zdokumentovanie spolufinancovania vlastnými zdrojmi, alebo zdrojmi z úverov v kombinácii s vlastnými zdrojmi konečného prijímateľ/príjemcu pomoci ako aj pri zabezpečení zdrojov na prechodný nedostatok finančných prostriedkov, ktorý vzniká z časového nesúladu pri úhrade oprávnených výdavkov dodávateľovi a refundáciou týchto výdavkov konečnému prijímateľovi/príjemcovi pomoci.
    Predpokladané - teoretické rámce pre zapojenie bánk a iných finančných sprostredkovateľov do financovania štrukturálnych operácií vychádza z čiastok stanovených na opatrenia programových dokumentov, pri ktorých platí systém refundácie. Jednotlivé sumy sú stanovené ako približný odhad horného limitu z objemu verejných zdrojov v časti financovania prechodného nedostatku finančných prostriedkov (bridge financing) a odhadom 2/3 podielu súkromných zdrojov na projekte.

    Tabuľka č. 7:
    Približný odhad zapojenia finančných inštitúcií do financovania štrukturálnych fondov (v mil. EUR)

    Programový dokument 1 Horný limit na prechodný nedostatok fin.prostr.

    (bridge finance)

    Horný limit

    pre investičný úver

    SOP Priemysel a služby 136 47
    OP Základná infraštruktúra 66 5
    SOP Poľn. a rozvoj vidieka 255 140
    SPD NUTS II BA Cieľ 2 27 29

    1) Pri projektoch spolufinancovaných z ESF sa nepredpokladá zapojenie úverových zdrojov

    Za predpokladu, že koneční prijímatelia/príjemcovia pomoci využijú krátkodobé úvery z titulu prechodného nedostatku finančných prostriedkov (bridge financing) v maximálnej miere, v priebehu rokov 2004 – 2008 je možné zapojiť finančných sprostredkovateľov do operácií vo výške cca 484 mil. EUR a cca 221 mil. EUR v podobe investičných úverov.

    6.2.1 Spolupráca riadiacich orgánov/sprostredkovateľských orgánov pod riadiacim orgánom a bankového sektora pri financovaní projektov zo štrukturálnych fondov
    V súlade s uznesením vlády č. 1179/2003 boli v priebehu roka 2003 a 2004 dohodnuté rámce pre spoluprácu riadiacich orgánov/sprostredkovateľských orgánov pod riadiacim orgánom a bankového sektora pri financovaní projektov zo štrukturálnych fondov.

    Cieľom tejto spolupráce je zníženie rizík štátu a finančných inštitúcií na jednej strane a zvýšenie absorbčnej kapacity na strane druhej. Unifikácia procesov a postupov v etapách pred schválením nenávratného finančného príspevku (NFP), monitorovanie a kontrola príjemcu pomoci počas 5 rokov v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Rady 99/1260/ES a spoločný postup pri uspokojovaní pohľadávok v prípade nezrovnalostí, resp. úpadku konečného prijímateľa/príjemcu pomoci má zjednodušiť a sprehľadniť proces poskytovania pomoci a vymáhania pomoci.
    Právne postupy medzi riadiacimi orgánmi/sprostredkovateľskými orgánmi pod riadiacim orgánom a bankami sú/budú upravené v Zmluve o spolupráci riadiacich orgánov/sprostredkovateľských orgánov pod riadiacim orgánom a bánk pri zabezpečovaní financovania projektov so štrukturálnych fondov. Dohodnuté ustanovenia sú/budú premietnuté do Zmluvy o poskytnutí NFP uzatvorenej príslušným riadiacim orgánom/sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom a konečným prijímateľom/príjemcom pomoci a v úverových zmluvách uzatváraných bankami s klientmi ako konečnými prijímateľmi/príjemcami pomoci.

    V rámci rokovaní bol dohodnutý nasledovný postup spolupráce medzi riadiacimi orgánmi/sprostredkovateľskými orgánmi pod riadiacim orgánom a bankami:

    1. Spolupráca riadiaceho orgánu a banky do momentu uzatvorenia zmluvných dokumentov s príjemcom pomoci, resp. klientom
    Povinnosti riadiacich orgánov/sprostredkovateľských orgánov pod riadiacim orgánom:
    • poskytnú metodické pokyny a všeobecne dostupné informácie v elektronickej forme, kto môže byť konečný prijímateľ/príjemca pomoci z hľadiska jednotlivých opatrení a o spôsobe a mechanizme preplácania oprávnených výdavkov prostredníctvom platobného orgánu a platobných jednotiek (kópia pre Asociáciu bánk);
    • riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom je povinný zaslať banke v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy aktuálny Doplnok programu schválený monitorovacím výborom a schémy štátnej pomoci, ktorých je riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom poskytovateľom alebo vykonávateľom, a ktoré boli zverejnené v Obchodnom vestníku. V prípade, ak dôjde k zmene, doplneniu alebo inej úprave v uvedených dokumentoch, riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom je povinný písomne informovať banku o tejto skutočnosti v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa schválenia zmeny, doplnenia alebo inej úpravy vecne príslušnými orgánmi;
    • riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom je povinný v deň zverejnenia výzvy na predkladanie projektov informovať banku o jej zverejnení. V prípade, ak dôjde k zmene, doplneniu alebo inej úprave v zverejnenej výzve predovšetkým v otázke oprávnených žiadateľov, oprávnených aktivitách, oprávnených nákladov, zmeny termínu na predkladanie projektov, riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom informuje banku súbežne s tým, ako je táto zmena, doplnenie alebo iná úprava zverejnená;
    • riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom sa zaväzuje, že v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s konečným prijímateľom/príjemcom pomoci uloží povinnosť konečnému prijímateľovi/príjemcovi pomoci predložiť banke originál alebo úradne osvedčenú kópiu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s úradne osvedčenými podpismi do 10 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na predloženie dodatku k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku;
    • riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom je povinný na základe písomnej požiadavky banky v lehote do 10 kalendárnych dní poskytnúť presné a úplné informácie, ktoré nie sú predmetom obchodného a služobného tajomstva týkajúce sa Doplnku programu, schém štátnej pomoci a obsahu výzvy na predkladanie projektov zverejnenej riadiacim orgánom/sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom. Okruh informácií je zameraný na definovanie oprávnených konečných prijímateľov/príjemcov pomoci, oprávnené aktivity, oprávnené náklady, stanovenie finančných limitov pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku, maximálnu dĺžku financovania a realizácie projektu. Kópiu poskytnutých informácií riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom zašle Asociácii bánk Slovenska. Riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom sa zaväzuje zabezpečiť v zmluve o poskytnutí nenávratného fin ančného príspevku súhlas konečného prijímateľa/príjemcu pomoci s poskytnutím akýchkoľvek informácií týkajúcich sa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, resp. iných zmlúv, ktoré uzatvorí riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom s konečným prijímateľom/príjemcom pomoci v súvislosti s projektom a zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany riadiaceho orgánu/sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom banke;
    • riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom poskytne banke zoznam schválených projektov v štvrťročných intervaloch.
    Povinnosti banky:
    • banka sa zaväzuje pri vydávaní nezáväzného/záväzného úverového prísľubu používať vzory týchto prísľubov podľa prílohy č. 1 a 2 tejto zmluvy. Banka je oprávnená využiť formu zmluvy o úvere namiesto záväzného úverového prísľubu;
    • banka sa zaväzuje, že v zmluve o úvere s klientom banky uloží povinnosť klientovi banky predložiť riadiacemu orgánu/sprostredkovateľskému orgánu pod riadiacim orgánom originál alebo úradne osvedčenú kópiu zmluvy o úvere do 10 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na predloženie dodatku k zmluve o úvere;
    • banka sa zaväzuje zabezpečiť v zmluve o úvere súhlas klienta s poskytnutím akýchkoľvek informácií týkajúcich sa zmluvy o úvere, resp. iných zmlúv, ktoré uzatvorí banka s klientom v súvislosti s projektom a zmluvou o úvere zo strany banky riadiacemu orgánu/sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom.
    1.2. Spolupráca riadiaceho orgánu/sprostredkovateľského orgánu podriadiacim orgánom a banky počas zmluvného vzťahu s konečným prijímateľom/príjemcom pomoci, resp. klientom

    Povinnosti riadiaceho orgánu//sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom:
    (vzájomné informovanie, kontrola, monitorovanie, hodnotenie, výmena dokumentov)

    • na základe písomnej žiadosti banky riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom písomne v lehote do 10 kalendárnych dní oboznámi banku o spôsobe a mechanizme preplácania oprávnených nákladov a určenia lehoty na preplácanie oprávnených nákladov na základe podkladov platobného orgánu, resp. platobných jednotiek. Riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom nezodpovedá za omeškanie platieb, ktoré nastali bez jeho zavinenia. O zmenách v spôsobe a mechanizme preplácania a zmenách lehôt na preplácanie riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom bude písomne informovať banku do 15 kalendárnych dní odo dňa prijatia zmeny na základe podkladov platobného orgánu, resp. platobných jednotiek;
    • riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom je povinný zabezpečiť totožnosť číselného označenia účtu klienta banky uvedenom v zmluve o úvere (účtu, na ktorý bude poukázané čerpanie úveru) s číslom účtu konečného prijímateľa/príjemcu pomoci uvedenom v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a so žiadosťou o platbu zo strany konečného prijímateľa/príjemcu pomoci odo dňa podpísania zmluvy o úvere, pričom bez písomného súhlasu banky nemôže dôjsť k zmene čísla tohto účtu;
    • riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom písomne informuje banku o termíne vykonania monitorovacej návštevy u konečného prijímateľa/príjemcu pomoci v dostatočnom časovom predstihu, spravidla 5 kalendárnych dní pred termínom vykonania monitorovacej návštevy. Na monitorovacej návšteve u konečného prijímateľa/príjemcu pomoci sa môže zúčastniť aj zástupca(ovia) banky, ak o tom banka bude informovať riadiaci orgán najneskôr deň pred výkonom monitorovacej návštevy;
    • riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom sa zaväzuje informovať banku o:
      • porušení podmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany konečného prijímateľa/príjemcu pomoci a márnom uplynutí lehoty stanovenej príjemcovi pomoci na odstránenie zistených porušení podmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku do 7 kalendárnych dní po márnom uplynutí lehoty,
      • pozastavení preplácania vynaložených výdavkov konečnému prijímateľovi/príjemcovi pomoci do 5 kalendárnych dní odo dňa oznámenia riadiaceho orgánu/sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom o pozastavení preplácania,
      • odstúpení riadiaceho orgánu//sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s konečným prijímateľom/príjemcom pomoci a o dôvodoch odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku do troch kalendárnych dní odo dňa odstúpenia,
      • o porušení rozpočtovej disciplíny v zmysle príslušných ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách. Riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom informuje o tejto skutočnosti banku do 3 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní;
    • v prípade, ak počas platnosti zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo zmluvy o úvere dôjde k schváleniu dodatku k týmto zmluvám, riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom a banka sú povinné sa vzájomne informovať v lehote do 10 kalendárnych dní od uzatvorenia takýchto dodatkov.
    Povinnosti banky
    • banka písomne informuje riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom o termíne vykonania kontroly plnenia podmienok zmluvy o úvere a zmlúv s ňou súvisiacich u klienta banky v dostatočnom časovom predstihu, najmenej však 5 kalendárnych dní pred termínom vykonania kontroly plnenia podmienok zmluvy o úvere a zmlúv s ňou súvisiacich. Na tejto kontrole u klienta banky sa môže(u) zúčastniť aj zástupca(ovia) riadiaceho orgánu/sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom, ak o tom riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom informuje banku najneskôr deň pred výkonom kontroly;
    • banka je povinná informovať riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom o skutočnostiach vyplývajúcich z analýzy ekonomickej situácie klienta banky, ktoré by viedli k zatriedeniu pohľadávky banky z tohto úveru do triedy neštandardných pohľadávok v zmysle príslušného opatrenia Národnej banky Slovenska, a to do 10 kalendárnych dní odo dňa keď sa o nich banka dozvedela;
    • banka sa zaväzuje informovať riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom o :
      • akomkoľvek porušení podmienok zmluvy o úvere, ktoré sú rozhodujúce pre pozastavenie poskytovania úveru alebo zmenu splátkového kalendára do 7 kalendárnych dní odo dňa, kedy sa to banka dozvedela,
      • odstúpení banky od zmluvy o úvere a o dôvodoch odstúpenia od zmluvy o úvere do troch kalendárnych dní odo dňa odstúpenia;
    • banka je povinná oznámiť riadiacemu orgánu/sprostredkovateľskému orgánu pod riadiacim orgánom porušenie zmluvy o úvere uzavretej s klientom, ktoré má za následok speňaženie zálohu zo strany banky do 3 kalendárnych dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedela;
    • v prípade, ak počas platnosti zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo zmluvy o úvere dôjde k schváleniu dodatku k týmto zmluvám, riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom a banka sú povinné sa vzájomne informovať v lehote do 10 kalendárnych dní od uzatvorenia takýchto dodatkov.
    V prípade nedostatku vlastných zdrojov konečný prijímateľ/príjemca pomoci môže na krytie svojho podielu na projekte využiť bankový úver z komerčnej banky. V takomto prípade je najvhodnejším nástrojom na zabezpečenie pohľadávky štátu a banky v prípade porušenia finančnej disciplíny, resp. úverovej zmluvy zo strany konečného prijímateľa/príjemcu pomoci uplatnenie záložného práva. Majetok získaný zo zdrojov štrukturálnych fondov sa v zmluve s konečným prijímateľom/príjemcom pomoci založí v prospech štátu a v prospech banky, ktorá bude tzv. prvým veriteľom. Nepôjde teda o spoločné záložné právo, ale oba subjekty budú voči konečnému prijímateľovi/príjemcovi pomoci samostatné vo svojich pohľadávkach, pričom vzťah a vzájomný postup pri realizovaní záložného práva medzi štátom a bankami bude upravený samostatnými zmluvami medzi riadiacimi orgánmi/sprostredkovateľskými orgánmi pod riadiacim orgánom a komerčnými bankami. Tento vzťah bude postavený na záväzku banky neuspokojiť svoju pohľadávku až do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Správy finančnej kontroly o porušení finančnej disciplíny zo strany konečného prijímateľa/príjemcu pomoci. Po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia dôjde realizovaním záložného práva k pomernému uspokojeniu pohľadávok banky a štátu. Tento postup bude dodržaný aj v prípade, že výťažok zo speňaženia zálohu nebude postačovať na uspokojenie oboch veriteľov, tzn. že štát ako aj banka budú pomerne uspokojení len čiastočne.

    V rámci tzv. „bridge financing“ teda úverov na prechodný nedostatok finančných prostriedkov do doby refundácie úveru NFP nie je nutné osobitné správanie sa riadiaceho orgánu/sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom voči bankám. Dôvodom je skutočnosť, že štát vytvoril dostatočný rámec na definovanie oprávnených výdavkov, tzn., že banka bude v etape poskytovania bridge úveru z potvrdenia o poskytnutí NFP a zo zmluvy o poskytnutí NFP vedieť účel, výšku a predmety/veci nadobúdané z NFP. Následne môže na základe nároku konečného prijímateľa/príjemcu pomoci predfinancovať sumu NFP a dokumentárnym spôsobom uvoľniť a poukázať prostriedky na základe pokynu konečného prijímateľa/príjemcu pomoci dodávateľovi. Podľa stanoviska niektorých komerčných bánk nie je nutné zakladanie majetku konečného prijímateľa/príjemcu pomoci na krátke – približne 60-dňové obdobie.

    Riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom sa musí zaviazať, že do stanovenej lehoty približne 60 dní od doručenia kompletnej a správnej žiadosti konečného prijímateľa/príjemcu pomoci o platbu poukáže prostriedky na účet konečného prijímateľa/príjemcu pomoci. Zároveň sa musí zaviazať, že v potvrdení o poskytnutí NFP a následne i v zmluve o poskytnutí NFP presne položkovite uvedie predmet financovania – oprávnenosti výdavkov, čo bude slúžiť pre banku na vymedzenie účelu úveru.

    Prílohy:

    Obal materiálu (obal.rtf)
    Obsah materiálu (obsah.rtf)
    Predkladacia správa (predkladacia_sprava.rtf)
    Vyhodnotenie pripomienkového konania (vyhodnotenie_PK.xml)
    Príloha č 1 k materiálu (priloha_1_80percent.rtf)
    Príloha č 2 k materiálu (Priloha_2.xml)
    Príloha č 3 k materiálu (priloha_3_k_SP.rtf)
    Príloha č 4 k materiálu (priloha4_pravidla_SP.rtf)
    Komuniké (komunike.rtf)
    Uznesenie (uznesenie.rtf)